Sedí počúva a usmieva sa. Debatujeme len tak, alebo nie?
Po čase podotkne, že som dobrý manipulátor. Dokonca ten najlepší. Potom dodá že: mu ktosi povedal, že mám mu mám dokázať, že “som ten kto som”. Ale prečo pýtam sa, veď si tu nie? Načo mám ja dokazovať, že dokážem to, čo iný opäť po mne raz nedokázal. Moje Ego už bolo týmto po-hladené načo si ho mám hladkať viac? Ten, čo to spochybnil je aj tak len žijúca budúca historická kreatúra, ktorá nezvládla ani len seba a svoje Ja. Ja som tu a žijem stále tento dávno mŕtvy život, kým on zapadá prachom svojej vlastnej neschopnosti.
Pamätajte nie podstatné, čo som dokázal a čo nie, ale kto dokáže to, čo som dokázal ja.

A opäť sa zasmejeme. On cez smiech života a ja cez smiech bolesti a smrti. Ale smejeme sa – jeden ten, čo žije a druhý, ktorý už prestal dávno žiť, ale aj tak mu je čo zavidieť. A tak sa budeme smiať i plakať ďalej nezávisle od toho, kto sa o čo snaží.