Upozornenie:
Tento materiál som vytiahol zo svojho archívu. Je autentický a neupravený.

Smrť treba chápať z pohľadu tej, že má niekoľko úrovní. Jedna je tá, ktorá sa dotýka fyzického človeka, jeho žitia a z pohľadu toho, že ten človek, ktorý sa narodí, odžije si a zomrie. Všetko čo na svet prišlo, musí aj odísť. Skúsme tú smrť pochopiť, precítiť, vedieť s ňou pracovať. Úroveň smrti je trošku iná a pohybujeme sa na nejakej medziinštitútnej paralelnej úrovni v určitých momentoch. Smrť ako taká sa v princípe zakladá a je v spolupráci snami, priamo v nás a mi môžeme s ňou komunikovať, resp. so svetom mŕtvych a môžeme chodiť do určitých úrovní smrti. Túto úroveň smrti a mŕtvych používajú jedinci, ktorý sa s mágiou zaoberajú a sú na vysokej úrovni. Tí, ktorí vedia pracovať s úrovňou smrti sú najzdatnejší z najzdatnejších. Tí, ktorí dokážu ísť cez oblasť tzv. nižších svetov, záhrobie tí dokážu preniknúť do sveta mŕtvych a vedia s nimi komunikovať do určitej úrovne, vedia prechádzať ich pocitmi, vedia sledovať, ktoré hroby sú uvoľnené, v ktorých sa ešte nachádzajú pozostatky, jemnohmotné telá, či už duchovného alebo astrálneho, karmického pôvodu.

Nato aby sme sa vracali v čase a v priestore potrebujeme vedieť pracovať aj s týmito úrovňami. Veľakrát sa môžete v mágii stretnúť s prácou záhrobia, kde napr. klasická bosorácka kliatba zasahuje až 7 – 9 generácií. Mi sa musíme vedieť vysporiadať s tým. Stáva sa totiž, že tá sila ktorá pôsobí je tá, ktorá po smrti dotyčnej osoby pôsobí, tá jemnohmotná a pôsobí z hrobu. Po určitom čase je tá sila taká intenzívna, že sa dá rozpoznať, kto vie s tým pracovať, že ten človek prichádza zo záhrobia. A vtedy hovoríme, že je to prekliatie z poza hrobu. Veľmi jednoduchými technikami vieme tieto sily zastaviť, ale len zastaviť aby neohrozovali daných ľudí v danej lokalite. Obvykle tá sila pôsobí z jedného miesta na jedno konkrétne miesto, na konkrétny dom. Keby ten dom by ľudia predali a odišli by do druhého mesta, tak na 90% sa tej kliatby zbavia, alebo vplyvu tej osoby na tých ľudí. Ak tá osoba bola silnejšia než predpokladáme majú smolu, môžu sa odsťahovať aj do Ameriky aj tak sa vie na nich napojiť, lebo čas a priestor a zemeguľa pre ňu nehrá rolu, vie si ich nájsť aj tam. Čím ďalej je od miesta hrobu, tým väčšiu silu potrebuje vynaložiť. V prvom rade sa musí naučiť cestovať ale vynaloží na to veľkú silu, aby čerpala zo svojho hrobu.

Teraz zoberme, že tú smrť vieme precítiť, vieme sa k nej postaviť neutrálne, že nie je to nikto blízky nám, a vieme sa na tú smrť pozrieť profesionálne (ako napr. v nemocnici na patológii, alebo berme hrobára).
Keby sme vedeli na tieto úrovne sa napájať, tak by sme pochopili strašne veľa vecí, v niektorých momentoch v zmysle toho, že ako pracovať. Lenže môže zomrieť 100 000 ľudí ale zaujímavý sú len desiati, lebo len tí disponujú tou silou, ktorá nás zaujíma.

Potom je tam ďalšia úroveň takzvaná, keď sa jemnohmotné telá všetky tie uvoľnili a začne sa rozkladať telo ako také a mi sa vraciame späť do hrobov. To znamená, že ja sa prepnem, ja umriem kvázi, vystúpim z tela, a teraz prichádza tá úroveň, že ja sa vrátim dole do hrobu, chodím tam, to je vlastne ten svet cez ktorý tí mágovia pracujú, a berú tie tzv. mŕtve energie, vedia na seba nabrať tú mŕtvu energiu. Už len tým, že prejde tými hrobmi a všetkým preberie tú silu. Potom vie sa dostať ešte ďalej cez tie hroby, do iného času a do iného priestoru, kde tá sila je obrovská a vie tam urobiť určitý zásah, vie sa tam dostať a vie sa vrátiť. Pokiaľ to všetko v zdraví prežije urobil niečo, čo málokto vie urobiť, čiže magické zásahy na tej najvyššej úrovni aké existuje. To znamená, že jednoznačne prejde rôznymi inými svetmi a tú smrť vníma už úplne ináč.

Ale pozor, to zase nesmieme si brať do úvahy smrť ako takú, že niekto zomrie a dáva nám znamenia z paralelného sveta v zmysle toho, že na nás sa niekto nakontaktuje, že „neplačte za mnou je mi tu dobre…“ – toto je iná úroveň smrti .Táto úroveň smrti je smrť, ktorá je fyzická, fyzické telá sa tam rozkladajú ,sú tam úplne iné energie. Z tých energií sa živia nijaké úplne iné paralelné sily a svety a mi sa vlastne do nich dostávame a na nich napájame. Je to pre žijúceho tvora to najnebezpečnejšie pre jeho život na nefyzickej úrovni. Tu hovoríme o tej smrti z pohľadu toho, že sa ľahnem, sa vypnem, nič ma neruší vystúpim z tela a idem tam von. Nikdy nie som tak ohrozený, ako vtedy, keď sa hýbem v tých úrovniach. Sú veľmi nebezpečné, lebo aj keď sa vrátim môžu na mňa psychicky vplývať, môže sa nalepiť na mňa milión tvorov kadejakých a idú so mnou a psychicky ma narušia.(ako pri vyvolávaní duchov).

Keď sa ľudia spaľujú uvoľní sa to telo a už nepôsobí tá sila mŕtva, ale to astrálne telo bude pôsobiť. To sa vytrhne z toho tela násilím to ujde pred tým plameňom a zostane pôsobiť. Má tú nevýhodu, že nemá to pohrebisko nemá sa skade nabíjať a môže sa z neho stať tzv. blúdna duša a vráti sa tam, kde ho automaticky ťahá, to znamená domov, alebo na miesto kde zomrel a niekde bude pôsobiť. Emočné telo aj s tým karmickým sú spojené ešte a nemajú sa kam vrátiť.
Smrť sa môže prejaviť v niekoľkých rovinách. Za určitých okolností sa môže stať, že niekto nám blízky za určitých okolností sa objaví vo vašej blízkosti, nato aby vám takzvane pomohol odísť a nájsť tú cestu.

Pre mágiu sú podstatné momenty: poznať smrť zo všetkých jej uhlov, vedieť ju precítiť, biť s ňou do určitej miery spriaznený, nebáť sa jej ale ctiť si ju. Lebo je takisto v nás a je prepojená s paralelnými svetmi a je to jediné spojítko, ktoré nás spája možno so všetkými svetmi súbežne, súčasne a v jednej a tej istej chvíli. Musíme sa naučiť nebáť sa jej .
Rozdeľme to na niekoľko samostatných skupín:
– smrť ako taká fyzická pre ukončenie života
– smrť ako cesta tunelom
– smrť ako paralelný svet
– smrť ako záhrobie
– smrť ako sila ktorá je všade vôkol nás
a všetky tie smrti sú samostatné jednotlivé kapitoly nezávislé od seba. A furt sa jedná o jednu a tú istú smrť. Smrť sa nedá naučiť dá sa len pochopiť.
Je programovateľná mŕtva energia – to suché drevo?
Nedá sa programovať, cez ňu sa dá programovať.
Cez mŕtvu energiu sa dá programovať( cez mŕtvy konár). Vytvorím program, ako by som to nabalil na mŕtvu energiu a tá mŕtva energia ju doručuje ďalej.
Človek, ktorý sa smrti nebojí má oveľa jednoduchšiu úlohu.

Ľudia, ktorý vytvárali určitý svet paralely potrebovali aby ich vlastný ľudia v tom svete paralely žili, a nato aby žili používali ľudské obety, pretože vytvárali zdroj energie, a vedeli im nasmerovať. Po určitej dobe sa na to zabudlo, boli vytváraní tzv. bohovia a zabudlo sa na nasmerovanie energií pretože sa prerušila tá skutočná línia toho sveta paralely s tým svetom živých, ktorý tu žili a ktorý sa navzájom striedali. Totižto sa veľakrát ten kult obete s potravou nahradený, síce sa uvolnila energie pre svet paralely, ale automaticky tie jemnohmotné telá sa dostávali do sveta paralely, a stade ďalšie telo sa vrátilo – v tom istom čase keď jeden človek zomieral druhý sa narodil. Takže kult obete ľudskej bol dobrovoľný z titulu toho, že potrebovali svoj vlastný svet paralely udržať pri živote. V neskorších dobách sa to zdegenerovalo a začalo sa to miešať a nevedeli udržať čistú líniu svojich(už sa tam primiešali ďalšie národy. ) Tí ľudia potom strácali tú pointu toho prečo to vlastne robia pretože sa to začalo miešať .

Strašne veľa členov starých skupín boli proti tomu aby sme naše učenie rozširovali, tajomstvá a vedomosti ostali len v chrámoch na kňazských úrovniach a tie učenia potom postupne zanikali, to znamená, že niektorý až tak si strážili svoje tajomstvá , že si ich zobrali zo sebou do hrobu a neodovzdali to Ďalej. Po čase už prichádzajúci nový kňazi už nevedeli, že prečo sú tie obete, stratili to prepojenie, lebo všetci vymreli a zadržali informácie, a tí ktorí prišli za nimi už nevedeli prečo to je. Mali len útržkovité spomienky a vety. Bohov už zaviedol inštitút prichodiacich mimozemšťanov v Egypte, a na iných kontinentoch, kde vznikal ten nový život, pretože chodili medzi ľuďmi, boli výškovo rozdielny, iný a preto používali rôzne masky, lebo nechceli ukazovať svoju tvár, tak zaviedli medzi ľuďmi inštitút bohov, aby tých ľudí držali pod pokrývkou, ale ten inštitút nadradenosti zaviedli len pre tie potreby v skutočnosti už ďalšie generácie ktoré boli vytvorené z tých „nad ľudí“ vedelo pravdu, že prečo.

Tie vedomosti boli preto podávané z generácie na generáciu, aby som sa mal kam vrátiť keď zomriem, aby som sa vrátil do nového tela, do nového života, ale aby som sa znova všetko naučil od začiatku ako celok – aby sa prenieslo vedomie človeka, tak že keď sa znova ožijem budem vedieť všetko čo som vedel v predchádzajúcom živote, všetky techniky, vedomosti aby som znova ovládal. Medzitým ale sa rody ,národy krížili, miešali, vznikol z toho nová forma života, napr. ako aj my.
Ako pomáhal paralelný svet fyzickému svetu (pri obetiach)?
Začalo sa to hlavne kvôli tomu, že keď sa človek zomrie aby sa mal kam vrátiť. Každá civilizácia nejakým spôsobom si vytvárala svoj paralelný svet, do ktorej sa reinkarnačne vracia späť do života.

Obeťami uvoľňujem energie ktoré nejakým prepojením putujú do paralely, obete dostávali určitý zdroj energie do paralely, ten kto bol obetovaný bol si vedomí toho že pokiaľ sa rozhodne tak o hodinu je naspäť v inom tele. Ak nie mohol oddychovať tam po dobu, ktorú si sám určil. Bolo potrebné to mať ale vyvážené, pretože tie telá za nejaký čas skončili, to znamená, nemohli si dovoliť to, že do sveta paralely odídu všetci naraz. Robilo sa to aj takým spôsobom že počas života jedného tela postavili iné telo, a keď prvé telo zomrelo prešiel do druhého tela. Bolo to ale veľmi nedokonalé, a mali s tým obrovské problémy, a museli si vytvárať tzv. terajších otrokov a ich telá používali. Ukázalo sa že reprodukciou, klasickým narodením je to ľahšie a tú silu svojho ja, dušu vedeli z tohto sveta vyniesť. Takže vytvorili si ten svet paralely z toho sveta paralely potom vedeli premostiť tú energetiku, tá energetika potom čisto živila ten svet paralely.