Myslím, že musia byť pripravení obaja. Ale najviac majster...aj v ponuke práce sa píše: „...hľadáme majstra...“. Nikde nehľadajú žiaka. Ale zo žiaka vznikol majster. A to tvrdou a usilovnou prácou na sebe.
Každý kurz, seminár...niečo dá, keď žiak vedomosti uplatní, a ako píšeš, trénuje. Majstra robí tréning, prax...
„…z mnohých návštevníkov kurzov, seminárov a škôl sa totiž stávajú veční duchovní hľadači – fluktuanti – ktorí uspokojenie nenachádzajú v žiadnom smere, alebo zostávajú aj naďalej slaboduchými pútnikmi v zemi nikoho, z ktorých sa najskôr stanú narýchlo vykvasení – instantní – reikisti, mágovia, alebo šarlatáni.“

Pekne rozdiel medzi ľuďmi hľadajúcim zmysel a poznanie v sebe a tými hľadajúcimi cez vonkajšie barličky popisuje cez veľké arkány tarotu „Pútnik“ a „Obesenec“ – „Cesta starého Pútnika je v protiklade s mladým Obesencom, ktorý si myslí, že dospel k veľkému poznaniu, lebo sa pripútal k nejakej idei, ale pritom si neuvedomuje, že nedokáže uskutočniť žiadnu praktickú zmenu. V postave obesenca vidíme obetavých ľudí, ktorí sa pod dojmom univerzálnej lásky stali horlivými následníkmi ezoterických alebo náboženských myšlienok, avšak bez praktických skúseností stratili pevnú pôdu pod svojimi nohami. Pravá cesta múdrosti je predovšetkým praktické osvojenie síl, tvrdá práca na ceste k zušľachteniu vlastnej osobnosti, a neznamená iba pasívne prijatie nejakej krásnej myšlienky, alebo náboženstva.“
Tajomstvo tarotovej karty Obesenca odhaľuje tých, čo čítajú a počúvajú, či inak vstrebávajú informácie o nadprirodzene (v lepšom prípade z nadprirodzena) a vnímajú sa iba v lepšom svetle a tých, čo im ublížili v horšom. A hlavne popierajú, vytesňujú, či inak ignorujú priznanie „mám na figu život, lebo som si ho pokakal/-a“. Letia životom ovalení instantnými vizualizáciami a osobná zodpovednosť v nedohľadne. Len hedonistický spôsob života presunutý smerom k tým, ktorí sľubujú spirituálne pozdvihnutie. Pôvodná myšlienka čistej lásky sa mení na únik pred sebapoznaním.
Vonkajšie povrchné pozlátka ako spoľahlivý indikátor umŕtvenia duše.

Situácia sa vždy vyvíja na základe dopytu a ponuky. Je rýchla doba, mnoho ľudí si želá rýchle výsledky a tak sa logicky vždy nájdu jedinci, ktorí im tieto instantné zázraky poskytnú. Netreba sa nad tým príliš pozastavovať, pretože človeka, ktorý nechce prejsť svoju cestu krok za krokom, ale len sa lusknutím prsta dostať do cieľa, aj tak nič naučiť nedokážeme.

Ostáva nám len dúfať, že sa v každej generácii nájde vždy aspoň niekoľko tých, ktorí to budú v sebe cítiť rovnako ako my.

Dnešná doba je nastavená na výsledky. Začína to v škole a pokračuje v práci. V škole nejde v prvom rade o učenie, ale o známky, o výsledky. Prídete do práce a prvú vec, ktorú dostanete do rúk je popis práce a ciele, ktoré máte naplniť, čiže výsledky, ktoré sa od Vás v časovom horizonte (bežne 1 rok) očakávajú. Nikoho, či už v škole alebo v práci nezaujíma ako ste k tým výsledkom dospeli čiže akým spôsobom ste ciele naplnili.
A bežne sa podvádza, aby si to ľudia zľahčili alebo sa skresľujú čísla, aby to vyzeralo lepšie. A to len preto, že všetci sa pozerajú iba na výsledok, ktorý sam osebe pre človeka, ktorý to vykonáva je nič nehovoriaci. Toto sme učený už od malička. Málokto si uvedomí, že cieľ, je cesta samotná. Prácu si zvolím preto, že ma baví ju robiť a nie preto, že na nej zarobím viac ako na inej alebo, že budem mať väčšiu prestíž (tie veci sú až druhoradé). Školu si vyberiem takú, ktorá ma bude baviť, nie podľa toho, že potom tá práca je lepšie platená, alebo je tá škola prestížnejšia alebo, že je ľahšie na nej získať titul. Nuž takto funguje svet. Potom sú ľudia nešťastní a frustrovaní, pretože žijú nenaplnené životy a riadia sa zlým kompasom.

Videl som a vidím mnohých v ezoterike či mágii, ktorí sa akože niečo naučia a hneď to začnú aplikovať ako najväčší odborníci. Stačilo im, že boli na kurze či prednáške a už o sebe tvrdia, že to je niečo čo vedia robiť. Niektorí tomu dokonca aj sami veria a klamú samích seba. Možno aj majú nejaké výsledky, ale pritom sú veľmi ďaleko od toho, že to naozaj vedia. Rozumom to možno pochopili, ale to zďaleka nestačí. Príde mi to ako keby som si prečítal kuchársku knihu a potom si poviem, tak a teraz viem variť ako top kuchár. Ono síce recept budem nasledovať do bodky, ale to jedlo sa možno nebude dať jesť alebo minimálne to nebude ono. Keď niekomu vysvetlím pravidlá futbalu a on si povie super veď základy viem čiže behať viem, kopať viem a keď viem pravidlá futbalu viem hrať futbal. No nech sa páči. Určite nie. Je za tým drina, tréningy a dlhá doba, aby som sa mohol nazvať futbalistom. To isté platí aj o ďalších nových technikách. Keď už v mágii viem pracovať s energiami a viem cítiť a viem neviem čo, neznamená to, že keď príde niečo nové, tak to už hneď viem, lebo som to pochopil a keďže viem to čo som vymenoval, tak už viem hneď aj to nové. Ľudia podľahnú omylu.

Žijeme v instantnej dobe. Vnímam mladých ľudí, ktorí teraz vychádzajú zo škôl a každý chce byť hneď manažér, hneď mať biznis, čo mu sype a hneď byť mega úspešný. Vidia to vo filme ako rýchlo to ide, ale to je ilúzia. Prečítajú si motivačný citát a už sú úplní experti a hrdinovia. Títo mladí ľudia, čo vychádzajú zo škôl, narazia na realitu a budú prinajlepšom veľmi sklamaní prípadne dosť zdrtení lebo sa im zrúti ich svet. Teda ilúzia o svete a o nich samích.
V mágii je to rovnaké. Nič nepríde len tak a všetko si človek musí vydrieť. Nepríde to samo. A keď človek má na niečo talent, neznamená to, že to hneď vie, ale je to len predispozícia, že ak sa tomu bude venovať a zamaká na sebe, tak môže robiť väčšie kroky vpred ako niekto, kto ten talent nemá. Ale mágia alebo prežívanie života nie je súťaž. Väčšinou to býva tak, že ten, čo talent nemá, ale maká na sebe, zájde ďalej ako ten, čo ten talent má a spolieha sa naň. Chvala bohu, ak ten, čo ten talent má na seba aj fakt maká.

A či si žiak hľadá majstra alebo majster žiaka? Nuž obaja hľadajú, ale majster vie nájsť žiaka, s ktorým má zmysel "strácať čas". Žiak také niečo asi nevie vyhodnotiť, lebo si vždy myslí, že "strácať s ním čas" zmysel má.