Tento príbeh sa odohral presne tak, ako ho tu opisujem.

Pred asi tridsiatimi rokmi, keď som sa už verejne venoval mágii a snažil sa zdieľať svoje poznatky, odohrala sa jedna zvláštna a, s odstupom času, úsmevná príhoda. V jedno popoludnie ma navštívil mladý muž, ktorého energická a priama povaha ma hneď prekvapila. Bez úvodu, bez zdvorilostných fráz sa prirútil ku mne a so zvedavými očami a možno aj s jemnou pohŕdavou výzvou sa opýtal:
„Ty si ten Ašarat?“

Odpovedal som pokojne: „Áno, som.“
V tej chvíli ma zasypal slovami, ktoré by človeka možno rozosmiali, možno rozčúlili:
„Ako si môže taký sedliak ako Ty z ktorého topánok trčí slama a seno, vôbec myslieť, že rozumie mágii? To ja na rozdiel od teba rozumiem mágii a praktizujem mágiu.“

V duchu som sa musel pousmiať nad jeho otvorenosťou a mladíckou nerozvážnosťou. Namiesto podráždenej reakcie som sa však opýtal: „Prosím Ťa, a Ty si kto a odkiaľ si?“

Až vtedy sa predstavil. Ukázalo sa, že pochádza z môjho susedného mesta, kde som dlhé roky pracoval. (Asi je z toho jasné, že ja celý svoj život žijem na dedine, takže v jeho očiach som bol teda sedliak. Jednu dobu som sa tejto profesii aj venoval a gazdoval som a som na to aj hrdý.)
V tej chvíli mi bolo jasné, že toto stretnutie bude zaujímavé. Pozval som ho teda do svojej pracovne, kde som ho usadil a pohostil, ako sa na dobrého hostiteľa patrí.

Keď sme sa rozprávali o mágii, začal ma postupne počúvať s väčšou vážnosťou. Po niekoľkých minútach uznal, že asi viem, o čom hovorím, a že moje skúsenosti s týmto umením nie sú len rozprávky. Rozhovor sa potom prirodzene obrátil aj na náboženstvo, a keď zistil, že aj v tejto oblasti mám čo povedať, začudovane sa spýtal: „Študoval si teológiu, že o tom toľko vieš?“

S úsmevom som odpovedal: „Nie, ale ak chcem diskutovať s kňazmi, musím mať v hlave viac, než len holé odmietanie. Je to ako sledovanie konkurencie – aby som vedel, čo hlásajú a ako konajú.“

Vtedy som dostal nápad, možno trochu trúfalý, ale taký, ktorý pridal do nášho rozhovoru trocha mystického nádychu. Navrhol som: „Čo keby sme skúsili zistiť, čo hovorí Biblia o tebe?“
Zostal prekvapený. „Ty máš doma Bibliu?“ spýtal sa. Prikývol som a dodal: „Áno, mám. Poďme ju náhodne otvoriť a uvidíme, čo nám písmo sväté povie priamo o tebe.“
Vzal som Bibliu do rúk, otvoril ju na náhodnej strane a prstom ukázal na verš a tam stálo:

„Mnoho je povolaných, ale málo je vyvolených.“

Ja som sa ticho zasmial, ale mladý muž onemel od údivu.

Od toho dňa ma ešte niekoľkokrát navštívil. Časom ma požiadal či by som ho neučil, a tak vstúpil do Spoločenstva Selekcia. Učil som ho a postupne dosiahol hierarchický stupeň Majstra. Bol šikovný a talentovaný, no potom prišiel moment, keď naše cesty rozdelilo veľké napätie.
Pri spore s nemenovaným kolegom sa rozhodol odísť spolu s ním. Ten bývalý kolega mu totiž sľúbil, že z neho urobí Veľmajstra, ak s ním založí jeho vlastný rád. (RKM)

Cesty sa rozdelili a ja som mu jasne povedal, že ak odíde, cesta späť nebude možná. Jeho nový rád sa asi po dvoch mesiacoch rozpadol, keďže jeho zakladateľ viedol všetko autokraticky až despoticky a formou ja som Boh toto je moja sekta a vy ste povinný ma počúvať. Nestrpel proste iné názory.

Mnohí, ktorí s ním odišli, sa chceli vrátiť aj tento kolega sa chcel vrátiť, a to tak ultimatívne, že trval na tom, že bude v Selekcii uznaný za Veľmajstra, tak ako v zaniknutom ráde RKM. Na to, aby som ho prijal späť bol ochotný a zhovorčivý a porozprával, čo všetko a aké magické aj iné úkony robili s mojim ex kolegom a so skupinou, ktorú tvorili, aby ma zabili a zničili Selekciu a samozrejme, aj jej členov.

No ja som si ho vypočul, ale zopakoval som len to, čo pri odchode. Kto s ním odíde sa už do Selekcie nevráti. Potom som dodal, že je veľmi smutné, že sa nezmohli na iné techniky, ako ma zničiť, ako zničiť Selekciu a jej členov ako tie techniky, ktoré sa naučili odo mňa, a teda sa viem poľahky voči nim brániť. Povedal som: „Aspoň ste si mali dať tú námahu a vytvoriť niečo nové- svoje či cudzie, čo nepoznám.“

No ako vraví Písmo: „Lebo mnoho je povolaných, ale málo je vyvolených.“

Zaujímavé bolo, že tento mladík sa potom rád chválil svojím magickým výcvikom, ale nikdy nespomínal toho, kto mu dal prísľub Veľmajstra. Vždy a všade sa chválil, že bol mojím žiakom.
Život nás často učí, že za svoje rozhodnutia nesie každý zodpovednosť.

A tak, priatelia, pamätajte: Mnoho je povolaných, ale málo je vyvolených.

PS:

Táto veta sa nachádza v Biblii v Evanjeliu podľa Matúša, konkrétne v 22. kapitole, 14. verši:

Matúš 22:14: „Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

Tento verš pochádza z Ježišovho podobenstva o svadobnej hostine, kde sa hovorí o tom, že nie každý, kto je pozvaný, sa dostane na svadbu, ale len tí, ktorí sú na to pripravení a spĺňajú určité podmienky. Je to varovanie o potrebe byť pripravený na Božie kráľovstvo.

Tento príspevok bol odoslaný v Pondelok, November 18th, 2024 o 09:13 a je zaradený pod Postrehy, Príbehy, Viera, Nábožestvá, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

V tomto príbehu je veľa poučenia.

November 18th, 2024 at 09:19
 2 

Je veľmi náročná úloha toho, kto hľadá vyvolených. Veľa povolaných prichádza a odchádza. Ale aj medzi nimi môžu byť vyvolení, len .....
Je to výborný príspevok aj pre dnešok.
Ďakujem

November 20th, 2024 at 08:59

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.