Nie každý mág, ktorý vstúpi do sveta medzi svetmi, je pripravený niesť váhu toho, čo tam nájde. Astrál nie je priestor fantázie, ale vrstvená sieť energií, ktoré reagujú na vedomie. Kým je mág v rovnováhe, jeho astrálne telo je pružné, prispôsobivé a dokáže sa vracať cez striebornú niť späť do fyzickej roviny. No ak sa rovnováha naruší – strachom, šokom, chorobou, alebo zasahovaním cudzích síl – astrál sa môže zrútiť.

Zrútenie astrálu neznamená zánik duše, ale dočasné narušenie jej jemnohmotnej architektúry.
Telo, ktoré sa predtým pohybovalo v plynulých vrstvách, stratí schopnosť rozlišovať medzi obrazom, symbolom a skutočnosťou. Objavuje sa dezorientácia, pocit prázdna, náhle únavy, trhané sny alebo neustály tlak na solar plexus.
U niektorých mágov sa to prejaví aj na fyzickej úrovni: strata chuti do jedla, nestabilita v rovnováhe, poruchy spánku, bolesti v hrudi alebo za očami.

Prvým krokom je nepanikáriť. Astrál je ako jemné tkanivo – keď sa natrhne, nelieči sa silou, ale tichom. Najväčšou chybou, ktorú môže mág urobiť, je pokúsiť sa okamžite „vrátiť späť“.
To je ako chcieť bežať po moste, ktorý sa práve rúca. Treba sa stiahnuť do seba a nechať astrál stabilizovať cez fyzické telo. To znamená: jesť, piť, spať, dotýkať sa zeme, niekedy aj hovoriť s ľuďmi, ktorí nás držia v realite.

Keď sa po pár dňoch až týždňoch astrálne pole upokojí, nastáva fáza obnovy. V tomto procese je kľúčové použiť zakódované vibrácie – mantry, symboly a hlas. Každý mág má svoj vlastný zvukový kľúč, ktorý zodpovedá jeho astrálnemu podpisu.
Najjednoduchšie ho možno nájsť meditáciou v tichu, keď si položí ruku na hrudník a vysloví najprv hlboké „A“, potom „O“, a nakoniec „M“. Táto trojica zvukov (A–O–M) vytvára vibráciu, ktorá prechádza celým telom a harmonizuje jednotlivé vrstvy energetického poľa.

Tí, ktorí ovládajú runové alebo symbolické písmo, môžu použiť ochranný znak trojitého kruhu.
Ten sa kreslí nad solar plexus v smere hodinových ručičiek a zároveň sa pri tom pomaly dýcha do brucha. Každý kruh predstavuje jednu rovinu vedomia – fyzickú, astrálnu a mentálnu.
Ak sú tieto tri vrstvy znovu spojené, mág cíti, ako sa jeho astrálne telo „usadzuje“ späť do tela ako svetelný odtieň pokoja.

Niekedy sa však stane, že zrútenie je hlbšie – nielen osobné, ale priestorové. Takéto kolapsy sa dejú na miestach, kde sa stretli protichodné energie, kde bola porušená rovnováha alebo kde došlo k masívnemu zásahu – či už vedome, alebo náhodou. Poškodený astrálny priestor má pocit „vákua“. Nie je tam zlo, len ničota, ktorá ešte nevie, čo chce byť.

Pre mága, ktorý sa v takom priestore ocitne, je to skúška. Prázdnota nie je nepriateľ – je surový potenciál, pole čakajúce na nový tvar. Najväčší omyl je snažiť sa ju okamžite zaplniť svetlom. Svetlo bez štruktúry by ju len rozptýlilo. Najskôr treba dovoliť prázdnote, aby ukázala, kde sa končí. Sadnúť si v nej v tichu, nechať ju obklopiť telo a nechať vyplávať to, čo v nej zostalo – spomienky, tiene, staré myšlienky, fragmenty hlasov.

Keď mág vydrží v tejto tichosti, začne cítiť jemné chvenie. To je bod, v ktorom sa rodí nová astrálna štruktúra. Vtedy sa vyslovuje osobná mantra – môže to byť vlastné meno, alebo vibrácia, ktorú duša pozná od pradávna. Zvuk sa v prázdnote odrazí a vráti. V tom okamihu sa začína nový pohyb – a to je signál, že astrál sa znovu stavia.

Niektorí mágovia po takomto zážitku zisťujú, že ich astrál sa už nikdy nevrátil do pôvodnej podoby.
A to je v poriadku.
Zrútenie nie je koniec, ale evolúcia.
Staré štruktúry sa rúcajú len vtedy, keď už nestačia niesť silu, ktorá sa prebúdza.
Telo sa po takom procese cíti ťažšie, vedomie pokojnejšie, ale duša má väčší dosah.
Mág sa stáva stabilnejší, jeho videnia presnejšie, jeho ticho hlbšie.

Ak by sme chceli zhrnúť proces obnovy, je možné ho vnímať v troch krokoch:
– Zastavenie: nechať astrál ustáť, nezasahovať, len byť.
– Zladenie: cez dych, vibrácie a symboly znovu spojiť vrstvy bytia.
– Zrodenie: prijať novú formu, aj keď sa líši od tej predchádzajúcej.

Nie je hanbou zrútiť sa. Hanbou by bolo nepochopiť, prečo sa to stalo.
Astrál sa nikdy nezrúti bez dôvodu. Robí to, keď je duša pripravená vstúpiť do širšieho priestoru vedomia.

Po každom zrútení prichádza chvíľa ticha, ktorá sa nedá opísať. Je to okamih, keď všetky svety dýchajú jedným rytmom a človek cíti, že nie je oddelený ani od svetla, ani od prázdnoty.
Tam sa rodí nový mág.