História je často tvorená príbehmi, ktoré sa nenachádzajú v učebniciach. Sú to príbehy skryté v tichu, prechádzajúce cez generácie, nesené tými, ktorí vedia počúvať. Takým príbehom je aj cesta od Kamennej Ruže cez Anách až po Selekciu – cesta, ktorá sa tiahne desaťročiami, ba storočiami, a predsa je živá aj dnes.

No je dôležité si uvedomiť, že Kamenná Ruža nebola prvá. Pred ňou existovali iné spoločenstvá, o ktorých sa dnes už sotva niečo dozvieme. Vtedy sa totiž uvažovalo inak – kroniky sa nepísali, pretože písané slovo mohlo byť nebezpečným dôkazom v nesprávnych rukách. Keď jedno spoločenstvo naplnilo svoju úlohu a uzavrelo sa, z jeho síl a skúseností sa zrodilo nové. To staré sa nechalo upadnúť do zabudnutia, aby sa chránilo pred dobou, v ktorej pôsobilo. Tak sa poznanie odovzdávalo skôr v pamäti, rituáloch a živej reči, než v knihách a záznamoch.

Kamenná Ruža tak bola jedným z tých prameňov, ktoré sa zachovali v pamäti, symbolom rovnováhy – pevnosti kameňa a jemnosti ruže. Z jej koreňov neskôr vyrástol Anách, ktorý svojim členom dával nielen poznanie, ale aj hierarchiu a chrámové rituály. Anách udržiaval posvätný oheň v časoch, keď sa vedomie a hľadanie pravdy museli chrániť pred vonkajším svetom.

Keď prišiel čas, aby sa prameň znovu ukázal na povrchu, zrodila sa Selekcia. Nie ako kópia minulosti, ale ako jej dedič a zároveň nové semeno, schopné klíčiť v inom čase a v iných podmienkach.
Od svojich predchodcov zdedila hlboké vedomosti a spojenie s archetypmi, no priniesla aj novú odvahu – odvahu kráčať do neprebádaného, skúmať dimenzné brány, rozvíjať liečiteľské techniky, venovať sa archetypom a vytvárať diela, ktoré nesú odkaz ďalším generáciám.

Za tridsať rokov Selekciou prešlo približne 150 ľudí. Každý z nich priniesol svoj príbeh, svoje hľadanie a kúsok seba. Niektorí medzi nami už nie sú – odišli do reality smrti, kde sa ich duše spojili s predkami, ktorých si ctíme. Iní z rôznych dôvodov museli opustiť cestu – život im priniesol vážne osobné prekážky, ktoré ich odviedli iným smerom. No mnohí kráčajú ďalej, viac či menej aktívne, podľa toho, ako im to dovolí čas a okolnosti.

Selekcia tak nie je len spoločenstvom, ale živým prúdom, do ktorého človek raz vstúpi a nech už jeho cesta vedie kamkoľvek, dotyk s týmto prúdom ho navždy poznamená. To, čo sa raz naučil, sa stáva súčasťou jeho života – či už to žije naplno, alebo len ako tichý plameň v jeho vnútri.

Za túto dobu sa nám podarilo vybudovať aj základňu, ktorú kolegovia familiárne nazvali Centrálou. Stala sa miestom stretnutí, diskusií, rituálov i spoločného rastu. Jej súčasťou je slušná knižnica kníh a štúdií, ktoré zhromažďujeme, no najcennejším pokladom je zbierka okolo 70 jedinečných autorských publikácií. Vznikli z umu našich kolegov ako odborné, majstrovské či vyššie práce a čerpajú z ich praxe i skúseností. Tieto texty sú dôkazom, že Selekcia je nielen cestou učenia, ale aj cestou tvorby a zanechávania odkazov.

Dnes už Selekcia nestojí len na spomienkach a príbehoch. Má aj svoje živé funkcie a role, ktoré držia jej štruktúru pokope. Medzi nimi stojí archivár, ktorý opatruje písomné diela a pamäť spoločenstva; strážca, ktorý dohliada na jeho bezpečie; veľkňazi, NVK, VVK, VM, ktorí nesú zodpovednosť vedenia; exorcisti, ktorí chránia pred temnými vplyvmi; liečitelia, ktorí prinášajú úľavu telu i duši; učitelia, ktorí vedú ďalšie generácie; kronikárka, ktorá zapisuje dejiny, aby nezostali len v spomienkach, ale aj v slovách; a napokon Vrchný Ceremoniár a Majsterka Ceremoniárka, ktorí dohliadajú na správny priebeh rituálnych akcií, aby všetko prebehlo v súlade so zvyklosťami a zákonmi. Tieto pozície nie sú len titulmi – sú službou a každý z nich je kameňom v stavbe, ktorá drží celok pokope.

Mnohí z našich kolegov sa stali uznávanými odborníkmi, ktorí pôsobia aj verejne a pomáhajú ľuďom – liečitelia, učitelia, autori kníh, tí, čo vedú kurzy alebo pôsobia v duchovnom poradenstve. Nie je to len o tom, čo robia v mene Selekcie, ale aj o tom, že nesú naše hodnoty do sveta a premieňajú ich na konkrétnu pomoc.

A čo je krásne – Selekcia žije ďalej. Aj dnes sa naše rady rozrastajú. Už v septembri a októbri pribudnú noví priatelia a kolegovia, ktorí sa rozhodli vykročiť na túto cestu. Budú stáť na pleciach tých, ktorí tu boli pred nimi, a pôjdu ďalej po vyšliapanej ceste – nie preto, aby slepo nasledovali, ale aby tvorili, rozvíjali a posúvali ďalej to, čo tu bolo budované celé desaťročia.

Tridsať rokov je jedno ľudské pokolenie. No v mágii je to len okamih, v ktorom sa slovo zmenilo na knihu, kniha na spoločenstvo a spoločenstvo na silu, ktorá dokáže meniť životy. Selekcia dnes stojí ako strom s hlbokými koreňmi v Kamennej Ruži a Anáchu, s kmeňom, ktorý pevne drží skúšky času, a s konármi, ktoré siahajú až k oblohe budúcnosti.

A jej príbeh ešte len pokračuje.

Slovo na záver

Drahí kolegovia a priatelia,

tridsať rokov je veľká skúška. Pre niektorých z vás je Selekcia domovom už celé desaťročia, pre iných sa stala sprievodcom len nedávno. Všetci ste však spolutvorcami tohto príbehu.

Ďakujem tým, ktorí tu stáli na začiatku, ktorí niesli bremeno začiatkov a vyšliapali cestu, po ktorej dnes kráčame. Ďakujem tým, ktorí svoje skúsenosti pretavili do učení a textov, aby z nich čerpali ďalšie generácie. Ďakujem aj tým, ktorí hoci už medzi nami nie sú, stále s nami kráčajú v pamäti, v duchu a vo svetle našich rituálov.

A vy, ktorí ste dnes súčasťou Selekcie – vážte si, že kráčate bok po boku s ľuďmi, ktorí sú nositeľmi dávnych spomienok, vedomostí a skúseností. Na ich práci a po nimi vyšliapanej ceste môžu mladší bezpečne napredovať za svojimi métami.

Selekcia žije preto, lebo vy žijete jej cestu. A nech žije ďalej – v nás, v našich dielach a v tých, ktorí ešte len prídu.

PS:
Viem, že od 30. výročia už uplynulo niekoľko mesiacov a možno by bolo prirodzenejšie napísať tieto riadky vtedy. No všetko má svoj čas a všetko musí dozrieť. V tom období ma zavalili iné starosti, ktoré som musel niesť. Rozhodol som sa teda napísať tieto slová až teraz – pár dní predtým, ako sa naše rady opäť rozrastú o nových priateľov a kolegov. Možno je to tak lepšie, lebo aj tieto riadky už dozreli spolu so mnou.

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, August 29th, 2025 o 05:48 a je zaradený pod Anách, História, Postrehy, Selekcia, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.