V mágii sa často hovorí o odvahe, sile zámeru, presnosti techniky a schopnosti pracovať s energiou. Mágovia sa učia, ako vstupovať do paralelných svetov, ako pracovať s rituálom, ako chrániť klienta, ako komunikovať s bytosťami a ako posilniť svoje vedomie.

No existuje jeden nepriateľ, ktorý je nenápadný, tichý a často neviditeľný — prílišná istota.
Práve ona dokáže zničiť schopnosti, ktorým sa mág učil celé roky, a narušiť rovnováhu, ktorú budoval dennou praxou.

Prílišná istota nevznikne zo dňa na deň – rodí sa pomaly

Nebezpečenstvo prílišnej sebaistoty spočíva v tom, že neprichádza náhle.
Rodí sa potichu, nenápadne, v momentoch, keď sa mágovi darí.

Keď:

• rituály fungujú presne,
• energia reaguje okamžite,
• klienti chvália výsledky,
• bytosti odpovedajú,
• a cesta sa zdá byť ľahká.

To je ten okamih, keď sa v mágovi začne tvoriť ilúzia, že už ovláda všetko.
Že už rozumie všetkým energiám, bytostiam aj princípom.
Že jeho skúsenosť je tak veľká, že ho nič nemôže prekvapiť.

A práve vtedy sa stáva najzraniteľnejším.

Istota bez pokory je ako rituál bez ochranného kruhu: vyzerá silne, ale je otvorený útoku.

Mágia nie je technika. Mágia je živé vedomie.

Najväčšou chybou sebaistého mága je presvedčenie, že môže fungovať ako „operátor“.
Že zadá príkaz a sila poslúchne.
Takto však energia nefunguje.

Energia:

• reaguje na stav vedomia,
• vníma pokoru,
• cíti úmysel,
• sleduje rovnováhu,
• a preveruje čistotu zámeru.

Mág môže mať dokonalú techniku, ale ak jeho vnútorný postoj nie je v súlade, energia začne odporovať.
Rituály sa síce „urobia“, ale budú prázdne.
Výsledky zostanú povrchné, krátkodobé alebo úplne nefunkčné.

Bytosti z paralelných svetov — najmä staré, silné a inteligentné — reagujú veľmi citlivo na zmenu vnútornej rovnováhy mága. Ak vycítia aroganciu, stratia dôveru.
A niektoré to považujú za urážku.

Arogantný mág riskuje viac než neúspech – riskuje rozpad systému

Prílišná sebaistota má hlboké dôsledky:

• slabnúce spojenia s bytostným svetom,
• nečitateľné signály z energie,
• mylné interpretácie v astráli,
• narušené rituálne priestory,
• výpadky ochrany,
• otvorené energetické trhliny,
• a v extrémnych prípadoch — preťaženie duše.

Najväčším rizikom je, keď mág začne veriť, že je „nedotknuteľný“.
Taký mág začne vstupovať do priestorov, na ktoré nie je pripravený.
A čo je horšie — môže tam zaviesť aj klienta.

Vtedy nejde len o jeho vlastné riziko.
V hre sú aj životy a energie iných.

A mág, ktorý spôsobí škodu klientovi, už nie je mág.
Je to hazardér.

Bytosti paralelných svetov majú vlastnú pamäť a vlastné zákony

Bytosti nežijú podľa ľudských predstáv o morálke, ale podľa univerzálnych zákonov energie.
Vnímajú:

• úctu,
• pýchu,
• pokoru,
• nadradenosť,
• ego,
• pravdivosť a čistotu zámeru.

S pokorným mágom spolupracujú.
S istým mágom urobia krok späť.
A s arogantným mágom môžu vstúpiť do konfliktu.

Nie preto, že by chceli trestať.
Ale preto, že mág narušil rovnováhu a prekročil hranice.

A tie bytosti chránia — nie jeho, ale samotnú rovnováhu priestoru.

Najťažšie skúsenosti: Vidieť pád mága zvonku

Za roky praxe som videl mnoho pádov.
Niektoré boli tiché.
Iné hlasné.
Niektoré zničili len mága.
Iné zničili aj jeho žiakov, rodinu alebo klientov.

Najsmutnejšie sú prípady, keď mág:

• prestane byť pokorným,
• prestane počúvať,
• začne rozkazovať,
• začne manipulovať,
• verí si viac než bytostiam,
• verí si viac než vlastnej duši,
• a prestane rešpektovať hranice.

Videl som mágov, ktorí sa premenili na despotov.
Mysleli si, že sú silní — ale vo vnútri boli slabí.
Keď som niektorým z nich nastavil hranicu, zrútili sa.
Nie kvôli mne.
Kvôli vlastnému egu, ktoré ich zožralo.

Mágia si vždy vezme späť to, čo jej nepatrí.
A ego jej nikdy nepatrí.

Pravda: Neexistuje neomylný mág

Najväčšou silou mága nie je jeho moc, ale jeho schopnosť zostať človekom.
Ten, kto vie:

• pochybovať,
• zastaviť sa,
• skontrolovať sa,
• priznať chybu,
• prehodnotiť zámer,
• a pokloniť sa sile, ktorá ho presahuje —

ten zostane chránený.

Mágia nevyžaduje dokonalosť.
Vyžaduje bdelosť.

Záver: Neboj sa pochybnosti. Boj sa slepej istoty.

Pochybnosť nie je slabosť.
Je to strážca.
Strážca súladu, rovnováhy a pokory.

Slepá istota je začiatkom pádu.

Každý mág môže rásť celý život.
Ale len vtedy, keď nezabudne skloniť hlavu pred tým, čo je väčšie než on — pred energiou, pred duchom, pred bytosťami, pred vesmírom.

Pokora je ochrana.
A ochrana je sila.