Titul „Veľký Kopt“ – Stratené meno duchovného mosta s Egyptom

V predchádzajúcom príspevku som písal o tom, že tituly Kňaz a Veľkňaz, ako ich používame v našom spoločenstve, nepochádzajú z cirkevnej tradície, ale majú korene v dávnych duchovných systémoch, ktoré predchádzali cirkevným štruktúram. Dnes by som však rád ukázal aj druhú stranu historickej výmeny: totiž že titul „Veľký Kopt“ bol v minulosti v našich spoločenstvách prevzatý ako pocta a pripomienka duchovného spojenectva s Koptskou cirkvou v Egypte.

Tento titul nevznikol ako súčasť bežnej hierarchie, ale ako čestné označenie Najvyššieho Veľkňaza v časoch Spoločenstva Kamenná Ruža a Anách, keď boli duchovné prepojenia medzi mágmi a kresťanskými mystikmi ešte živé a prirodzené.

Je to malý, ale dôležitý historický náhľad do obdobia, keď sa osudy mágov a duchovne hĺbavých kresťanov prelínali – a keď ešte neexistovali ostré deliace čiary medzi tým, čo bolo „mágia“ a čo „náboženstvo“. Niektoré myšlienky, praktiky či symboly prevzala neskôr cirkev od nás – a naopak, my sme si zachovali úctu k niektorým starým duchovným líniám, ako bola napríklad práve Koptská cirkev.

Medzi najstaršími titulmi, ktoré sa zachovali v ústnej i písomnej tradícii našich duchovných predkov, zaujíma titul „Veľký Kopt“ osobitné miesto. V časoch, keď ešte Spoločenstvo Kamenná Ruža stálo ako duchovný pilier predkresťanského poznania, a neskôr počas jeho nástupníckeho pokračovania v Spoločenstve Anách, bol tento titul používaný na označenie Najvyššieho Veľkňaza.

Titul s hlbokým významom

Veľký Kopt neznamenal len najvyššie postavenie v rámci duchovného spoločenstva.
V skutočnosti išlo o čestný a posvätný titul, ktorý niesol ten, kto nielen viedol spoločenstvo, ale bol aj symbolickým mostom medzi naším svetom a egyptskou duchovnou líniou – konkrétne tou, ktorá pretrvala cez koptskú cirkev.

Koptská cirkev – Duchovný partner našich predkov

Koptská cirkev vznikla podľa tradície už okolo roku 42 n. l., keď do Alexandrie dorazil svätý Marek evanjelista, ktorý sa stal jej zakladateľom. Jej názov pochádza z gréckeho slova Aigyptios (Egypťan), neskôr prebratého Arabmi ako „Qibt“ – Kopt.

Táto cirkev si zachovala starokresťanské, gnostické a mystické prvky, ktoré sa v iných vetvách kresťanstva postupne vytrácali. V 2.–3. storočí bola Alexandrijská škola centrom teologického a filozofického myslenia – so silným dôrazom na symboliku, výklad posvätných textov a duchovné premeny človeka.

Po Chalcedónskom koncile v roku 451, kde sa väčšina cirkví priklonila k dogme o dvojitej prirodzenosti Krista, sa Koptská cirkev odštiepila ako tzv. miaphyzitská – verná vlastnej ceste, ukotvenej v mystike, askéze a vnútornom poznaní.

Pre duchovne orientovaných zasvätencov v Anáchu boli tieto korene dôležité. V koptskom dedičstve nachádzali zrkadlenie vlastného poznania o duši, smrti a znovuzrodení, a preto bol titul Veľký Kopt prirodzenou súčasťou nášho systému – ako vyjadrenie úcty k tomuto spojeniu.

Zlatý vek kontaktov s Egyptom

Titul Veľký Kopt sa v Spoločenstve Anách bežne používal až do prvej polovice 20. storočia.
V tom čase sa ešte udržiavali živé kontakty s egyptskými duchovnými líniami, a to najmä prostredníctvom cestujúcich mágov, liečiteľov a zasvätencov, ktorí prinášali rukopisy, kópie koptských evanjelií, symboly a rituály.

V starých záznamoch zo zasvätení, ktoré prebiehali v horských chrámoch a odľahlých kruhoch Anáchu, sa často uvádzalo:
„Zasvätený pred tvárou Veľkého Kopta, strážcu prastarého mosta s Egyptom.“

Ústup a zabudnutie titulu po vojnách

Po prvej a najmä druhej svetovej vojne však začalo toto prepojenie slabnúť. Zásadný zlom nastal po nástupe komunistických režimov v strednej Európe, kde bola duchovná práca považovaná za hrozbu a systematicky potláčaná.
Priama línia na Egypt sa pretrhla. Kontakty sa stratili, cestovanie sa obmedzilo a nositelia starého poznania buď zmĺkli, alebo boli umlčaní.

V tomto období – približne od 50. rokov 20. storočia – prestal byť titul Veľký Kopt aktívne používaný. V Spoločenstve Anách bol nahradený formálnejším označením Najvyšší Veľkňaz, ktoré lepšie korešpondovalo s vtedajšími podmienkami utajenia a prežitia.

Echo titulu v ranných rokoch Selekcie

Keď sa Selekcia ako duchovné pokračovanie Anáchu začala formovať, v ranných rokoch sa titul Veľký Kopt ešte sporadicky objavoval – najmä ako symbolické oslovenie počas rituálov, v zápisoch alebo v pamätných zakladacích listinách.

V zakladacích listinách z prvého roku vzniku Selekcie sa titul Veľký Kopt ešte nachádza, často ako čestné pomenovanie pre Najvyššieho Veľkňaza. Nakoniec však došlo k prirodzenému rozhodnutiu upustiť od tohto starobylého výrazu a ponechať v systéme len súčasné označenie Najvyšší Veľkňaz, ktoré je dnes v našej hierarchii pevne zaužívané.
Aj keď sa prídomok Veľký Kopt už v aktívnej forme neužíva, ako historickú pamäť a duchovný symbol je cenné si ho uchovávať. Predstavuje totiž most k našim duchovným koreňom a k tým, ktorí túto cestu pripravili pred nami.

Záver: Odkaz Veľkého Kopta pre dnešok

Dnes, keď opäť nachádzame slobodu a priestor pre duchovný rozvoj, odkaz titulu Veľký Kopt môže prežiť znova – ako symbol spojenia svetov, kultúr a čias. Pripomína nám, že poznanie nikdy nepatrilo jednej krajine ani jednému národu – ale že pravá múdrosť je vždy mostom. Medzi svetlom a tmou. Medzi Východom a Západom. Medzi minulosťou a tým, čo ešte len prichádza.

Titul Veľký Kopt bol kedysi hlasom tohto mosta. A hoci dnes mlčí, je na nás, či ho opäť dokážeme počuť.

P.S.:
Možno vás prekvapí prepojenie ranných kresťanov s mágiou a magickým spoločenstvom.
Už som však v jednom zo starších príspevkov o mojich učiteľoch a predchodcoch písal, že mnohí z nich boli zároveň veriaci kresťania. V rannom kresťanstve – najmä predtým, než katolícka cirkev spustila rozsiahle prenasledovanie tzv. bosoriek, bosorákov a mágov – existovalo prirodzené prepojenie medzi kresťanskými a magickými kultúrami. Duchovné poznanie nebolo striktne oddelené – naopak, v mnohých oblastiach sa prelínalo.

V stredoveku bolo dokonca bežné, že mág navštevoval kostol – niekedy z viery, inokedy ako formu ochrany alebo krytia pred dobou, ktorá si vyžadovala opatrnosť.
Mágia a náboženstvo neboli vtedy tak ostro oddelené, ako sme zvyknutí dnes. A práve z tohto historického spletenia vznikol aj náš titul Veľký Kopt – ako symbol duchovnej jednoty a hľadania pravdy naprieč tradíciami.

P.S.2:
Tento príspevok zverejňujem ako historický exkurz pri príležitosti blížiaceho sa tridsiateho výročia založenia Spoločenstva Selekcia – aby sa historická pamäť úplne nevytratila, ale aby určité mená, pojmy a súvislosti pretrvali aspoň ako živá spomienka na to, z čoho sme vyrástli.

PS:3
Oslovenie Najvyššieho Veľkňaza počas komunizmu v Spoločenstve Anách

Počas obdobia komunizmu čelilo Spoločenstvo Anách silnému tlaku zo strany režimu, najmä zo strany Štátnej bezpečnosti. Náboženské a duchovné aktivity boli pod prísnym dohľadom, a preto museli členovia spoločenstva často voliť opatrný jazyk, aby chránili seba i činnosť Spoločenstva Anách.

Z tohto dôvodu sa v oficiálnej a najmä telefonickej či písomnej komunikácii prestalo používať oslovenie Najvyšší Veľkňaz, ktoré by mohlo vyvolať nežiaduce podozrenie či represiu. Namiesto toho sa zaviedli alternatívne oslovenia, ako napríklad:

• Najvyšší predstavený kolégia Veľmajstrov
• alebo jednoduchšie a neutrálnejšie Najvyšší Predstavený

Tieto oslovenia pomáhali zakryť duchovnú a magickú povahu spoločenstva a zabezpečiť jeho pokračovanie aj v podmienkach sledovania, výsluchov a odpočúvania. Išlo o vedomý a múdry krok našich predkov, ktorý umožnil uchovanie tradície a kontinuitu učenia Anách aj v časoch neslobody.