Ja som sa rozhodol a dovolil som si dať dokopy zmes. Zmes názorov a pocitov z Vašich a mojich príspevkov a komentárov.
Dúfam, že som týmto nikoho neurazil, ale možno sa zamyslíte tak ako som zamyslel ja v tejto zvláštnej etape života.

Z pohľadu duchovného poznania o číslach je známe, že číslo osem je číslo ducha.
Číslo osem je symbolom ducha – možno ho naplno využívať na vzostup, alebo celkom premárniť honbou za ničotnosťami! Všetko je skutočne v rukách našej slobodnej vôle, v rozhodovaní nás samých!

A aj preto si uvedomme, že sa môže stať toto.
Keď som si myslel, že ešte mám Čas, bol som na omyle. Potom som zistil, že môj Čas vypršal.
A dostal som sa do reálu. Môj Čas odišiel vo vlaku, v ktorom som sedel. Sedel som v ňom a aj tak som ho dokázal zmeškať.
A tak teraz viem, že už nič nechcem zmeškať. Lebo zmeškať ten správny Čas znamená mnoho krát aj veľmi veľa navždy stratiť, hoci ten môj Čas nevypršal.

A preto majme na pamäti toto.
Aké to je, môcť sa skutočne slobodne rozhodnúť? Keď vidíte alternatívy, vidíte cesty, ktorými sa môže váš život uberať a musíte urobiť krok do jednej alebo druhej strany…
Keď neexistuje dobrá alebo zlá voľba, neexistuje správne alebo nesprávne rozhodnutie. Ste len vy, váš život ktorý ovplyvní množstvo ďalších životov a vaše rozhodnutie.

Pretože.
Pri čítaní týchto myšlienok ma napadla jedna vec.
Bez zmyslu a cieľa nie je možný život, ako taký. Pretože ak prídete o zmysel ,tak akoby ste prišli o život, ako taký.
Ak je niekto kto to aj tak prežije, tak je to už len o existencii tela. A načo je telo bez akéhokoľvek zmyslu na život.

Hoci sa Vám môže pri tom všetko zdať, že ste niekam došli a potom … .
Veľa krát ste si už isto iste povedali: “tak toto je to, čo som hľadal” alebo “konečne som dosiahol to, po čom som túžil” alebo niečo podobné, keď ste sa ocitli akoby v cieli Vášho snaženia. A potom zrazu, niekedy okamžite a niekedy v priebehu krátkeho času alebo po takzvanom vytriezvení, ste pocítili prázdno, samotu alebo akýsi smútok…

Z toho vyplýva, že … .
“Neskúšajte byť paranormálne – ní, kým sa nenaučíte byť normálne -ní” – tak tento citát z daného článku hovorí veľmi veľa. Nieco podobne mi hovorieval Ašarat a pokiaľ sa nepletiem, tak každému svojmu žiakovi a jeho slova zneli asi takto: “najskôr sa nauč zvládať fyzicky život a až potom začni uvažovať o ostatnom…”

Lebo ak to nevieme pochopiť môže sa nám Vám, či mne stať, že… .
Nedávno som mal sen, sen o mojej smrti…
Môj postoj k vlastnej smrti je taký, že sa vlastne smrti nebojím. Veď smrt je len koniec jednej etapy mojej existencie, prechod do ďalšej, … veď viete čo mam na mysli. Jedine čoho sa možno obavám je utrpenie, ktoré môže umieranie so sebou niesť, ale smrt ako taká… jej sa nemám prečo báť je rovnakou súčasťou môjho života, ako narodenie.

Preto netreba váhať ak stojíte nad priepasťou hrobu sa pýtať. Správne sa pýtať.
Dnes som mala tú česť diskutovať s Ašaratom na rôzne témy. Čím ďalej tým viac ma fascinuje, že každý rozhovor s ním podnieti stále nové a nové myšlienky, nápady a otázky. Teda, ak sa viete správne pýtať…

Aj preto si uvedomte, že… .
Cítime sa, ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo, alebo čo sa stane, nikdy nestratíte svoju hodnotu.”
Špinaví alebo čistí, zničení alebo ľahko pokrčení, stále ste nedoceniteľní pre tých, ktorí vás milujú. Cena našich životov nemá svoj pôvod v tom, čo robíme alebo koho poznáme, ale KTO SME.

Ale
Armen jedna vec ma zaujala:
“Dodám snáď ešte, že ani názor iných nikdy nezníži hodnotu človeka, ktorý vie, kto je a kam kráča.”
Toto je citát od teba.
Avšak hodnota takého človeka je len dovtedy než ho iný potrebujú.

Pozrime sa na seba teraz cez vnútorný pohľad poznania.
“Ale už si aspoň uvedomujem, že mám niekde problém. Jediné, čo musím, je udržať si nadhľad a pozrieť sa na seba a svoje konanie objektívne a bez emočne, akoby “zhora”. Vtedy (vraj) mám šancu to zvládnuť.
Žiaľ nie všetci ktorí sa vydali na túto cestu došli do cieľa.
A ak sa Vám kolegovia chce, odpovedzte mi na otázku.
Keby ste vedeli čo vás čaká na tej ceste, ktorú ste absolvovali, vydali by ste sa na ňu znovu?

Cítite teraz vnútorný boj?
Aké to je, keď nedokážete ovládať svoje vnútro? Pre niekoho bežná realita, s ktorou sa proste zmieri a povie si, že sa nechce a nemieni ovládať. Pre niekoho dlhý boj so sebou samým. A možno občas kombinácia oboch situácii.

Ak ste došli až sem zamyslite sa aby ste nedopadli len z nádejou, že.
A po smrti prichádza nový život, ešte krajší, silnejší, naplnený skutočným zmyslom a cieľom.

Preto napravte vo svojom živote to, ešte čo môžete lebo nádej … .*
Ich vnútra sa jednoducho spoja a aj keď budú na opačných koncoch sveta, asi ich už nič celkom nerozdelí.
*Vám nedá to, čo potrebujete, čo ak potom už vlastne tam na druhej strane nebude nič. A Vy sa upínate ku tej chabej nádeji, že čo ak … .

Prečo som sa takto zamyslel?

Prečo si to myslím?
Raz som podobne kvetnato opísal niečo okolo smrti aj ja svojmu učiteľovi a na záver som sa ho opýtal, čo si o tom myslí a či som aj podľa neho bol v kontakte so smrťou? A on sa mi zahľadel do očí a povedal: “opísal si to veľmi dobre a presne a ver mi, že až sa so svetom smrti naozaj spojiš, budeš o tom vedieť.”

A súvis s Tebou?
Možno sa myslím, ale medzi riadkami som vycítil Tvoju snahu spoznať smrť ako takú aj keď si to otočil k vzťahu niekoho s niekým…
Takže moja odpoveď trochu inak: “akékoľvek ponaučenie si z tohto sna zoberieš, bude správne, pretože to bude Tvoje rozhodnutie a to je to najvzácnejšie”.

Záver.
Život je dielom náhody a smrť je neodvratnou skutočnosťou ktorá príde. Je len nádej, že tu a tam môžeme rozhodnúť my sami kedy príde ku nám samým.
Pretože život môže byť bytím, ale aj bytím v nebytí.