Môže sa však stať, že príjemca časti duše sa na nejaký čas otočí proti tomu, kto mu túto časť duše dal. Identita človeka sa v niektorých aspektoch pozmení a doterajšia symbióza zainteresovaných sa môže zmeniť na antipatiu a to väčšinou zo strany príjemcu. Nedá sa však vylúčiť ani opačný efekt, že darca časti duše sa akoby otočí proti tomu, komu ju dal. Toto sa však stáva zriedkavo a nedochádza k absolútnej antipatii, len akoby duša pochopila ukončenie poslania a posunula sa ďalej. Toto už ale musíme chápať aj z pohľadu karmy a jedincov ľudí tu na Zemi.

K istej forme otočenia sa vo vnútornom naladení dochádza niekedy aj pri zasväteniach. Stávalo sa, že si duša príjemcu zasvätenia zrazu akoby nevedela poradiť s novými vnemami, myšlienkami a silou, ktorá nepatrila jej. A zasvätenie pritom nie je priamy prenos časti duše do duše, len akoby letmý dotyk v aure človeka. Pokiaľ je zasvätenie odovzdané určitou silou prudko naraz a aktivujú sa pritom zložky emočného tela, nastáva prevrat vo vnímaní zasväcovaného. Takýto stret dvoch identít môže na dlhú dobu vytvoriť opak toho, čo očakávame. Chémia, ktorá nás dovtedy dávala dokopy, v tom momente akoby prestala existovať a v tele a emóciách dochádza k presnému opaku. K tomuto môže dôjsť pozvoľna po určitej dobe, alebo takpovediac z večera do rána. Je to veľmi individuálne a veľa závisí od toho, ako rýchlo sa duša dokáže prispôsobiť novinkám a pri prenose časti duše tiež od toho, ako začnú tieto dve duše splývať a aký silný bol prenos časti duše, ktorá bola takto darovaná. Takýto stret dvoch duší, aj keby boli z rovnakého paralelného sveta, nemusí hneď vyvolať požadovaný efekt, treba to nechať plynúť a trpezlivo čakať. Obvykle ak sa nič zlé neudeje do dvoch rokov po takomto úkone, už zrejme všetko ostane na dobrej ceste.

Pokiaľ všetko prebehne správne, takéto dve duše sa už len tak nestratia. Budú tvoriť harmonický pár spriaznených duší a kráčať spolu aj v ďalších vteleniach do fyzickej podoby.

Vráťme sa však naspäť k pôvodnej téme. Rozdelenie a prenesenie časti duše do iného človeka sa robí ako určitá poistka, pokiaľ chce mág s istotou zabezpečiť „otvorenie klapiek“ vo vedomí toho, koho si napríklad vyberie za svojho nástupcu. Nová časť duše pri každom podnete pomáha pôvodnej duši rozvinúť spomienky, dodá nové súvislosti a vedomosti a pri správnej konštelácii aj schopnosti pôvodnej duše. Postupne sa tento celok harmonizuje a na povrch sa dostávajú schopnosti a vedomosti, ktoré je ale potrebné pilovať a trénovať.

Tento úkon však nie je možné urobiť u každého. Prijímajúca duša musí byť správne pripravená na prijatie časti inej duše. Duša sa nedá preniesť len tak svojvoľne do hocikoho, musí tam byť určitá vzájomná kompatibilita. Ak by si niekto chcel napríklad tento úkon vynútiť za účelom ľahkého nadobudnutia vedomostí a schopností, pravdepodobne sa neudeje vôbec nič – v tom lepšom prípade. Časť duše sa proste neukotví v duši príjemcu. Je tu však aj nebezpečenstvo toho, že nová časť duše sa začne správať ako cudzopasník a to môže spôsobiť pôvodnej duši značné problémy. Môže dôjsť napríklad k tomu, že neprijatý fragment duše sa bude snažiť akoukoľvek formou dostať preč z pozemského bytia.

Preto je veľmi dôležité, aby sa takýto prenos konal iba na základe priameho príbuzenstva, alebo prepojenia duší na úrovni paralelného sveta a predchádzajúcich inkarnácii, jednoducho na základe vzájomnej duševnej symbiózy a kompatibility. Ten, kto chce takýto úkon vykonať, by už mal disponovať aj schopnosťou rozoznať, ktorá duša je na takéto spojenie vhodná a ktorá nie. Nesmie sa nechať strhnúť či ovplyvniť ničím a nikým. Mohlo by to mať totiž fatálne dôsledky na oboch stranách. Môže dôjsť napríklad aj k tomu, že ako dominantná sila sa zrazu prejaví duša, ktorej sme chceli niečo dať a danému úkonu sa vzprieči – či už to bol fragment duše, alebo zasvätenie inou ako overenou predpísanou formou. K tomuto však dochádza iba v prípade nesprávneho poznania danej duše príjemcu, keď sa nedostatočne preverí, kým daná duša naozaj je, odkiaľ pochádza a aké je jej poslanie.

Logicky sa môže stať, že ten, kto takto fragment svojej duše preniesol do iného človeka, umrie skôr, ako príjemca, alebo naopak. To, čo sa bude následne diať, závisí od toho, ako počas života spolu ďalej vychádzali, aký mali vzťah. Pokiaľ sa ich vzájomné puto dostalo do latentného stavu a ich vzťah takpovediac ochladol a neboli počas života už v žiadnom kontakte, aj takéto odlúčenie prejde pomerne ľahko. Pokiaľ však tieto duše naďalej tvorili tím, či už vo vzťahu alebo na priateľskej úrovni, skrátka ak si boli blízki, tento jedinec bude stratu svojho „dvojčaťa“ znášať ťažko a to nielen na bežnej emocionálnej úrovni. Bude to bolieť doslova duševne. V tom momente sa však môže stať aj to, že daný fragment sa aktivuje ešte viac a bude sa snažiť túto bolesť potlačiť. Paradoxne môže dôjsť k tomu, že sa z tohto fragmentu uvoľní a prejaví aj to, čo dovtedy bolo v latentnom stave. Posledné zvyšky informácii sa prejavia a duša bude plnohodnotne prebudená vo svojej podstate.

Tagy: čierna mágia, Mágia