V dejinách Spoločenstva Selekcia sa uchováva tichá, no mimoriadne silná tradícia, ktorá sa odovzdávala z veľkňaza na veľkňaza – tradícia zlatého rúcha. Hoci za súčasnej éry toto rúcho nebolo nikdy oblečené, jeho existencia zostáva živá a jeho význam nesmierny.
Zlaté rúcho nie je súčasťou bežného ceremoniálneho šatu. Nie je určené na oslavy, slávnosti ani na bežné rituály. Je to rúcho výnimočné, určené len na chvíle, keď Spoločenstvo Selekcia čelí vážnemu ohrozeniu – vonkajšiemu alebo vnútornému, viditeľnému alebo skrytému.

Tradícia zlatého rúcha však nesiaha len do čias Selekcie. Jej korene siahajú hlboko do histórie Spoločenstva Kamenná Ruža a Anách, z ktorého mnohé duchovné piliere prešli do súčasnej práce v Selekcii. V Anách bolo zlaté rúcho nosené Najvyšším predstaveným kolégia Veľmajstrov v čase najväčšieho ohrozenia, a slúžilo ako magický nástroj na udržanie rovnováhy medzi svetmi. Tento akt nebol verejný a nebol ani zaznamenávaný – patril medzi najtajnejšie rituály Spoločenstva. Zachovali sa však záznamy, ktoré naznačujú, že v čase veľkých politických a duchovných otrasov bolo zlaté rúcho použité najmenej trikrát, vždy v spojení s ochranou posvätných lokalít a dimenzionálnych brán.

Podľa starobylej tradície je práve Najvyšší Veľkňaz (NVK) tým, kto smie zlaté rúcho obliecť.
Nie ako prejav moci, ale ako magický štít. Rúcho je zasvätené a magicky pripravené výhradne na účely ochrany Spoločenstva ako celku, nie jednotlivcov. V čase hrozby sa v ňom konajú špeciálne rituály, ktoré mobilizujú silu predkov, chránia dimenzionálne brány a zvolávajú najvyššie ochranné sily, ktoré stoja nad celým Selekciou. V rúchu sa nehovorí – v ňom sa koná. Jeho nositeľ vstupuje do rituálneho ticha, v ktorom sa snúbi minulosť s prítomnosťou a moc Spoločenstva s vôľou jeho zakladateľov.

Za mojej éry toto rúcho nebolo nikdy oblečené. Selekcia, aj keď prešla viacerými skúškami, nebola postavená pred takú výzvu, ktorá by si vyžadovala jeho použitie.
No ako súčasný Najvyšší veľkňaz považujem za svoju povinnosť, aby sa na túto tradíciu nezabudlo. Nie preto, aby sme živili strach, ale aby sme chránili pamäť.
Zlaté rúcho je totiž aj symbolom zodpovednosti – ak ho niekto oblečie, znamená to, že berie na seba nielen rituálny úkon, ale aj karmickú váhu rozhodnutia konať v mene celého Spoločenstva.

A práve tu prichádza nový prvok, ktorý chcem ako NVK uviesť do platnosti.
V prípade, že by Spoločenstvo skutočne stálo pred vážnym ohrozením, zlaté rúcho neoblečie iba jeden Veľkňaz.
Navrhujem a zakladám nový magický zvyk: zlaté rúcha sa vtedy oblečú dve – jedno pre NVK a jedno pre VVK (Výkonný Veľkňaz). Tento spoločný akt zosobňuje to, čo sa v Selekcii snažíme budovať už celé desaťročia – spoluzodpovednosť, jednotu, ochranu a kolektívnu silu.

Takýto dvojitý rituál bude mať aj praktickú rovinu: zatiaľ čo jeden z veľkňazov zostane v centrálnej zóne Selekcie a vykoná hlavný obranný rituál, druhý sa môže postaviť na okrajové časti duchovného územia, do terénu, kde fyzicky alebo magicky vstupuje hrozba.
Obaja budú oblečení v rovnakom rúchu, čo bude znamením, že Selekcia nie je nikdy rozdelená, nech je na akomkoľvek mieste.

Zlaté rúcho teda nie je mýtus. Je to realita, na ktorú sme pripravení, hoci dúfame, že ju nebudeme musieť nikdy aktivovať. No keby k tomu malo dôjsť, bude to vykonané so všetkou vážnosťou, čistotou a silou, ktorú tento akt vyžaduje. V tej chvíli nebude rozhodovať jeden človek, ale spojenie dvoch – spojenie Najvyššieho Veľkňaza a Výkonného Veľkňaza, ktorí spoločne zoberú na seba silu rituálu, a tým aj plnú ochranu Selekcie.

Týmto príspevkom chcem, aby sa o zlatom rúchu vedelo – nie zo strachu, ale z úcty k múdrosti, ktorá ho vytvorila, a z dôvery v tých, ktorí ho jedného dňa môžu obliecť.
A tiež ako pocta duchovnému odkazu Spoločenstiev Kamenná Ruža a Anách, ktoré túto myšlienku prinieslo do nášho sveta a ktorého odtlačok stále žije v nás – v každom rituáli, v každej ochrannej modlitbe a v každom úkone, ktorý konáme pre dobro celku.

P.S.: Dúfam, že nastane len málo chvíľ, ak vôbec nejaká, keď bude potrebné tieto rúcha skutočne obliecť. No práve preto je dôležité, aby boli magicky pripravené, fyzicky dostupné a bezpečne uložené na mieste, ktoré poznajú len určení členovia Spoločenstva. Ich existencia je symbolom našej pripravenosti konať, ak si to okolnosti vyžiadajú – nie z dôvodu paniky, ale zo zodpovednosti voči všetkým, ktorí sú súčasťou tejto cesty.

P.S.2: Tento príspevok je ďalším náhľadom cez moju pamäť do histórie a takto to chcem posunúť na ďalšiu generáciu, aby sa na to nezabudlo.