Úvod – otázka o vedení v Selekcii

Dostal som otázku a myslím si, že možno napadla aj niekoho iného, a tak sa o ňu podelím a zároveň na ňu prakticky odpoviem verejne. Vopred sa ospravedlňujem, že to bude zoširoka a namiesto krátkej odpovede volím širšie vysvetlenie, ale je to preto, aby bolo jasné, že nie som neomylný sektársky vodca a že som už v minulosti odstúpil a ponechal vedenie na iných.

Zároveň to píšem aj preto, aby nevznikali domnienky alebo skreslené predstavy o fungovaní Selekcie, ale aby každý, kto má záujem, videl veci tak, ako sa reálne udiali. 

Tu je otázka:

Prečo je v Selekcii Najvyšší Veľkňaz vo funkcii dlhodobo a prečo nie len určité funkčné obdobie a potom sa nekonajú voľby nového Najvyššieho Veľkňaza, ako to má napríklad aj Slobodomurárska lóža?

Tak teda tu je moja odpoveď.

Tradícia Najvyššieho Veľkňaza a jej pôvod

V prvom rade je to istá forma pradávnej tradície, ktorá siaha veľmi ďaleko a netrúfnem si datovať, kedy to takto predchodcovia zaviedli.

Avšak ak je určený, niekým menovaný Najvyšší Veľkňaz, je tam do doby, kým sám neodstúpi alebo nezomrie. Môj predchodca v Spoločenstve Anách odstúpil, aby som mohol byť menovaný ako Najvyšší Veľkňaz ja, a on sa tak rozhodol, že nechcel proste bremeno niesť ďalej.

Moja cesta k funkcii Najvyššieho Veľkňaza

Ja som to vtedy bral ako číru formalitu, že dobre, takto ste sa v Anách rozhodli, ja to akceptujem, ale v podstate som nič nezmenil, lebo som ich naďalej počúval, čo chcú a ako to chcú, a tak som robil.

Aj som im to tlmočil, že dobre, beriem funkciu, ale reálne ju budem vykonávať až po ich smrti a počas ich života to beriem tak, že naďalej ich budem počúvať, čo po mne chcú.

A tak, keď sa zhodli, že mám začať učiť a tiež, že v novej dobe má vzniknúť nové spoločenstvo ako nový výhonok starých koreňov, založil som spoločenstvo pod názvom Selekcia.

Ani okom som nemihol a vykonal som to a vôbec som nenamietal štýlom: „Ale načo, veď ja som už Najvyšší Veľkňaz tu v Anách.“

Reálne prevzatie vedenia Selekcie

Skutočne som sa pozície Najvyššieho Veľkňaza Anách ujal až deň po pohrebe môjho učiteľa, ktorý túto pozíciu predo mnou zastával. Tam som už proste nemal výhovorky.

Avšak ešte než toto nastalo, začal som ako Najvyšší Veľkňaz reálne pôsobiť v Spoločenstve Selekcia, ktoré sa veľmi rýchlo rozrástlo a do roka tu bolo okolo päťdesiat – možno aj šesťdesiat členov.

Pokus o odovzdanie vedenia

A teraz ku tomu, aby bol iný Najvyšší Veľkňaz (on však nebol ešte Veľkňaz, tak len zastával pozíciu Najvyššieho Veľkňaza – ako funkciu), som bol naklonený a asi po dvoch rokoch, keď som myslel, že to beží správne, som to vedenie odovzdal žiakovi, ktorému som v tom čase veril, aj keď v Anách mali naňho iný názor, a žiaľ, ako som potom zistil, nemýlili sa oni, ale ja.

A tak sme zvolali členov, ja som sa s nimi rozlúčil a povedal, že sa navraciam späť do pôvodného Spoločenstva Anách. A on prevzal vedenie.

Kríza vedenia a návrat do funkcie

No už asi o dva týždne ma vyhľadala skupina členov, ktorí boli niečo ako vyslanci, a povedali, že mám dve možnosti – alebo sa vrátim a budem opäť ja Najvyšší Veľkňaz, alebo všetci do jedného v Selekcii končia.

Potom mi priblížili, čo sa tú krátku dobu dialo a aké diktátorsko-sektárske prvky tento človek začal okamžite presadzovať v Selekcii.

Neostalo mi iné, len sa vrátiť a členovia si proste presadili svoje, že sa vraciam, on musí odstúpiť. Nemal na výber a tak som sa teda vrátil. Ten daný človek ostal a postaral sa o niekoľko krušných rokov v Selekcii.

Konflikty, chyby a realita

Potom prešlo nejaké obdobie a ja som s ním mal viac či menej rôzne nezhody, ale stále som mal naňho slabosť, lebo to bol proste priateľ a zatváral som nad tým, aký je, oči.

Nakoniec to vyústilo do veľkého problému a ono to vyústilo to, čo vyvádzal v živote, že ohrozoval inú kolegyňu a nakoniec to riešila polícia. Nechcem to tu rozvádzať, nakoniec sú tu pamätníci a účastníci v Selekcii, ktorí ak si tieto riadky prečítajú, tak vedia, o čom píšem.

Aj vtedy som ho zachránil, aj keď som predtým to bol ja, kto voči nemu pôvodne tvrdo zasiahol a kolegyňu som ochránil. A bol som to ja, kto zasiahol na polícii, že uhrajte to do stratena a nech si zacvaká drahého právnika a snáď sa spamätá.

Jeho vlastná mama mi potom povedala: „Ašarat, mali ste ho nechať zavrieť, lebo on sa inak nespamätá a neprestane.“ – Žiaľ mala pravdu opakovalo sa to, ale to už bolo mimo nás.

Zmeny vo vedení Selekcie

Toto celé sa nepáčilo istému kolegovi, ktorý bol súčasťou Kolégia Veľmajstrov.

Skrátim to – vyústilo to celé do toho, že tomu kolegovi pozastavili členstvo, ale ten druhý kolega trval na tom, že som zasiahol voči kolegovi tiež tvrdo a teda som rovnako vinný, že som ohrozil kolegu. Vznikla hádka, ktorú som ukončil tým, že som povedal, že dobre odstupujem ako Najvyšší Veľkňaz a navrhol som, aby to po mne prebrala Araxes.

A tak sa Araxes stala Najvyššou predstaviteľkou Selekcie a teda mala titul Najvyššia Veľkňažná, ale nemala hierarchický stupeň ešte vtedy ako Veľkňažná. Ale ako ten, kto mal na to právo, som to v krátkej dobe doriešil a toto som z pozície zasväcovateľa vyriešil a potom už spĺňala aj tento bod.

Chvíľu bolo pokoj a kolegovia si síce chvíľu zvykali, ale keď videli, že ja za ňou stojím a podporujem ju, priali to.

Návrat a ďalší vývoj

Nič dobré vraj netrvá dlho a po istej dobe ma Araxes požiadala, aby som funkciu prijal naspäť, že ona ma vymenuje ako nástupcu na svoje miesto, aby sme sa vyhli rozporom, lebo ten daný kolega sa po istej dobe vrátil do aktívnej činnosti Selekcie a ona s ním bola príbuzensky previazaná a povedal, že doma chce mať pokoj a že hľadá spôsob, ako sa moci ujať.

Tak sa to teda udialo a opäť som bol Najvyšší Veľkňaz, ale asi len dvadsať minút, lebo následne som pred svojím odstúpením vymenoval Pandoru Nimue.

Pandora Nimue a situácia v Kolégiu Veľmajstrov

Máte pocit, že je to chaos a že sa v tom strácate? Áno, verím, je to tak. Bol som mäkký a dnes by som neustupoval a nehľadal takéto riešenia, aby bol pokoj. Dnes by som sa s ním rozišiel a vylúčil zo Selekcie.

Avšak vtedy som stále chcel veriť, že on sa snáď zmení a ja som funkciu neprial, aby to bolo v rovine „nie si ty, nie som ani ja“.

Prešla nejaká doba a Pandora Nimue bola všeobecne uznávaná a aj obľúbená a všetci ju rešpektovali. Nebola s nikým nikdy v konflikte a mala veľmi kamarátsku povahu smerom ku každému.

No po už neviem akej dobe, bolo to niekoľko mesiacov, za mnou začali prichádzať členovia Kolégia Veľmajstrov, že dotyčný kolega chce zvolať Kolégium Veľmajstrov a tlačí rôznymi spôsobmi, od vydierania cez rôzne sľuby na členov, aby sa zvolalo Kolégium Veľmajstrov a tam aby jeden z nich predniesol okrem tém, ktoré tam sa mali prebrať, aj to, že jeden z nich navrhne vyslovenie akože nedôvery voči jej vedeniu Selekcie a že teda nech ju kolégium donúti odstúpiť a následne nech jeho potom zvolia. A on sa bude, samozrejme, tváriť prekvapene, že o ničom nevie.  

Prišli s týmto za mnou všetci členovia Kolégia Veľmajstrov a to do nohy – samozrejme mimo tohto vtedy kolegu. Ja som o tom informoval Pandoru Nimue a ona nechcela konflikt a keď sme to dlho, naozaj dlho preberali, ona navrhla, aby som sa vrátil ja a aby som si takpovediac toto vyriešil, lebo sa to bude opakovať stále dookola.

Zasadnutie Kolégia a voľba

Zasadlo teda kolégium (snáď chápete, že ako veľkňaz som bol jeho súčasťou) a on netrpezlivo sa díval, kedy a kto z nich otvorí tú tému. Nikto ju však neotvoril a tak som sa teda ujal slova ja.

Najprv bol zarazený, ale nakoniec niečo vykoktal a čakal podporu. Nedostal ju.

Pandora Nimue následne odstúpila a povedala, aby si Kolégium Veľmajstrov zvolilo nového Najvyššieho veľkňaza. A ja som ešte predtým, než sa k tomu pristúpilo a začalo sa o tom hovoriť, odišiel z miestnosti, aby som neovplyvňoval ich debatu, rozhodovanie ani hlasovanie.

Keď ma zavolali dnu, dozvedel som sa, že ma zvolili za Najvyššieho Veľkňaza Spoločenstva Selekcia.
Ten kolega z kolégia nedostal ani jeden hlas.

Súčasnosť a nástupníctvo

A odvtedy som už neodstúpil, aj keď som teda chcel.
V roku 2013 sme prešli istými organizačnými zmenami a VK Tara sa stala Výkonnou Veľkňažnou a ustanovil som ju ako moju nástupníčku. (O tom som však rozhodol už dávno predtým a Araxes aj Pandora Nimue vedeli, že s ňou rátam na túto pozíciu a prisľúbili, že ak raz nastane správna doba, prepustia jej túto pozíciu.)
(Do tej doby bol vo funkcii VVK kolega Anubis – mám na mysli obdobie pred reorganizáciou vnútri Selekcie.)

Tare som niekoľkokrát ponúkol, že odstúpim, ale vždy odmietla a dôvody si nechávam pre seba.
Naposledy sme na túto tému mali rozhovor asi pred štyrmi rokmi, už si presne nepamätám, ale aj vtedy odmietla. Dôvod som pochopil, prijal som jej argumenty a povedal som, že to teda ešte niekoľko rokov potiahnem a až keď sama usúdi, že nastal čas a dôvody, pre ktoré to zatiaľ neprijala, pominú, prevezme vedenie.

Členovia Selekcie ten dôvod poznajú a je v osobnej rovine. A tak vlastne počas tejto doby nielen vykonávam svoju funkciu, ale pre tieto dôvody ju momentálne čiastočne zastupujem aj v jej funkcii, aby som jej uľahčil jej prácu.

Napriek tomu, ak sa riešia vážnejšie veci a ona nemôže byť prítomná, neraz počujem od kolegov otázku: „A čo na to hovorí Tara?“
A to ma veľmi teší, pretože práve cez takéto reakcie vidím, že si vážia jej názor, že má obrovskú váhu a že ju ľudia rešpektujú ako moju nástupníčku.

Záver

Takže som zoširoka odpovedal na otázku a ešte doplním.

Myslím, že minulosť bola svedkom, že som na stoličke NVK nelipol a nedržím sa jej zubami nechtami, ale ak to mám niekomu odovzdať, tak v čase, keď nástupkyňa bude sama pripravená, že nastal čas, aby Selekciu mohla plnohodnotne viesť.

A na druhej strane, ak sa niečo neočakávané stane nám obom, naše zákony myslia aj na to – Kolégium Veľmajstrov sa zíde a určeným spôsobom vyberie nového Najvyššieho Veľkňaza alebo Veľkňažnú.

Možno si niekto všimne, že som tu bol ja, dvakrát ženy a opäť je určená žena. No musím povedať, že úplne prvýkrát to bol kolega – muž.

A je to len náhoda, lebo u nás nerozhoduje pohlavie, ale to, kto na to má a kto to aj reálne chce  a vie viesť. Mal som kedysi na túto tému rozhovory aj viac krát aj s kolegom E. VVK Anubisom, či by mal záujem o túto pozíciu a on to so smiechom vždy odmietol slovami – „tvoja firma, ty si to veď.“

PS:

Historicky je teda dané, ako sa mení najvyšší post. A keď po mne niekto zmení zákony a bude to nastavené inak, bude to tak, ako to rozhodne autorita, ktorá na to má právo. A ak budem žiť, budem to rešpektovať.

Aby bolo úplne jasné – nemienim VK. Tare v budúcnosti do toho zasahovať ani sa vyjadrovať, že to či ono sa mi páči alebo nepáči. A ak to preberie ona, automaticky preberie aj najvyšší post v Spoločenstve Anách.

Ak mi zákon ponechá právomoci emeritného Najvyššieho Veľkňaza, bude mi to postačovať, pretože mi to umožní naďalej učiť a zasväcovať svojich žiakov. Viac už potrebovať nebudem.

Možno som na otázku odpovedal kľukato, cez históriu, ktorá sa u nás udiala, ale považoval som za správne odpovedať takto – aj s hlbším pohľadom do života Selekcie, s pochopením minulosti Anách a zároveň s tým, že tým dávam najavo, že nie je problém odísť, ale musí to byť tentoraz v správny čas.

Nakoniec, tento príbeh je viac opísaný v našej kronike, aj keď tu na verejnosť som ho podal takto čiastočne anonymizovane.

PS2:

Ešte doplním, že v dávnej minulosti som mal pripraveného aj iného kolegu. Život to však zariadil inak a on zo Spoločenstva Selekcia odišiel.

V tom období som už poznal Taru, no ešte som nad ňou v tomto smere neuvažoval.
Preto boli pripravené aj dokumenty, že v prípade, ak by sa stalo niečo neočakávané, vedenie prevezme tento kolega – Veľkňaz.

Avšak život píše vlastné príbehy a nie všetko sa udeje tak, ako si to človek naplánuje.