Tento príbeh je tiež pravdivý a opisujem ho len pre to, že chcem poukázať, ako zbytočne mnohí riskujú a nemusia. Stačilo by proste len chcieť sa dohodnúť a nepríjemnosti by nemuseli byť.

Vošiel som do kancelárie u susedov. Bola to malá firma a partia v nej bola v skutku veselá a hlučná kopa.
Po mojom príchode som pustil do riešenia pracovného problému. Potom sme prešli na bežný kamarátsky rozhovor, z ktorého vyplynulo, že mnohí sa začali zaujímať aj o ezoteriku.  Táto téma sa točila dookola až do chvíle, kým sa neozvalo klopanie.  Dvere sa otvorili. Dnu vošla Naďa. Zvítali sme sa navzájom a aj ja s Naďou. Veď sme sa už dlho nevideli. Mali sme si čo povedať.
Rozhovor sa rozrástol a ľudia čo boli v kancelárii nevychádzali z údivu, ako ich Naďa ohromila rôznymi vecami. Vedela povedať mnohé veci o nich aj to čím sa tajili. Ba čo viac aj pomohla pri bolestiach hlavy.
Usmieval som sa nad tým všetkým a uvažoval, čo všetko ľudia nevedia vďaka režimu, čo tu bol.  A najlepšie na tom bolo to, že Naďa pochádza z krajiny, čo zabezpečovala istotu tohoto bývalého režimu. Ona však vedela mnoho.
Všetko raz skončí a aj každé stretnutie. Rozlúčil som sa a odišiel som preč.
Na druhý deň som sa stretol so susedmi. Boli nadšení Naďou a jej vedomosťami . Rozhodli sa čo to od nej naučiť. A vraj Naďa sama privítala túto skutočnosť.
Jediný, kto to nevítal, som bol ja. Čo však, keď mňa do toho nič.
Stretával som susedov a život išiel ďalej pracovné povinnosti odviali mňa a aj moje myšlienky inam,  nebolo kedy uvažovať nad inými vecami. Jedného dňa ma však vyhľadala priateľka zo susednej firmy. Ašarat, ak budeš mať čas zastav sa u nás na kávu chceme s tebou hovoriť. Dobre Peťa zastavím sa.
Nezastavil, bolo toho veľa a ja som sa pozabudol. Nič však čo je v pamäti sa nestratí a aj ja som si spomenul.
Zašiel som na kávu a …………. . Akoby tých ľudí vymenili . Vážni ustarostení.
Ľudia čo vám je? Kde je vaša dobrá nálada?
Po chvíli spustili čo sa dialo. Naďa sa im dostala tvrdo profesionálne pod kožu.
Začala dirigovať, teraz takto a teraz takto. Myslieť aj konať. Keď nie bác. Bolesť hlavy nervozita stresy a podobne.
Zakaždým, ale prišla a povedala budete ma počúvať a tak bude všetko v poriadku. To vy sami si všetko spôsobujete ……………… A tu by sa dalo ešte dlho pokračovať.
Ašarat, my to už nevydržíme, urob niečo, povedz čo chceš len nech to prestane.
A kto povedal, že ja tu viem pomôcť?
Naďa, ona sa ohľadne teba vyjadrila o kade čom, a keď len desatina z toho je pravda, tak pomôcť vieš. Nuž čo? Dobre teda. Ale vy my sľúbte, že o mne a o Nadi nikomu nepoviete.
Odišiel som a zavolal Naďu.
Porozprávali sme kopu prázdnych fráz . Potom sa opýtala:
Ašarat, ale ty nevoláš len tak, aby sme zašli na kávu. O čo ide?
Naďa tí ľudia, čo sme sa  u nich znovu stretli sú moji priatelia.
Ašarat odkedy tebe na takých záleží.
Vždy my Naďa záležalo a aj bude, dajim prosím pokoj a ja ti to niekedy príležitostne vrátim, tým, že ustúpim tam, kde budeš mať svoje záujmy.
Dobre teda Ašarat, pozdravuj ich. Majú skutočne to, čo ani netušia, teba za kamaráta.
Ešte sme chvíľu len tak hovorili a potom tak ahoj. Od tej doby sa zatiaľ naše cesty neskrížili . Hlavné však je to, že nebolo treba žiadne násilie len sa dohodnúť. Trocha vôle a hotovo, alebo nestrkať nos tam, kam netreba a nedráždiť Naďu a jej podobných. Ona vlastne ani nechcela zle, len si chránila to, po čom jej chceli poskákať. Hrdosť, vedomosť a vieru v niečo  čo nevidíme, necítime a predsa nás vie opantať.
Nemala v úmysle im škodiť. Ona vlastne chcela pomôcť. Jej chyba bola v tom, že si neuvedomila, že ľudia sa chcú len pohrať, a potom hračku zahodiť. To bolo akoby zahodili ju samú. To nemohla preklenúť len tak.

Čo sa stalo potom? Nuž nič priatelia sa stratili z dohľadu. Firmy zanikajú aj zanikali.
A oni žiaľ dopadli tak tiež. Je to daň, ktorú platíme pre našu hlúposť a hlúposť……….. .
Ja som sa už len postaral, aby účastníci zabudli na to čo bolo. Nezabudli úplne, ale už je to len matná spomienka, s ktorou sa oni nezaťažujú. A to je dobre. Osud ich rozvial kade tade, ako aj mňa a Naďu.

A preto ak niekto si prečíta tieto riadky prosím neberte nás, čo sme okolo Vás, ako hračku. Totiž to čo vyzerá, ako hračka môže byť zamaskovaná mína.

Tagy: Mágia, príbehy z magickej praxe