27.5.2012 Večer
27.5.2012 sme sedeli spolu. Deň blbec všeobecne je tento deň blbec. Avšak aj tak sme sa večer zišli.
Ja, (Ašarat) Thalassa a Osse Nuri A. začali sme všeobecne prebrali sme čo je treba kde a aké sú plány na úseku, ktorý zastáva Thalassa.
Potom sme sa začali našu typickú plejádu diskusii v dvoch jazykoch, kde sme sa pretĺkali v snahe či sa chápeme tak ako počujeme.Prešli sme témy minulosti, budúcnosti a pohľadov na život.
Zvláštna trojica s úplne odlišnými názormi na jestvovanie života. Každý z iným pohľadom na život – jeden tu nechce žiť, druhý ten uvažuje o tom čo znamená nesmrteľnosť, a tretí ako je dôležité sa vedieť vrátiť z paralely späť do života.
Diskusia zaujímavá i úsmevná, hlavne však naša typická.
Pri tom padlo pár myšlienok ktoré sme sa rozhodli dať aj sem.
Prečo? Len tak, hoci to nie je to nič svetoborné a nie je to ani mienkotvorné, ale je to výsledok večera.
Občas preto aby sme našli jednu vetu musíme prejsť plejády kníh. No možno tu niekto nájde tú pomyslenú jednu vetu, alebo aj nie.
Začnem mnou, lebo takto to aj vznikalo.
Ašarat:
Keby sme neboli zaťažený emóciami akéhokoľvek druhu, boli by sme schopný prijímať poznanie. Poznanie nie sme schopný prijímať, kvôli emóciám ktoré však v nás to poznanie práve často prebúdza.
Informácia ktorú počujeme v nás uvoľňuje pocit ktorý sa rovná emócii, keby sme túto emóciu eliminovali zostane čisté poznanie. Ľudská bytosť však je tvorená emóciami a preto nie je schopná prijímať čisté poznanie.
Poznanie je iné ako schopnosť vedieť učiť sa.
Thalassa:
Predsudky ľuďom zabraňujú poznať pravú podstatu života – pravý život. Dôsledkom čoho sa spomaľuje a komplikuje duchovný rozvoj človeka.
Osse Nuri A.:
Preto je niekedy lepšie nevedieť a nevidieť …. .
Ako sme to uzavreli?
Prastarou pravdou: „A možno je všetko predsa úplne inak“.
Tagy: Zamyslenia
12 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.