Slovo kliatba je každému všeobecne známe. Treba sa však zamyslieť, či sa dá uvedený pojem aplikovať v praxi aj v inom význame, pretože ako sa ďalej dozvieš, kliatba môže mať viacero významov. Nemusí to byť len niečo negatívne, niečo čo ubližuje, ale práve naopak, môžeš ju použiť aj ako ochranný prvok.

Čo predchádza vysloveniu kliatby a čo pod týmto pojmom treba chápať? Magické písmo samo o sebe je formou kliatby, ktorú však nikto nikdy nevyslovil. Predchodcom magického písma je práve uvedená kliatba. V časoch, keď ľudstvo nepoznalo písmo, už mágia existovala a tým pádom existovala aj kliatba ako taká. Kliatba je slovo, ktoré znie moderne, ale podstatné je, čo si pod ním vieme predstaviť. V časoch, keď ľudia nepoznali písmo a pomáhali si rôznymi rituálmi, sa museli pri nich spoliehať len na reč. Keď ľudstvo pokročilo ďalej a začalo vytvárať písmo, či už to boli hieroglyfy alebo klinové písmo, vznikol fenomén prenosu kliatby do rôznych artefaktov, ktoré sami o sebe nemuseli byť nebezpečné. Nebezpečnými sa stali až odhalením alebo prečítaním textu, čím sa uvoľnili sily, ktoré tam boli autorom vložené.
V niektorých kultúrach sa napríklad kliatba použila tak, že sa zmenilo poradie slov nejakého náboženského textu a tým pádom sa sila, ktorá mala v danom mieste vzniknúť, zmenila a zo sily pozitívnej sa veľmi ľahko stala sila negatívna.

Ďalší zaujímavý moment nastal, keď ľudia začali namiesto skál a hlinených tabuliek používať papyrus a pergameny. V tých dobách sa mágovia tiež snažili držať krok s dobou a pokúšali sa z kameňa dostať silu na papier. Berme do úvahy, že kameň sa dá – ak je určitého zloženia – naprogramovať a môže byť nositeľom sily, ako je zbraň nositeľom svojej smrtiacej náplne. Prečítanie textu a stlačenie spúšte na zbrani môže mať obdobný efekt.

Vtedajší mágovia sa však neuspokojili len s tým, že svoju kliatbu a silu dostali na papier, keďže čoraz viac ľudí vedelo čítať a vzdelávalo sa. Museli preto silu kliatby alebo silu samotného posolstva, ktoré slúžilo ako zasväcovací prvok, dostať na papier mnohokrát bez toho, aby sa vedelo, že tá sila je tam. Takže na prvý pohľad sa pri zbežnom skúmaní vlastne nič neudialo. Aj dnes, keď čítate určitý text, na prvý pohľad Vás možno neosloví, alebo ho ani nedočítate do konca, pretože je to pre Vás zmes nezrozumiteľných slov, ktoré niekto náhodne poskladal do viet. Aby sa zabránilo neoprávnenému prenosu sily z takéhoto písma na človeka, ktorému to nebolo určené, autor takéhoto textu vkladá doňho osobný kľúč, ktorý ani najpodrobnejším skúmaním nemožno odhaliť. Tento kľúč slúži na to, aby sa text aktivoval v rukách človeka, ktorému bol určený a aby doňho prešla sila, ktorá v texte drieme a aby tento človek nadobudol obdobnú silu, akou bol daný text vytváraný.

Otázka môže znieť, ako dokáže papier túto silu takto udržať a nič nevydať? Podstata sa však znovu skrýva v jednoduchosti a to je práve to, čo bolo na začiatku – nie papier je podstatný, nie to, čo je napísané, ale to, čo sme do toho vložili. Keď sa teda na vec pozrieme z tohto pohľadu, zistíme, že pravda je skrytá ešte niekde inde. Začalo sa to výrobou rôznych druhov atramentu. Zistili sme, akým spôsobom dostať do atramentu silu. A preto slová boli skryté, ich význam bol mnohoraký, ale sila bola uložená v atramente v magickom písme podľa toho, na čo bola určená.

Doba sa však nezastavila a zrazu prišiel tlačený text. Tu by sme si mohli povedať, že nastal koniec magického písma. Aj dnes, keď pracujeme s výdobytkami modernej techniky, a to sme už preskočili klasické písacie stroje a dostali sme sa k DVD – nosičom, píšeme rôzne formy magického písma na papier atramentovými perami. To znamená, že aj keď technika išla dopredu, zdá sa, že v tlačenom texte nemôže byť ukryté nebezpečenstvo. Viem, že mnohí budete zrejme namietať, že aj v tlačenej verzii môže byť nejaká skrytá forma vymývania mozgu kopou hlúpostí, ktoré sú tam popísané. Samozrejme, doba ide dopredu a my s ňou musíme kráčať. A tí, ktorí si myslíte, že do tlačeného textu sa predsa len dá niečo ukryť, máte v podstate pravdu.

Rozdiel je však v tom, že sila sa definuje iným spôsobom. Čitateľ už samotným čítaním textu uvoľňuje sily, ktoré tam boli autorom vložené. Každý text má svoju silu a musí mať aj svoj kľúč. Kľúč je súčasťou textu. Je správne dať z hľadiska budúcnosti návod, ako takýto text odomknúť. Je totiž možné, že text je spracovaný pre potreby všeobecného charakteru tak, aby s ním mohli pracovať viacerí ľudia súbežne. Samozrejme, pred vytvorením slov textu, musíme vedieť, ako skombinovať slová a vety a z nich najprv urobiť mantry, ktoré sú vlastne zašifrované slová v obyčajnom texte a stávajú sa v prenesenom význame ale aj v skutočnosti modernou formou magického písma. Slovo totiž prestáva byť len slovom, ak ho dáme do správneho kontextu so správne ukrytou silou mantry v ktorejkoľvek časti textu.

Nie každé písmo a nie každý text je zašifrovaný skrytou silou mágie. Magické písmo z pohľadu kliatby môže – ale aj musí mať – niekoľko úrovní. Je totiž veľký rozdiel v tom, či kliatbu
vyslovujeme za účelom obrany, alebo útoku. Takúto formu, resp. kombináciu písma a kliatby, delíme ešte na niekoľko ďalších skupín.

Musíme však veľmi opatrne a precízne zvážiť, kedy ktorú formu kliatby ideme vysloviť. Pretože ak sa dopustíme omylu, môže sa stať, ako sa už stalo aj v minulosti napríklad pri Austrálskych domorodcoch, že technika, ktorú vytvorili a používali, sa po naplnení svojho účelu vrátila späť k svojmu tvorcovi a vykonala to isté, na čo bola vytvorená. Musíš preto veľmi dobre zvážiť spôsob, akým k danej problematike pristúpiš.
Čo ťa omyl môže stáť?
Prečítaj si tieto slová a zamysli sa či chceš pokračovať.
Ja, smrti hľadel som do očí.
Mal som pri tom mnoho otázok, a potreboval mnohé, odpovede o smrti.
Stále som sa smrti díval do jej zvláštnych očí, a mnoho odpovedí prišlo.
Usmieval som sa pri tom, a cítil silu z poznania smrti. Cítil som silu kliatby ktorá je ukrytá a a môžem smrť požiadať o pomoc pri jej realizácii.
Videl som jej úplnú podstatu, no i tak tá sila strachu, šla akoby mimo mňa.
A ja som pri tom pohľade smrti do očí, sníval sen ŽIVOTA.
Sen smrti – ten som nesníval.
A potom sa smrť pozrela do očí mne, a ja som pochopil odpoveď na najzákladnejšiu otázku.
Otázku života …. a smrti.
Spomenul som si v tej chvíli na slová, ktoré som napísal raz ….. a tak dávno.
Kto je živí a kto mŕtvy? Kto chodí po zemi a netuší, že je mŕtvy?
Si to Ty?
V tej rane osudu bolo poznanie, že smrť neznamená fyzicky umrieť, ale smrť je to, keď prestaneš žiť a len si.
Kto je živí a kto mŕtvy?
Kto už pozná odpoveď?
Vyrovná sa život smrti?
Nie, ako smrť sa nevyrovná životu.
To len my si niečo namýšľame a zoči-voči skutočnej pravde o smrti to pochopíme.
Smrť neznamená fyzicky umrieť a byť pochovaný.
Smrť znamená prestať žiť, hoci telo žije.
Nie ten je skutočne mŕtvy, kto nás opustil.
No umrel ten, kto prestal žiť.
V smrti je bolesť preveľká, ale slzy, tie nie sú úľavou a plačom sa to nekončí, pretože úľava neprichádza.
To len únava sa prejaví, a bolesť sa tým, malou smrťou na chvíľu utlmí.
A smrťou nič nekončí.
Stratou zmyslu života a zabudnutím, prichádza smrť, hoc životom telo kypí.
Každou tou kvapkou, takéhoto života, tým sebe to telo len smrť si túži privodiť.
Ten kto odišiel a je v nás, ten nikdy neumrel, on len prešiel na púti trochu opodiaľ, od nás.
A na to aby sme pochopili uvedený text musíme pochopiť aspoň pojem smrti.
I keď tu by ste o nej mali vedieť dosť pripomeňme si uvedené v v nasledujúcej kapitole akoby si bol-a na prvopočiatku. Nepodceň začiatok pretože koniec môže byť správnym začiatkom, ale i naopak.

Tagy: kliatby, Magické písmo, magické texty