Upozornenie!
Nikdy svojvoľne neskúšajte rozdeliť svoju dušu.
Môžete si tak privodiť fatálne problémy, ktoré môžu mať nedozierné následky pre váš ďalší život a ďalšiu duševnú existenciu.
Ak sa o to ktokoľvek napriek tomuto varovaniu pokúsi, koná na vlastnú zodpovednosť a autor nenesie žiadnu zodpovednosť za takýto počin.
Táto kapitola je písaná za účelom ucelenej informácie, nie ako návod na praktické používanie.

Duša je zaujímavá konzistencia, hmota – nehmota. Za istých okolnosti sa jej vieme aj fyzicky dotknúť, často sa jej slovne dotýkame až tak, že to človek pocíti ako bolesť. Možno sa pozastavíte nad pojmom „fyzicky sa dotknúť duše“. Skúsme teraz na moment pripustiť, že to, čo vídame v rôznych fantasy filmoch, sa naozaj dá a teda že sa skutočne dá dotknúť duše. Aj keď je toto málo známa skutočnosť, nemôžeme vylúčiť, že sa to dá. Najmä nie po tom, ako som to sám dokázal rôznymi spôsobmi urobiť.

Bolo to približne v roku 1998, keď som kráčal lesom spolu s dvomi svojimi žiakmi. Témou rozhovoru bola práve duša a možnosť dotknúť sa jej. Jeden z mojich žiakov mi oponoval, že to nie je možné, že duša je nehmotná a teda sa jej nedá dotknúť. Ale keďže som občas bol rýchlejší v konaní než v uvažovaní, pristúpil som k žiačke, ktorá bola vtedy s nami – dnes je to už naša vážená kolegyňa – s tým, že nech len stojí na mieste, že im to teda predvediem. Pristúpil som k nej a z čista-jasna, skôr než sa mohla spamätať, som uchopil cez auru jej dušu a na kratučký moment som ju z nej doslova vytrhol. Potom som ju rovnako prudko bez ďalšieho prikrášlenia vrátil naspäť.

Prvých päť sekúnd sa nedialo nič, môj žiak sa len díval a nechápal. A potom z ničoho nič sa dotyčná rozplakala, dostala nervový kolaps a zosypala sa. Mali sme čo robiť, aby sme ju utíšili. Dlho som sa jej ospravedlňoval za to, čo som urobil, ale našťastie som jej tým inú ujmu než nepríjemný zážitok nespôsobil. Vtedy som si povedal, že sa už nikdy nedám takto hlúpo vyprovokovať a nebudem riskovať len preto, že niekto, koho učím, o mojich slovách pochybuje. Úplne stačí, že ona to cítila a on videl.

Čo sa mohlo stať, ak by som presne nevedel, čo robím? Ona sa mohla zosypať tak, že by ostala mentálne narušená, alebo to mohlo skončiť aj smrťou fyzického tela. Ak by som to urobil bez toho, aby si vôbec niečo všimla, mohol som pokojne spútať jej dušu s akýmkoľvek paralelným svetom, do ktorého by jej duša po smrti automaticky išla. Takéto prepojenia duše s určitým svetom paralely som síce robil mnohokrát, ale vždy s tým že dotyčný vedel, čo sa deje a sám to chcel. Je totiž dobré vedieť, že moja duša sa po smrti vráti tam, kam patrí a nie do nejakého náhodného cudzieho paralelného sveta.

Môže nám niekto časť duše len tak zobrať?

Ako som už vyššie spomenul, duša sa dá spojiť už za života človeka s niektorým paralelným svetom. Napríklad aj krst v akejkoľvek cirkvi je svojím spôsobom spojenie duše krsteného s ich paralelným svetom. U nich je to však už len symbolika, nie skutočné prepojenie duše. Ak však jedinec žije v danej viere a počas života sa jeho duša začne upínať k danému paralelnému svetu, skutočne tam po smrti bude smerovať. Ak je to z vôle daného človeka, je všetko v poriadku a tak to má byť.

V našej terminológii používame slovné spojenie „prepojenie duše s paralelným svetom“. Aj tento krok, ako každý iný, treba dobre zvážiť, pretože všetko so sebou prináša výhody, ako aj nevýhody. Isté však je, že tento úkon už nie je možné vrátiť späť. Určite sa zamyslíte nad tým, či je možné dušu niekomu len tak zobrať a s nejakým svetom ju prepojiť. Existuje na to jednoduchá odpoveď – áno, dá sa to, ak viete ako na to. A v tomto spočíva nebezpečenstvo nie len pre mága, ktorý takto koná, ale aj pre jeho okolie. V mágii existujú rôzne techniky a pri niektorých z nich sa pracuje priamo či nepriamo aj s dušou človeka. Ak jedinec ovláda aspoň základy týchto techník, môže sa náhodne či zámerne duše zmocniť, lepšie povedané, umožniť niektorému paralelnému svetu, s ktorým sa spojí, aby sa zmocnil tzv. „voľnej duše“. Toto si nemusí nikto všimnúť, len po smrti človeka sa duša odrazu ocitne niekde inde, než si možno sama želala, či naplánovala.
Toto sa môže stať aj náhodne počas práce, kedy sa pokúšame o kontakt s niektorým paralelným svetom. Človek nemusí vôbec tušiť, že jeho pokusy boli úspešné a jeho dušu svety „poctia“tým, že sa s ňou spoja a stanú sa akoby vlastníkmi duše dotyčného.

Duša sa dá ukradnúť aj tak, že pracujeme s človekom, ktorý k nám prišiel s dôverou. Samozrejme teraz nechcem strašiť – nie každý len tak na počkanie kradne duše. Avšak pokiaľ existuje prepojenie medzi svetom, ktorý si sem do fyzickej roviny cez niekoho vytvoril cestičku a tento človek dokáže pracovať s dušou človeka, tak tu reálne existuje možnosť, že nejaká duša sa prostredníctvom neho dostane do spárov daného sveta.

Svojich žiakov učím aj to, aby sa v určitej úrovni dokázali dostať na úroveň jemnohmotných bytostí a teda duše ako takej. Existujú techniky, staré magické techniky, ktoré sa dnes už neučia – možno je to škoda, pretože čosi sa tým stráca. V týchto technikách bola cestou pre dosiahnutie určitého cieľa práca s dušou cudzieho človeka. Tento človek nemusel byť ani v priamom kontakte s tým, kto tieto techniky používal. Proste mág na danej úrovni vedel získať pre svoj prospech akúkoľvek nechránenú dušu. A nielen že ju získal pre svoje potreby, ale hlavne ju dokázal takpovediac „predať“ paralelnému svetu bez toho, aby pritom ohrozil svoju vlastnú dušu. Cez túto optiku sú tzv. „voľné duše“ akoby na švédskom stole pre mága, ktorý tieto techniky ovláda a má dostatok sily na to, aby ich využil.

Ďalej sú tu menšie hrozby, napríklad ak mág pracuje so silami rôznych svetov a neustráži si to. Tieto sily si potom hľadajú v jeho okolí ciele v podobe jeho kolegov, pretože idú po obdobnej linke a hľadajú duše s podobným vyžarovaním a silou. Každý máme niekoho, voči komu máme väzbu, aj keď napríklad iba kamarátsku, kolegiálnu a podobne. Toto je priama linka, po ktorej sa môže takýto vplyv šíriť. Títo jedinci sú však obvykle dostatočne zbehlí v tejto problematike, vedia sa brániť a vedia tiež definovať, keď sa niečo takéto udeje smerom k nim. Skutočnou ohroziteľný sú mágovia na začiatku svojej cesty, kedy už sami vyžarujú určitú silu, ale ešte nevedia, ako cítiť a rozoznávať určité vplyvy a ako sa im brániť.

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie