Sme skostnatený?
Aj takto si môžeme položiť otázku. Prečo ju kladiem práve ja? Nuž preto, že sám sa zamýšľam nad tým, či je správne sa držať istých tradícií alebo nie.
Od roku 1994, keď som ešte ako Veľmajster spoločnosti dostal za úlohu vytvoriť Selekciu (ako novú organizáciu starej- jej meno zámerne neuvádzam) som netušil, čo to bude obnášať. Dostal som pokyn, príkaz, rozkaz berte to ako chcete.
Chvíľu som sa bránil, ale nakoniec som to skúsil. Proti všetkým vtedajším i terajším pravidlám som začal úplne sám pretože pomoc bola akosi povedzme zamietnutá, že to musím proste zvládnuť sám.
Nebudem tu nikoho otravovať tým, ako prebehli tie roky a koľko turbulencií sme prešli a ani rozsiahlou štatistikou nebudem zaťažovať nikoho.
Napíšem len to, že Tí čo tým prešli to vedia a majú na to svoj pohľad, či už pozitívny alebo samozrejme aj v mnohých prípadoch negatívny – pohľad i postoj ku prežitým veciam.
Toto je všeobecne známe a aj tak predsa na niečo chcem poukázať.
V určitom období po obrode ktorou asi každá spoločnosť ako i spoločenstva musia zrejme prejsť sme sa aj mi zastabilizovali a analyzovali.
Na nejakú dobu sme zaviedli dokonca istú uzáveru v zmysle toho, že sme určité roky nikoho medzi naše rady neprijímali.
Potom sme pozvoľna prišli ku tomu, že sme začali záujemcov prijímať.
Ako si teda na tom stojíme?
Nuž asi tak že za posledné dva roky to jest 2009/ 2011 nikto neopustil naše rady. (Ak neberiem do úvahy, že sme si spresnili kto skutočne je či nie ešte medzi nami.)
A počas uvedených dvoch rokov medzi nás prišli štyria nový členovia a dvaja sa vrátili po prerušení členstva.
Ďalších sedem žiadostí od ľudí evidujeme, že majú záujem sa medzi nás zaradiť.

Teda ak sa na toto podívam týmito očami môžem konštatovať, že je to na dobrej ceste.
V čom je teda problém nad ktorým sa zamýšľam?
Nuž v tom, že poniektorí mladší kolegovia si myslia (a možno aj starší), že sme skostnatený a že hierarchia je vec prežitá a zbytočná. Že sa máme stať uceleným jednoliatym prvkom, kde si je každý rovný a má rovnocenný hlas.
Myšlienka určite v úvode pekná, ale je tu to ale. Pozrime sa na to, čo sa stane ak všetko zrušíme v zmysle rovnocennosti. Nikto nebude mať posledné slovo, lebo nikto nemá právo rozhodnúť. Väčšina teda rozhodne? Naozaj? No ak beriem do úvahy všeobecne uznaný dôvod inteligenčného a emočného priemeru povedzme, že sa dohodnú, ale emociálne to nezvládnu tí čo budú prehlasovaný. Prečo? Pretože ego jedinca je silná sila vnútri každého z nás. Potom sa začnú ozývať hlasy o tom ako sme si rovný, že to nie je dobre.
História v tomto poučila aj nás. Ja osobne som raz skúsil zaviesť takzvanú demokraciu a bol to môj kolosálny omyl.

Ľudia všade na svete musia mať svoj cieľ za ktorým idú a za ktorý bojujú a za ktorý niečo aj obetujú. Je to tak od nepamäti, že nás niečo stále ženie v pred a to je aj dôvod prečo ide pokrok v pred. Ak nemáme motiváciu, čo to bude čo nás poženie? Žeby tá idea, že idem pracovať v prospech iných a oni v prospech mňa?
Tí, čo toto už zažili vedia, že táto idea momentálne nemá šancu. ( možno žiaľ)
Teda ostávame skostnatený vo svojich škrupuliach a škatuľkách, priečinkoch, ale máme aspoň to, čo máme. Svoj vlastný vnútorný cieľ za ktorým je mnoho nezodpovedaných otázok a mnoho neotvorených dverí.
Tí ktorí toto chápu a prídu sem medzi nás s tým, že to chcú chápať možno nájdu dvere otvorené, ale tí ktorí prídu len s tým, že ja vás tu použijem využijem a idem o dom ďalej sa stratia ľahko v labyrinte neznámeho poznania hoci sa im zdá, že sa im dvere otvárajú.
A preto si pozorne prečítajte naše zákony a genézu a zamyslite sa čo vlastne chcete. Pretože síce sú ku nám v tento moment dvere otvorené, ale takisto sú samozrejme otvorené aj smerom od nás.
My nepracujem štýlom vyhodím ťa a ak naozaj odídeš pošlem kvantum ľudí, aby si sa vrátil lebo vlastne ťa potrebujem pre svoje ego.
My rešpektujeme odchod, ako taký za podmienok ako je dohodnuté. Platí aj v tomto zákon a hierarchia, ale platí to aj v tom ostatnom. Prečo? Lebo nie Selekcia potrebuje vás, ale vy potrebujete Selekciu.

Stručne to poviem a uzavriem asi takto: Vládnuť má ten, kto vládnuť má.
Štruktúra je jasne daná a nebudeme na nej nič meniť.

Tagy: Asarat