Duchovia sú zamerateľní, identifikovateľní, kde v priestore fungujú. Pôsobia širokospektrálne, ich pôsobenie môže byť rozložené na väčší úsek. V takých miestach – napríklad táto budova – sa dá niekedy len veľmi ťažko vydržať.

Môže sa to zamerať buď len na jeden priestor, alebo to pôsobí na širšom území. Toto sú nejakí hybridní duchovia, ktorí nemajú svoj ustálený cyklus, nie je to ako v kaštieli, kde sa určitý dej stále opakuje v určitých frekvenciách a časových zónach. Tu sa nedá o časovej frekvencii hovoriť, je to nepravidelné a nevieme čo to podnecuje k tomu, aby pôsobila. Pôsobí na nervovú sústavu a aj menej citliví ľudia majú problém tam vydržať, stávajú sa nervózni a chcú uniknúť. Ďalšia zaujímavosť je tá, že nevieme prečo sa to nechá ako keby ohraničiť priestorom. Ako keby to bolo medzi štyrmi múrmi, hoci to nie je viazané na priestor a fyzické prekážky to nezastavia. Ale niekedy ako keby len ten priestor bol zaujímavý a berie naše priestorové hranice vytvorené múrmi. To je paradox, ktorý nevieme jednoznačne určiť, prečo pôsobí tak ako pôsobí a kde je jeho podstata.
Môžeme si povedať, že je to nejaké geopatogénne vyžarovanie. Ale veľakrát to nepôsobí hore, ani dole ale rovno na tomto poschodí. Alebo inokedy to cítiť až po dvere budovy a keď vyjdete von, ako keby uťalo. Otázka je, ako to využiť alebo nevyužiť v náš prospech.
Raz som tu ostal sám v tejto budove a chcel som vidieť, čo to robí. Ale to čo tu bolo, bolo tak intenzívne, že som mal čo robiť, aby som sa udržal a neutekal preč. Keď som vyšiel pred budovu, v tej chvíli ten vplyv zmizol. Vrátil som sa do budovy a cítil som to už vo vestibule. To som niekoľko krát zopakoval a jednoznačne môžem povedať, že sú to tie pulzujúce energie, môžeme ich nazvať duchovné energie. Tento priestor používam len ako príklad, vo všeobecnosti môžu pôsobiť kdekoľvek, v novostavbe aj v starých domoch. A nevieme určiť ich motív pôsobenia. Keby sme vedeli ísť v histórii dozadu a zistiť, čo sa tu dialo, či je tu nejaké vyžarovanie zón, môže tu byť pod zemou ropa, nejaká žila, voda – to všetko môže pôsobiť.
Ale môžeme to brať aj z tej magickej úrovne. Vtedy som nechal ten strach priamo pôsobiť, aby som vedel ako merač použiť vlastný strach. V niektorých miestnostiach tu boli také silné tlaky, že všetky vlasy na človeku stáli. Na chodbe minimálne žiarenie a za lietacími dverami ako keby odrezalo. Toto sa vám môže pritrafiť aj doma. Je to taká bludná energetika, ktorá môže kdekoľvek začať pôsobiť.
Keby sme to teda chceli využiť v rámci mágie – vždy som vám hovoril, že v miestach s takýmto vyžarovaním netreba pracovať. No vo vyšších sférach mágie by bolo zaujímavé skúsiť pracovať v tom priestore (ale len pre zabehnutejších a skúsenejších) a vytvoriť si tam ten svoj priestor, nechať pôsobiť tie energie a cez ne pracovať. Doporučujem to len profíkom, ktorí majú na to, aby ovládli priestor, ovládli tie pulzujúce energie. Od toho si už lepšiu ochranu ani neviete predstaviť, pretože tej energii sa vyhne všetko živé aj mŕtve.
Sú to veci, ktoré môžete bežne stretnúť v rámci svojho vlastného života. A keď nájdete taký priestor, skúste ho precítiť a ohraničiť, zadefinovať. Keď sa tomu začnete venovať, tak sa to stiahne. Dlho sa nič nedialo a potom sa to znova objavilo. Ale časovo ohraničiť sa to nedá. Či to zmizlo náhodne, alebo preto že sme sa o to začali zaujímať, alebo preto že nás to zaregistrovalo a chráni sa to – ťažko povedať. Treba to vyskúšať, precítiť, jemne skúšať, ale opatrne, lebo to môže na vašu nervovú sústavu veľmi silne pôsobiť.

Otázka: “Môže sa stať, že nič nevidíš, len počuješ zvuky a ráno si všimneš, že sa veci premiestnili?”
Bol prípad, keď v dvojposchodovom zamknutom dome počuli za dverami, že tam niekto dýcha. A podľa dotyčného som to bol ja astrálne. Ráno mali poposúvané papuče a topánky – ako keby sa tam motal opitý sused. A dodnes sa nedozvedeli, čo sa tam dialo. Samozrejme, že to zvalili na mňa. Niektorí to volajú poltergeist. Tí sú viazaní na jedno miesto a dlhodobo o sebe dávajú vedieť dosť razantne. Takže toto môžeme zaradiť medzi nedefinovateľné, náhodné energie, ktoré sa z ničoho nič niekde objavia, zhmotnia sa, dajú o sebe vedieť a pokračujú svojou cestou niekde do neznáma. Šanca, že sa to isté zopakuje, je minimálna, ale nie je to vylúčené.
Iné je, keď sa robí v tom priestore nejaká seansa – vtedy je to trvalejšie a je problém to stade odvolať. Emočné telá putujú, je možné, že tieto zvuky a pohyb vecí patrí do sféry emočných tiel, ktoré sa nevedia trafiť. Môže sa stať, že si myslí, že je doma. Jemu to môže pripadať ako jeho domov a chce tam pôsobiť. Po čase nenájde spätnú väzbu energetiky a zanikne. Ale my tam nájdeme stopy.
Stala sa aj taká situácia, že boli v poli stopy v čerstvom snehu a zrazu po 300metroch končili, ako keby človeka stade vytiahli hore helikoptérou. Takéto veci jednoducho nevieme vysvetliť. Ja si to vysvetľujem tak, že emočné telo ako putuje po svete a hľadá a na určitom mieste sa zhmotnia, dajú o sebe vedieť a idú ďalej. Niektoré miesta tieto sily priťahujú viac, iné menej. Tento priestor má nejaké vyžarovanie, ktoré tieto sily, telá alebo duše priťahuje, lebo tu ako keby sa vedeli nabiť. To zemské žiarenie tu môže na nich pôsobiť takto. Nemôžeme vylúčiť, že je to spodná voda, alebo nejaká iná zóna zemského žiarenia a zhodou okolností sa to tak zameralo, že to končí za budovou. Môže byť a nemusí.

Otázka: “Môže s tým súvisieť teplota v miestnosti – že raz je zima, raz teplo?”
Áno, ale pozor – to len naša nervová sústava to tak cíti. Raz som robil takú tú mŕtvu zónu, kde som vytvoril také kvázi paralelné svety. A ako ste išli po tom chodníku, kde bola mŕtva zóna, tam ste mali možnosť cítiť chlad. Komáre štípali všade, ale na tom konkrétnom úseku nebol ani jeden. Po tom úseku to bolo ešte chvíľu také miešané územie a po pár metroch sa to vrátilo do normálu. Takže chlad je tam citeľný, aj tieto podobné anomálie a pôsobí to na našu nervovú sústavu.

Keď toto robia zosnulí – ich emočné telá, tak okolie to môže a nemusí vnímať, ale väčšinou je to zamerané na konkrétnu osobu, s ktorou sa chce rozlúčiť, alebo dať nejaký odkaz. Niekedy sú tie sily pritiahnuté umelo, rôznymi špiritistickými seansami. Vyšlú takéhoto ducha, aby pôsobil na jednom konkrétnom mieste. Je rozdiel medzi programovaním a špiritistom. Ten musí svoj cieľ dosiahnuť na konkrétnom mieste, musí niečo evokovať na danom mieste. Keby som chcel, aby tebe niečo také strašilo v dome, tak by som ti tam musel urobiť špiritistickú seansu – ono sa to nedá odoslať. To je pozitívum pre nás, lebo proti programu sa brániť dá, ale proti takémuto duchovi nie. A nie je to až také jednoduché vyvolať ho, ako to ukazujú vo filmoch. Niekedy je to jednoduché – robili niektorí doma takéto pokusy a ten duch zabíjal – potrebuje sa dostať preč a napadne telo buď chorobou, alebo donúti k samovražde, aby sa vedel cestou smrti uvoľniť. Nedá sa to stiahnuť a poslať na niekoho, obvykle je to taký samovražedný úkon. Dá sa s tým za určitých okolností pracovať, ale v princípe sa vám to nemôže stať, pokiaľ si to sami nezapríčiníte – pokiaľ ste ho sami nestiahli za nohu z tunela a neprivolali.

Pokiaľ pôsobia takéto náhodné pulzujúce sily, väčšinou sú to bytosti, ktoré blúdia a hľadajú cestu. Väčšinou okrem zlého dojmu nezanechávajú škody. Veľmi citliví ľudia môžu mať s tým problém, a potom sa boja byť v tom priestore sám, aj keď tam už nič nepôsobí. To už záleží na našom uvedomení si veci.
Väčšinou stačí len odísť z priestoru a vrátiť sa za pár hodín. Keby ste v tom priestore ostali, tak vaša nervová sústava je napnutá ako struna, ináč ti to nijako neublíži. Ale vnímavému človeku to môže robiť zle, lebo to pôsobí.
Ty si môžeš proti tomu svoj priestor zablokovať, že všade okolo to bude a ty budeš mať kľud. Ale ja som vtedy chcel vedieť čo to je. Sú to také náhodné frekvencie.
Keď priestor nie je ničím chránený, tak to pôsobí. Doma to asi nezažijete, lebo tam si to chránite a nemusí to tam pôsobiť tak intenzívne. Môže to preraziť, ale väčšinou to ani nezaregistrujete. Sú to väčšinou sily jemnohmotných tie, nájdu tu správne vyžarovanie zo zeme a je im tu dobre. Pristavia sa tu, my ich registrujeme a potom idú ďalej. Alebo je to niečo iné.
Keď my aj vysťahujeme miestnosť, tak pre mŕtveho to ostáva také ako to je. V ich svete to tak bolo a to že my sme to prestavali, to nemá na ten čas minulý, žiadny vplyv. Len naše časy sa nejako prelínajú a my máme schopnosť to vidieť.

Tagy: Astralne bytosti, duchovia, energie v priestore, jemnohmotné bytosti