Nechal som sa inšpirovať kolegom a pohrabal som sa v nejakých prepisoch aj ja.
Pousmial som sa nad tým keď som si to prečítal a rozhodol som sa, že to dám von ako vec možno zbytočnú, ale niektorí si aspoň zaspomínajú tak ako ja.

Corona 25.6.2006 – Sila myšlienky, rovnováha

Je rozdiel medzi myšlienkou obyčajnou a precítenou. Tá precítená je už taký poloprogram. Keď to dotyčný človek nemyslí vážne, len sa proste vykričí na niekoho, tak sa nič nestane. Niektorí jedinci majú silu dať do tej myšlienky dať niečo, čo ti ublíži. Ale vo všeobecnosti myšlienka ako taká nie je škodlivá. Treba to deliť na myšlienky bežných ľudí a myšlienky tých iných tvorov. Niekedy sa vôľa stáva zákonom a správne sformulovaná myšlienka nabitá určitou energiou sa stane plnohodnotným programom. Myšlienka ako taká je symbol.
Keď je niekto mierumilovný, tak to zo seba vyžaruje a keď niekto rieši konflikty konfliktne, tiež to z neho vyžaruje. Ale keď na to len myslí, ešte to neznamená, že to naozaj chce. Len tie myšlienky v podvedomí sú pripravené na to, že keď sa niečo stane, bude sa to riešiť takto alebo takto. Človek dokáže zažiť, ak je na to mentálne pripravený – telo to zvládne. Či sa potom s tým vyrovná, to je druhá vec. Myšlienka je len príprava na niečo, zbieraš silu aby si to dotiahol do konca. Kým niečo naozaj urobíš, tak sa na to pripravíš v myšlienkach. Tými myšlienkami však ešte nič nespôsobíš. Myšlienka ako taká je skôr pomôcka, na niečo ťa pripravuje a ako taká neublíži. Človek má zodpovednosť za svoje činy, musí vedieť čo chce a pokiaľ to chce, a keď sa už rozhodne, tak to urobí. Ale vždy tomu predchádza myšlienka, že to chce urobiť.

Pointa je v rovnováhe. Ľudia boli stvorení rovnovážne. Pokiaľ by išli len jedným smerom, tak by to nešlo. Treba veci kompenzovať tak, aby boli v rovnováhe. Nikto nemôže byť len dobrý, alebo len zlý. Niekedy nám strach nedovolí prejaviť tú negativitu a máme vnútorný boj. Vnútorný strach nás brzdí a potom nie sme v rovnováhe. K rovnováhe patrí aj zabojovať, aj ustúpiť, treba sa vedieť niekedy ukloniť ale niekedy sa aj postaviť. Keď ideš len jedným smerom, tak rovnováhu nenájdeš.
Niekto sa narodí aby bol vyslovene dobrým, a je protipólom zlého. Či je niekto dobrý alebo zlý, je často len uhol pohľadu. Dobro a zlo sa niekedy tak prelínajú, že sa nedá povedať, kedy prílišné dobre začína byť negatívom. Všetky superlatívy sa v nejakom bode otočia.
Niektorí ľudia nevedia, čo chcú a aj keď vedia, tak nemajú dosť odvahy ísť za svojím cieľom. A keď aj majú, tak pri prvej prekážke padnú. Vyberú si totiž nesprávny cieľ a zosype sa im celý vnútorný svet. Ten ich skutočný cieľ bol niekde inde, len si ho nevšimli.

Myšlienka sama o sebe je nič. Úmysel je trestný, pokiaľ ti ho niekto dokáže. Ale kde sa myšlienka a úmysel stretajú alebo rozchádzajú? Myšlienka nie je nebezpečná, pokiaľ ju nebudem v sebe živiť až do tej intenzity, že to urobím. Ale je to výsledok fyzického činu, nie mojej myšlienky. Myšlienka môže byť, ale keď pre to niečo neurobíš, tak máš smolu. Myšlienka nič neznamená, pokiaľ nie je podporená niečím, niekým.
Hovorí sa, že aj psychická nevera je nevera. Keď sa chlap pozrie na ženu, ešte nie je svojej manželke neverný. Je to len myšlienka, ktorá nič neznamená. A ktorú ženu nenapadne to isté, keď vidí chlapa, ktorý stojí za to? Je to príroda.

Keď myšlienku dobre živíš a urobíš z nej mentálny program, je to už niečo iné, ako keď si len na niečo náhodne pomyslíš. Pokiaľ myšlienka len príde a odíde – takých sú tisíce denne. Otázne je, ako to emočne prežijem, ako sa ma to dotkne alebo nedotkne a podobne.
Myšlienka je základ silného programu. Pointa je v tom, či myšlienku vieš správne usmerniť. V silvovke je metóda, ako udržať určitú myšlienku, ale k dokonalosti sa v tom málokto dostane. Pomôcka je používať obdobné myšlienky, len meníš dej a postupne sa vraciaš k tomu, čo si pôvodne začal – lebo udržať tú istú myšlienku stále nedokážeš.

Tagy: ovplyvňovanie reality, sila myšlienky, sila vôle