Ľudia si od pradávna kladú otázku, odkiaľ sa berú nové duše, ak existuje reinkarnácia. V rámci reinkarnácie je predsa jasné, že jedna duša je jeden človek. Mnohokrát som počul rôzne teórie o tom, ako sa môže duša deliť, ako aj o akejsi zvláštnej zásobárni duší, z ktorých sa potom do tela novonarodených detí dostávajú takéto duše, aby vraj telo nezostalo bez duše.
Nuž, čo civilizácia to názor. Čo náboženská kultúra to ďalší názor, ale hlavne čo človek to väčšinou iný názor.
Ja nechcem vyvolávať diskusiu, kto má a kto nemá pravdu, ja len chcem ponúknuť iný pohľad na túto skutočnosť. Na skutočnosť o tom, že pôvodný život sa môže obnoviť ako úplne nová identita aj cestou takéhoto atómu.
Rád by som vám to však trocha priblížil.
Počas toho, ako sa telo rozkladá a uvoľňujú sa rôzne zložky, ktoré majú na starosti rozloženie tela v zemi – biblickým prirovnaním, vzniklo z prachu a v prach sa obráti – sa uvoľňujú aj atómy, ktoré nesú v sebe kód z predchádzajúceho života. Uvoľnené atómy sa okamžite snažia nájsť možnosť návratu späť do života.
Ťažko povedať, aká je percentuálna úspešnosť toho, že atómy nájdu cestu do nového života.
Počas života sa v našich telách ukladá kompletná informácia o tom, čo bolo, práve do takýchto atómov, ktoré sa po smrti majú stať určitou rezervou, či zárukou pokračovania života.
Každý takýto atóm je samostatným možným nositeľom nového života.
Človek, ktorý sa takto narodí, je schopný mať niekde v podvedomí uloženú informáciu o tom, že už žil. V tomto momente sa okamžite vyrojí mnoho otázok typu ako, prečo a čo s karmou?
Ako prvé snáď odpoviem na otázku, akým spôsobom sa do tela matky môže dostať takýto základný prvok, ktorý sa stane nepriamym reinkarnačným prvkom.
Potom, ako sa z tela uvoľnil takýto atóm, okamžite putuje voľne vzduchom a hľadá si cestu k životu. Takýto atóm potom môžeme napr. vdýchnuť náhodne do seba a on okamžite vie, že sa nachádza v živom organizme. V rámci toho sa potom snaží rozvinúť svoj vlastný život. Na to však je potrebné, aby sa v tele práve vyvíjal plod. Ak sa aj nevyvíja a je v tele budúcej matky, dokáže prežiť a dokonca sa dokáže udržať v akomkoľvek živom organizme počas jeho života.
Ak sa dostane do plodu, zabezpečí, aby sa z neho v plode vyvinuli súbežne s plodom aj jemnohmotné telá. Po rokoch, ako sa človek vyvíja, môže sa mu v určitých momentoch zdať, že už žil. Niečo podobné sa dá dobre sledovať tam, kde sa s reinkarnáciou zaoberajú vo svojej kultúre. Pretože oni bežne vyhľadávajú tých, ktorí sa majú znova prinavrátiť do života. V taký čas sa nie raz stáva, že sa vedú polemiky, ktorá reinkarnácia je tá, ktorá pochádza z pôvodnej duše, a ktorá je pôvodom nepriamou dušou.
Ak sa preukáže, ktorá reinkarnácia je pôvodná, priamo z karmickej duše, tak sa podľa svojich zvyklostí venujú tej pôvodnej. Aj tej novej prejavia patričnú úctu. Avšak pri vysoko postavených duchovných vodcoch napr. v Tibete len jeden môže byť ten pravý. Ostatní majú šancu na svoj rozvoj podľa svojich možností a schopností, ktoré sa v tomto novom živote rozvinú.
Ak sa takýmto spôsobom vyvinie život, zrejme vás zaujíma, ako je to s karmou a či takýto človek má na sebe ťažobu karmy.
Každý, aj ten, kto takto prišiel na svet, má svoj drobný diel karmy. K tomu treba ešte prirátať to, čo nám dá do vienka aj sama príroda z hľadiska genofondu po rodičoch.
Čo sa týka toho, že čo sa bude diať po smrti z karmického pohľadu, tak to závisí od prežitého života takéhoto jedinca. Ak dokáže svoj život korigovať bez toho, aby svoje mentálne telo zaťažil novou karmou, tak sa do svojho sveta paralely dostane bez väčších problémov. Kolotoč života sa teda môže krútiť ďalej aj vďaka tomu, že máme v sebe aj takýto potenciál, cez ktorý môže vzniknúť nový život.

Krátené a upravené

Tagy: Duša, inkarnácie, karma, Minulé životy, reinkarnácia