Hovorí sa, že kto dobre rozlišuje, dobre učí. V mágii však táto veta nadobúda oveľa hlbší a vážnejší význam. Mágia nie je systém viery, ale práca s vedomím, energiou a následkami, ktoré sa nedajú vziať späť jednoduchým „nefungovalo to“.
Preto platí: kto v mágii dobre rozlišuje, dobre učí – a kto nerozlišuje, nemal by učiť vôbec.

Rozlišovanie ako základ bezpečnej magickej cesty

Rozlišovanie je schopnosť vidieť rozdiely tam, kde sa iní uspokoja s prvým vysvetlením.

Skúsený mág musí vedieť rozlíšiť:

• skutočný vnútorný vnem od autosugescie,
• kontakt od projekcie,
• prácu s energiou od emocionálneho preťaženia,
• duchovný zážitok od psychického úniku.

Príklad z praxe:
Žiak po meditácii tvrdí, že „videl bytosť“. Učiteľ, ktorý nerozlišuje, mu to okamžite potvrdí a začne stavať výklad.
Učiteľ, ktorý rozlišuje, sa najprv pýta: V akom stave si bol? Ako dlho si spal? Ako si dýchal?
Čo si cítil v tele?
Rozlišovanie chráni žiaka pred tým, aby si svoj vnútorný obraz pomýlil s realitou.

Nie každý skúsený mág je schopný učiť

Učiť mágiu neznamená ukazovať techniky. Znamená to zodpovednosť za to, kam sa žiak dostane o mesiac, o rok, o päť rokov. Mág, ktorý chce učiť, musí byť schopný povedať:

• „toto ešte nerob“,
• „na toto nemáš stabilitu“,
• „toto teraz nie je tvoja téma“.

Príklad:
Niektorí učitelia posielajú začiatočníkov pracovať s cintorínmi, démonológiou alebo regresmi. Výsledok? Strach, chaos, rozbitý spánok, úniky z reality.
Dobrý učiteľ vie, že pokušenie ísť rýchlo býva pre žiaka najnebezpečnejšie.

Rozlišovanie medzi silným zážitkom a pokrokom

Jedna z najčastejších chýb v mágii je zámena silného zážitku za duchovný rast.
Slzy, vízie, eufória či strach nie sú automaticky znakom posunu.

Skúsený učiteľ učí žiaka pýtať sa:

• čo sa zmenilo v mojom každodennom živote,
• či som pokojnejší, stabilnejší, zodpovednejší,
• či viem lepšie pracovať so sebou a svojimi reakciami.

Ak sa žiak po „silnej práci“ rozpadá, nie je to pokrok – je to varovanie.

Rozlišovanie medzi vierou a poznaním

Mágia sa nezaobíde bez viery, ale nesmie v nej zostať uväznená.
Kto v mágii dobre rozlišuje, nikdy neučí slepé prijímanie výkladov.

Dobrý učiteľ:

• nepodáva dogmy,
• netvrdí „takto to je“, ale „takto to vnímam a overujem“,
• učí žiakov pochybovať zdravým spôsobom.

Rozdiel medzi mágom a kazateľom je v tom, že mág učí vidieť, nie veriť.

Rozlišovanie ako ochrana ega učiteľa

Jedným z najväčších rizík učenia mágie je ego učiteľa. Ten, kto nerozlišuje, ľahko skĺzne do:

• budovania kultu osobnosti,
• emocionálnej závislosti žiakov,
• potreby byť „neomylný“.

Zrelý učiteľ rozlišuje medzi:

• svojou úlohou sprievodcu,
• a cestou, ktorú si musí žiak prejsť sám.

Vie ustúpiť, keď má ustúpiť. Vie mlčať, keď by slová poškodili.

Rozlišovanie v praxi znamená brzdu aj ochranu

Rozlišovanie nie je brzdenie vývoja – je to riadenie rýchlosti.
Ako v aute: môžeš ísť rýchlo, ale len vtedy, keď zvládaš riadenie.

Učiteľ, ktorý rozlišuje:

• nastavuje tempo podľa žiaka,
• chráni ho pred zbytočnými pádmi,
• učí ho, že nie každá brána sa má otvoriť.

Záver

Ak by sme mali zhrnúť učenie mágie do jednej vety, platí:

Kto v mágii dobre rozlišuje, dobre učí.
A kto dobre učí, ten neodhaľuje viac, než je možné niesť, neuberá zodpovednosť a nevytvára závislosť.

Skutočný učiteľ mágie nevedie k obdivu, ale k samostatnosti. Neučí rýchlo – učí správne.