Začiatky v tieňoch komunizmu: Príbeh Psychotronika

Bola to éra, v ktorej každý krok viedol cez tichú zónu opatrnosti. Žili sme v časoch, keď slovo mágia nevzbudzovalo len zvedavosť, ale aj strach. O to viac v prostredí komunizmu, kde každá neobvyklá schopnosť mohla byť pokladaná za potenciálnu hrozbu pre štát. Ale my, ktorí sme cítili volanie neviditeľných síl, sme si našli spôsob, ako sa s týmito energiami spájať a pracovať s nimi. Volali sme sa Psychotronici.

Aj, keď sme boli mágovia tak pojem psychotronik spájal dokopy liečiteľa a mága – bolo to aj, preto, že pojem mág a ľudový liečiteľ bol za socializmu veľmi nebezpečný pojem a pojem psychotronik ich až tak nedráždil.

Psychotronika bola viac než len veda o mimozmyslovom vnímaní. Bola to disciplína, ktorá nám umožňovala odhaľovať nepoznané – počuť, čo iní nepočuli, vidieť, čo bolo iným skryté, a chápať to, čo bežné chápanie prekračovalo. Kto bol psychotronikom, bol zároveň liečiteľom, nositeľom schopností, ktoré dokázali zasiahnuť do jemných energetických polí človeka a priniesť úľavu, uzdravenie či nádej.

Moje prvé kroky na tejto ceste neboli jednoduché. Pamätám si hodiny a dni strávené v tichu, keď som sa učil rozlišovať jednotlivé vibrácie sveta okolo seba. Niektoré z nich boli tak jemné, že ich bolo možné zachytiť len hlbokou koncentráciou. Iné zasa prichádzali náhle, ako blesk, ktorý prebodne nočnú oblohu. Spočiatku to bolo ako skladačka – neúplná, zahalená hmlou. No postupne som začal chápať, že psychotronika je umenie vnímať aj to, čo je očiam neviditeľné a mysli nepochopiteľné.

V tých časoch sme o Reiki nevedeli nič. Táto technika, dnes tak rozšírená, bola pre nás ešte vzdialenou budúcnosťou. Prišla až po revolúcii, keď sa brány otvorili a svet začal plynúť iným tempom. No keď sa Reiki dostalo do našej krajiny, fascinovalo ma. Bol to systém, ktorý kombinoval jednoduchosť s hlbokým duchovným prepojením. Prešiel som touto cestou, od žiaka až po učiteľa, a nakoniec som dosiahol štvrtý stupeň – učiteľa Reiki. Hoci túto techniku priamo neučím – to je úloha mojich kolegýň najprv to učila Tia a neskôr (doteraz) Vhiolynta – Reiki mi dalo cenný pohľad na prácu s energiou, ktorý som si odniesol do svojej praxe.

Psychotronika bola však úplne iná. Bola náročná. Ako psychotronik som mohol za deň liečiť jedného, maximálne dvoch ľudí. Každé sedenie bolo intenzívnym výdajom energie, ktoré ma vyčerpalo na dlhé hodiny. Každý klient predstavoval nový príbeh, novú výzvu. Pamätám si prípady, kedy som pracoval s ľuďmi, ktorých choroby alebo emocionálne bolesti boli také hlboké, že vyžadovali nesmiernu dávku koncentrácie. Po takom dni som si musel dopriať čas na obnovu vlastných síl.

Keď 22. mája 1995 vzniklo Spoločenstvo Selekcia, rozhodol som sa, že táto liečiteľská vetva nesmie zmiznúť. Psychotronika síce nebola hlavnou disciplínou, no jej princípy a základy som sa snažil preniesť do učenia spoločenstva. Členom som ukazoval techniky, ktoré som roky používal. Boli to postupy zdĺhavé, no účinné. Psychotronika však vyžadovala pevnú vôľu, disciplínu a obrovské množstvo energie, a tak sa časom tieto metódy nahradili jednoduchšími spôsobmi liečenia, ako je práca s Reiki alebo energetické meditácie.

Dnes už názov Psychotronik takmer nepočuť. A ak áno, často má iný význam. Pre mňa však tento pojem zostáva symbolom cesty. Cesty, na ktorej som sa naučil nielen chápať energie, ale aj ich smerovať, nielen vnímať, ale aj pretvárať. Psychotronika mi dala základ, ktorý ma doviedol až sem – k tomu, kým som dnes.

A tak, keď sa pozriem späť, vidím mladíka, ktorý ticho sedí v rohu miestnosti u svojho učiteľa, vníma jemné pohyby energie v priestore a začína chápať, že svet nie je len to, čo vidíme očami. Vidím cestu plnú výziev, ale aj nespočetného množstva chvíľ, ktoré ma naučili veriť svojim schopnostiam a stáť pevne v úlohe liečiteľa, mága a učiteľa.

Dnes už naša práca nesie jasné meno – sme mágovia, otvorene kráčame po ceste, ktorú sme si vybrali, a učíme druhých o tom, ako spoznávať a využívať sily, ktoré presahujú každodenné chápanie. Napriek tomu však psychotronika vo mne ostala. Je to pevná súčasť môjho príbehu, odkaz mladosti, keď sme sa ešte museli skrývať za tajomné slová a opatrne kráčať medzi tými, ktorí nerozumeli tomu, čo robíme.

Psychotronika mi dala nielen základy, ale aj odhodlanie ísť ďalej. Stala sa tichým prameňom, z ktorého čerpám dodnes – nie vždy v praxi, ale vo vedomí, že každá skúsenosť, každý krok tejto cesty mal svoj zmysel. A tak, aj keď dnes stojím ako mág, s úctou sa pozerám späť na tú časť môjho života, kde všetko začalo.

“Aj keď dnes kráčame po ceste mágie otvorene, pojem psychotronik nám pripomína časy, keď liečiteľ a mág boli jedno, a každý krok viedol cez opatrnosť tieňov komunizmu. Je to odkaz odvahy, vytrvalosti a viery v schopnosti, ktoré nás viedli až sem.”