Vážení čitatelia a kolegovia, toto je dlhší príspevok, ako je bežne zvykom, ale ak by som ho rozdelil na dve časti, tak by sa stratila pointa. Preto vás žiadam o trochu trpezlivosti.

Čo všetko sa zmenilo od čias, keď som písal vôbec po prvý príbeh pod názvom, kde sa spomína tajomný HRAD. Nie nemám namysli ten v Karpatoch 🙂 .
Koľko rokov teda ubehlo ku dnešku od doby, keď som opísal prvý krát HRAD ako svoje spomienky na minulé životy? Ubehli desaťročia a ja som prežil za tú dobu mnohé pokusy o prinavrátenie Hradu pre Anách a aj Selekciu. Boli to pokusy sprevádzané mnohými pádmi – a teraz môžem pokojne povedať, desaťročia som sníval a padal, vstával, budoval a strácal, ale stále som pri tom predsa sníval, že aj my raz opäť budeme mať svoj Hrad. No ako píšem, prešli desaťročia, než sme získali svoj Hrad; a ja tento svoj dávny príbeh trošku refrešnem s prenosom do reality – malej, ale našej reality.

Začnem tým, ako sa príbeh o Hrade vlastne objavil. Prvý príbeh, kde sa spomenutý Hrad objavil, som písal v čase, keď som sa ešte len pokúšal o písanie a dialo sa to na písacom stroji typu Consul.
Potom po dlhých rokoch sa v mojom živote objavili prvé PC a internet. Vznikla naša prvá stránka selekcia.sk a na nej sa objavil jeden z úplne prvých príspevkov, ktorý sa dostal na našu stránku pod názvom HRAD1. V roku 2001 sa naša stránka zmenila, ale príspevky z prvej stránky zostali a objavili sa na našich doteraz jestvujúcich blogoch. Doba šla dopredu a my sme ju vítali s otvorenou náručou. Neboli sme zadubení a nebrali sme technológie ako ohrozenie mágie. Naopak videli sme potenciál a možnosť si overovať naše teórie cestou novodobých technológií.

No čo sme nemali, bolo pevné územie, ktoré by predstavovalo náš HRAD.
A ja od čias toho, ako som sa stal majstrom a prvý krát som písal o HRADE, som sníval o tom, že raz náš Hrad budeme mať.
Vlastne som už v tom čase nebol úplne dieťa a ani samozrejme som nebol dospelý. Bol som to, čomu sa dnes hovorí tínedžer.
No bol som už aj čerstvým majstrom spoločenstva Anách. A bol som taký hrdý na to, asi ako na nič pred tým, a aj keď to znie podivne, ani potom som asi nebol na nič taký hrdý.
Proste som si vtedy myslel, že v tomto svete, svete mágie, mi už patrí celý svet. Prišli prvé, na tú dobu veľké úspechy a ja som bol v tomto smere tohto sveta šťastný. Ale toto nie je a nemá byť o mne. Je to aj o vás, kolegyne a kolegovia. A spomeniem v tomto príspevku aj Anách, náš Hrad, Majstrov a Selekciu a ak dovolíte, začnem tým, čím som vlastne už začal a to je Majstrom.

Majster
Začnem majstrom, pretože to je méta a sila, ktorá predznamenáva budúcnosť. A je stredom, ktorý spája minulosť s Anách a s budúcnosťou Selekcie. Majstri všetkých úrovní sú veľkou silou, ktorá je ako náš veľvyslanec vo svete. Skúma, buduje, učí sa vo svete a prinavracia sa do Hradu s poznatkami. Pretože Kňazi a Veľkňazi sú už trvalou – „necestujúcou“ súčasťou Hradu (ak sú aktívni) a vo svete pôsobia ojedinele. Sú, ak by som to prirovnal ku prírode, ako včelia kráľovná v úli. Včelia kráľovná neodlieta z úľa, ale stará sa, aby úľ prežil. A my sa tu o to vo vnútri nášho Hradu tiež o to snažíme. Snažíme sa, aby sa majstri mali kde prinavrátiť, aby tu mali svoj domov a aby sa potom mohli venovať členom, ktorí ešte nie sú majstrami.

Hrdosť, ktorá dnes napĺňa majstra, ak sa stáva majstrom a či majsterkou spoločenstva, je plne zaslúžená a nesmierna. Majster má právo sa tešiť z toho momentu, keď prejde skúškami majstra, zloží prísahu majstra a je dekorovaný na majstra.
Pretože, ak sa dá a okolnosti to dovolia, sú prítomní mnohí kolegovia, ktorí im nie len po gratulujú, ale aj pokľaknú a prednesením obradnej formuly im vyjadria, že ich uznávajú a i prijímajú ako plnohodnotných majstrov spoločenstva.
Zámerne nepíšem, ktorého spoločenstva, veď predsa aj Anách nám povstala z popola (takže tu máme dvoch vtákov Fénixov) a viem ja teraz, či sa v nej opätovne nezjavia aj iné hierarchické stupne ako veľkňazi?
Neviem a preto obe naše spoločenstvá beriem rovnocenne a chápem ich tajomstvá ako čiastočne spoločné tajomstvá. Čiastočne, pretože Anách má predsa len ešte niečo, čo Selekcia ešte nemá.

Nové majstrovské práce, ktoré prichádzali, a aj práce, ktoré som písal ja, niesli a nesú znak spoločenstva Selekcia, ale jestvuje medzi inými tajomstvami aj zošit, ktorý je a ostal tajomstvom spoločenstva Anách. Je pravda, že som doňho zaznamenal aj momenty života niektorých ľudí a to tak ich smrť a či zasvätenie. No to najdôležitejšie na tom je sila Anách, ktorá je v zošite ukrytá. Je to sila Anách, ktorú ja denne prenášam do Selekcie. Anách a Selekcia, tieto dve spoločenstvá sú dve sestry. Jedna staršia, skúsenejšia, poznačená vekom a zásahmi nepriazne osudu a druhá mladá, prekypujúca silou zvanou otvorená budúcnosť.
Avšak áno, vážený kolega, čitateľ týchto slov, nezabudol som na pointu nášho Hradu. Týmto som len chcel uviesť správnu pozornosť na tri roviny toho, čo chcem povedať. A to sú nasledovné tri momenty našich životov – Anách, Majster a Selekcia.

HRAD
A kde sa to náš Hrad teraz nachádza?
Nuž, nachádza sa opätovne v podzemí. Nie je už žiaľ taký majestátny, ako ten v prvej časti, ale je v prvom rade náš a je naším útočiskom.
Koľko práce a starostí sme s ním mali a nevylučujem to, že ešte budeme mať. Avšak všetci, čo na ňom pracovali a zveľaďovali ho, do toho dávali celé svoje srdce a presvedčenie, že si budujú domov.
Celý terajší náš Hrad sa skladá vlastne len z niekoľkých miestností, ale ak sa zamyslíme a nie sme veľmi prehnane nároční, tak zistíme, že tam máme toho veľmi veľa. Poďme ale po poriadku.

Knižnica
Je tam teda neodmysliteľná knižnica, kde sa kolegovia učia a majú aj prednášky. V knižnici sa samozrejme nachádzajú ezoterické a magické knihy i rôzne magické predmety. Netuším, koľko ich je, lebo nám stále vďaka rôznym ľuďom a už i mimo spoločenstva pribúdajú nové knihy a vďaka členom nové magické predmety. Samozrejme sú v nej aj práce a učenia rôznych hierarchických stupňov, ktorých do dnešného dňa je okolo tridsať. Je pravda, že niektoré práce sú ešte zamknuté v archíve lebo … .

Tajná komnata v Hrade
Obsahuje Hrad aj tajnú miestnosť?
Samozrejme, je tam aj skutočne tajná miestnosť bez okien s jediným možným vstupom, kde právo vstupu majú len štyri osoby.
No povedzme si, čože by to bol za Hrad bez tajnej miestnosti? Pre mnoho kolegov je tajná miestnosť už známa svojou polohou, že kde sa nachádza, ale prístup do nej majú len štyri osoby.
NVK ( teda ja) , VVK, Vrchný archivár a Strážca archívu a archivár v jednej osobe. Do archívu pre neznalého človeka nie je vstup jednoduchý. Zažil som raz kolegu, ktorý tam šiel prvý krát, a veru otvorené dvere nevedel otvoriť. Prečo? Pretože to je proste archív a tajná komnata v jednom.

Alchýmia a liečiteľstvo
V prvej časti samozrejme spomínam aj alchýmiu a liečiteľov. Samozrejme aj v tomto hrade sa našlo miesto pre túto oblasť. Je síce skromnejšia, ale je. Je to miestnosť, ktorá bola určená pre výskum alchýmie a liečiteľstva. Samozrejme, ak je treba a je ich viacej, tak majú k dispozícii aj miestnosť knižnice, kde sa môžu posadiť za stoly a počúvať prednášky. Pre mňa sú nezabudnuteľné niektoré momenty, keď sme spolu s Thalassom a vtedy ešte majsterkou Tarou sedeli v inom podzemí a jedli GHÍ…alebo sa to volalo inak? Na tom nezáleží, ale bola to úžasná atmosféra, kde voňali sušené byliny a miešali sa rôzne elixíry. Samozrejme nesmiem zabudnúť na Anubisa, ktorý bol vtedy snáď MNR (Majster Nižšieho Rádu), s ktorým Thalassa dlho tvoril pracovnú dvojicu a ktorý tiež bol súčasťou toho podzemia a tej doby.

Umieranie
Nikto sa, prosím, neľakajte, nikto nateraz reálne snáď neodíde na druhú stranu rieky Styx.
Vlastne ona ešte len bude miestnosťou smrti, pretože ešte ju stále dorábame s kolegom na priestor, kde bude možnosť správneho trénovania umierania. V rámci výcviku treba vedieť spoznať smrť, strach a mŕtve energie.
Áno, táto miestnosť je nevyhnutná, ak chce niekto spoznať strach z miestnosti, kde nie ani len malinké okienko a kde skončíte v „truhle“ zavretý na istú dobu bez možnosti prístupu svetla a zvuku.
Je tam len málo miesta, tma, ticho a ticho vraj lieči.

Orlie hniezdo? Nie, je to pred zrakmi ukrytá veža.
Každý hrad má mať vežu, kde sa kadečo udeje. Aj tento náš Hrad pri troche postrehu má vežičku a je ukrytá pred zrakmi z vonka, a ako správna tajomná veža je neviditeľná z pohľadu z vonku budovy. Cez okno vežičky sa ale dá dívať von a na nádvorie a tak občas nepozorovane pozorovať svet pod okienkom. No musíte sa do tej vežičky dostať cez dvere, schody, vyliezť po drevených rebríkových schodoch a cez malý otvor sa dostať do tejto vežičky. Táto vežička má aj svoju pani, ako sa sluší a patrí. V tejto veži sa usídlila samotná VVK Tara. A tu a tam nás tam prijme na posedenie.

Anách
V úvode som spomínal aj staršiu sestru spoločenstva Selekcia a tou je Anách. Aj Anách má v tomto novodobom mini Hrade svoje miesto. Je tam aj miestnosť svätyne Anách, kde pracujú niektorí veľkňazi a právo vstupu do nej majú len títo štyria vybraný veľkňazi. Títo štyria veľkňazi tu pracujú a skúmajú odrezaní od sveta a v tom priestore vznikol svet vo svete. Je to náročné všetko tam udržať a predsa to dostať von. Tento čin chce prinavrátiť niečo veľmi, veľmi dávne nám opätovne do našich životov. Do tejto miestnosti nikto nesmie vstúpiť inak, ako je to určené. Každý má vstupnú i výstupnú mantru a každá vstupná mantra je iná. Priestor Anách tak rozpoznáva, kto presne vstupuje. A presne vie, kto je teda vítaný a kto nevítaný návštevník.
Aby som to spresnil, táto miestnosť je magickými prvkami reálne a skutočne chránená. Zatiaľ sme nepristúpili ku skúmaniu toho, čo by sa stalo, keby tam niekto neoprávnene vstúpil. Zatiaľ vieme, ako miestnosť reaguje, ak tam niekto vstúpi oprávnene, ale so zle nastavenou mantrou. Pri oživovaní mantier pre kolegov som v jednom prípade urobil drobnú chybu… darmo, latinčina nie je môj rodný jazyk. A tak sme si aspoň overili, že ochrana funguje. Samozrejme, že nečakajte niečo smrteľné, keďže to nebol neoprávnený vstup, ale vďaka mne povedal by som, tak trošku chybný vstup. 🙂

Kuchynka
Každý Hrad, aj ten najmenší Hrad, predsa potrebuje aj kuchynku, kde sa pripraví občerstvenie. A svoju kuchynku má aj náš Hrad. Je malá, ale je naša a pripravujú sa tam nápoje a dá sa aj jedlo prihriať.
A Thalassa tam ešte v mrazničke a v chladničke kadečo skladuje, čo nechceme radšej ani len skúmať. 🙂

Tak priatelia, previedol som vás naším hradom akoby technicky. Teraz sa naňho pozrime skrze Dušu.

Na to, aby priestor Hradu vznikol, bolo treba vynaložiť nemálo finančných prostriedkov a veľa práce mnohých kolegov, ktorí v Hrade postupne rástli a učili sa, aby sa stali nositeľmi tajomstiev tohto nášho malého Hradu.
A vďaka tomu sa tam teraz učia nové generácie kolegov.
Musím povedať, že kolegovia spoločenstva sa vždy vedeli zomknúť a pomôcť budovať tento náš pred očami verejnosti ukrytý Hrad. Veľmi si vážim ich prácu a prínos, čo do toho dali. Ak by sme to prerátali, určite by to boli stovky hodín práce. A počas rokov sa týmto zomknutím a postupným budovaním vybudoval NÁŠ HRAD – NÁŠ DOMOV. Je to proces a ešte stále je čo vylepšovať, alebo skôr dolaďovať, ale to je práve na tom to krásne. Každý tým, že niečím priloží svoj diel práce k zveľaďovaniu, si tým tvorí PUTO nadčasovosti k tomuto Hradu.

Za jeho existenciu nám v ňom vyrástli Majstri, Majstri Nižšieho Rádu, Veľmajstri, Kňazi a aj Veľkňazi. Jediná méta, ktorá zatiaľ odoláva, je méta Majster Vyššieho Rádu. Ako sa však dívam na náš Hrad očami namierenými na budúcnosť, tak vidím, že tento post nemusí až tak dlho čakať, až otvorí svoje brány.

V tomto novom Hrade sme tiež zažili rôzne útoky a nepriazeň osudu. Bičovali nás búrky osudu a aj nezvládnutých energií a síl, ktoré sme sami vytvorili a či povolali. Tí, čo poznajú túto problematiku, to vedia a tí, ktorí ste tu noví a zaujímate sa o to, si môžete veci naštudovať v kronike aspoň v základných bodoch.

Tento náš Hrad je náš domov. Občas, ako je historicky od pradávna aj dané, každý domov občas niekto opustí a ide von do sveta, aby trochu inak kráčal životom. Avšak kráča ako vyslanec – duchovný vyslanec s dušou spoločenstiev Anách a Selekcia, ktoré sú okolitému svetu ukryté.
Doba si proste vyžaduje to, že niekto občas nemôže doma sídliť a musí žiť inde a inak.

Napísal by som to takto: Z HRADU som odišiel, ale nikdy som ho neopustil.
Asi takto sa dá vystihnúť životná premena tých, ktorí dušou ostávajú, ale život a osud ich odvial do diaľav väčších, či menších a aj do iných krajín, ako je krajina, kde sa náš spoločný domovský Hrad teraz nachádza.

Možno si niekto poviete, že je to len torzo toho Hradu, čo je opísaný v prvej časti. Nuž to pripúšťam, že takto navonok to tak môže čitateľovi pripadať. Ale poznáte ten príbeh o vtákovi Fénixovi?
Pred tým, než zhorel, bol ošklbaný a zničený, presne ako bolo zničené spoločenstvo Anách do roku 1989. A čo sa udialo niekoľko rokov po roku 1989 ?
V roku 1995 z popola povstal nový vták Fénix – Selekcia, ale najprv je predsa každý čerstvo vyliahnutý Fénix malý a musí vyrásť, operiť sa, než opäť v plnej kráse zažiari.
A v tomto roku 2019 sa udialo to, že z popola Anách zase vyletel oživený pôvodný Fénix v podobe pôvodného Anách. Roztiahol krídla a ukazuje mladému Fénixovi, ako má letieť a žiariť. Sú takí, ktorých táto žiara oslepí a sú aj takí, ktorí za svetlom, čo vydáva mladý i starý Fénix, pôjdu až na vrchol Ohnivej hory.

A sú tu tí, ktorí sa do Hradu ku nám pravidelne vracajú, aby v ňom rástli, aby sa učili a a aj oni potom učili, pretože oni už poznajú cestu, ako sa ku Hradu a do Hradu do jeho vnútra dostať.
A pri tom všetkom občas prídu aj pútnici, ktorí hľadajú u nás pomoc a ak sa len trochu dá, tak tú pomoc aj nájdu.
Niektorí iní pútnici zase hľadajú cestu do tohto Hradu, pretože hľadajú cestu za vzdelaním a či pocitom domova, ktorý tento Hrad dáva.
Ak majú títo pútnici úmysly nezakalené a dokážu prijať kohokoľvek z akejkoľvek kultúry a či farby pleti, tak sú u nás vítaní a dostanú cestovný plán, ako sa k Hradu dostať a ako sa stať jeho súčasťou a rodinným členom.
Mnohí tí, čo prichádzajú, tak prichádzajú ako zlomení, životom bití pútnici, ale keď vyletia z Hradu do sveta, tak sú to skutoční majstri, ktorí sú silní a jedineční vo svojom bytí.

Čo som týmto všetkým chcel povedať?
Vlastne som chcel týmto trošku opäť zaspomínať, spomenúť si na desiatky kolegov a na ich odvedenú prácu. V mysli sa im poďakovať za to, že môžem opísať náš Hrad s tým, že opäť máme náš HRAD a naše tajomstvá v ňom a to najdôležitejšie je, že ja i my mám i máme veľmi silné emocionálne PUTO k nemu. Roky sme totiž len hosťovali na rôznych miestach a len tieto posledné roky máme opäť svoj vlastný pevný HRAD.
Viem, kolegovia, že som vás nespomínal menovite, ale verte, že v mojej mysli vás vidím aj teraz všetkých, ako sme sa pri budovaní a zlepšovaní napriek ťažkej práci, ktorá tam bola, spolu dobre cítili.
Tiež spomínam na to, ako sme sa bavili pri kapustnici a či pri iných následných stretnutiach a pri následných prácach na našom Hrade.
Veľa sme sa nasmiali a veľmi dobre sme sa tu spolu cítili. Mnohých vás žiaľ osud rozvial do rôznych končín sveta a s mnohými sa preto vidíme len raz ročne a s niektorými len raz za pár rokov.
Sú to krásne stretnutia, pretože majú spoločný základ, nech už sme na akomkoľvek hierarchickom stupni, a ten základ je, že – aj ja som budoval náš HRAD  – a to nás všetkých spája.
V čase sa meníme, ale naše duše a my sme stále jedno a spojení s naším HRADOM, ktorý sme spolu budovali a spoločne sme ho nakoniec aj vybudovali.
Možno už ani nie tak pre nás samotných, ale určite pre tých, ktorí prišli po nás. A našli tu tiež, ako aj my, domov a zázemie, ako aj možnosť učiť sa v malom, ale našom spoločnom HRADE.

Všetkých vás kolegovia pozdravujem, nech už ste kdekoľvek vo svete a pamätajte, že….

Niektoré vety sa nedajú vysloviť a aj tak majú pre nás hlboký význam …

Pretože naše životy sú prepojené neviditeľnými putami. A v tomto živote ich s mnohými opäť spájajú tie zvláštne putá, putá, ktoré sa nedajú opísať, ale jedným z tých pút je aj náš Hrad.
Ja to viem i iní to vedia, no i tak pre niekoho po čase ich zmysel a puto aj tak zanikne.
Zanikne však len pre okamih krátkych rokov a po čase to puto opäť vyklíči ako nový ružový púčik.
To, čo však pre nás nikdy nezaniká, je čas daný nám, pre nás a naše putá v nadčasovosti životov.

… a niektoré vety majú ostať nevypovedané a aj tak majú hlboký zmysel.

Vážený čitateľ, ako také Post Scriptum tu zverejňujem niekoľko fotografií a za účelom priblíženia atmosféry nášho HRADU a nášho života, ako z dôb minulých, tak aj súčasných.

Fotka č.1 a č.2 – Magický artefakt a zošit Anách

Fotka č.3 a č.4 Jedna z magických ručne písaných kníh a artefakt Selekcie

Fotka č.5 a č.6 – Magický zošit a artefakt Anách a jeho dvojča magický zošit a artefakt Selekcie

Tagy: Selekcia. Hrad