Výučbe mágie som sa venoval od prvého dňa vzniku Selekcie. Bola to pre mňa prirodzená súčasť života – niečo, čo ma napĺňalo, ale zároveň aj zaväzovalo. Od začiatku som pritom nikdy nevidel učiteľov, ktorých som vychovával, ako konkurenciu. Na iných ezoterických kurzoch to bolo bežné – učiteľ si strážil svoje „tajomstvá“ a žiakov nepúšťal ďalej. Ja som to vždy cítil inak.

Pre mňa bolo samozrejmé, že výučba nie je cieľ sama o sebe, ale cesta. Ak mal kolega záujem učiť, videl som to ako nutný posun. Pretože kto začne učiť, je nútený pozerať sa na veci z iného uhla pohľadu. Učenie mu otvára nové obzory, dáva mu otázky, ktoré by si inak nepoložil.
A ja som vždy chcel, aby moji kolegovia kráčali po tej istej ceste ako ja a aby naše učenie posúvali ďalej.

Dnes sa však priznávam – učím už menej. Výučbe sa venujem sporadicky. Medzi mojich žiakov teraz patria najmä MNR Cháron, MNR Znachor a MNR Thanatos. Začal som ich učiť ja, preto sa cítim byť zodpovedný, aby som ich viedol, pokiaľ o to budú stáť. Cítim s nimi spolupatričnosť – a vnímam to ako záväzok, ktorý chcem dodržať. Možno sa to zdá málo, ak ide o počet, ale číslo nikdy nebolo rozhodujúce. Podstatné je, kam žiaka dokážem priviesť a čo v závere dosiahne – aj keby si napokon povedal: „Toto mi stačí.“ Veď už starí majstri hermetici mávali spravidla iba jedného žiaka, aby mu mohli odovzdať všetko, čo sami poznali, a mohli sa mu naplno venovať.
Takto to bolo aj v mojich začiatkoch, keď som ako mladý študent mágie prijímal učenie od svojich učiteľov.

Štafetu pri nových členoch po mne teraz prevzala moja kolegyňa VK Vhiolynta. Jej zápal pre učenie je obdivuhodný. Je fundovaná, múdra, má prirodzený talent učiť a – čo je najhlavnejšie – ona to chce robiť. V tom je kľúč k úspechu. Prináša systém, nové prvky, a navyše rozšírila výučbu aj o Runovú mágiu. Som presvedčený, že to je vynikajúca voľba.

Ja sám dnes už cítim únavu. Každý z nás raz príde do bodu, keď sa musí pozrieť pravde do očí.
Viem o sebe, že ak učím, musím dať zo seba 100 %. Ak dám menej, nie som so sebou spokojný a vyčítam si to. Pretože verím, že každý žiak si zaslúži plný prístup – len tak sa môže raz sám stať 100 % majstrom alebo učiteľom. A musím sebakriticky povedať, že už nie som vždy v stave dať plných 100 %. Práve preto považujem za správne, že sa postupne sťahujem viac do úzadia a nechávam priestor tým, ktorí majú energiu a nadšenie viesť učenie naplno.

Naposledy som sa takto naplno venoval výučbe exorcistov mágie. Mojimi žiakmi v tejto oblasti sa stali VK Vhiolynta, MNR Cháron a MNR Znachor. Myslím, že sú pripravení. Ak k tomu pribudnú aj praktické skúsenosti, dokážu v tejto oblasti samostatne pracovať.
No už aj tu to bolo na hrane a nie som si istý, či som to zvládol tak, ako som chcel. Som na seba tvrdý, aby som mohol veľa vyžadovať aj od svojich žiakov. A pri tejto výučbe viem, že som im mohol a mal dať viac, než som vtedy dokázal.

MNR Znachora som pritom učil ako posledného a samostatne, a viem, že môj výkon učiteľa vtedy dosiahol nanajvýš sedemdesiat percent – čo pokladám za veľmi slabé. Som presvedčený, že kolega MNR Znachor dokáže celé učenie obsiahnuť aj tak, a ak by bolo treba, má pri sebe VK Vhiolyntu, ktorá mu vie pomôcť. No pre mňa je to signál, že moje schopnosti ako učiteľa už nie sú také, aké bývali. Nespôsobuje to pamäť, nezabúdam, ale zdravotný hendikep – nie vždy som vo forme, aby som dokázal podať stopercentný výkon. Aj preto už nechcem až tak veľmi učiť, pretože viem, že každý žiak si zaslúži od svojho učiteľa to najlepšie.

Prečo dnes učím menej? Nie preto, že by som stratil záujem, ale preto, že viem, že štafeta má ísť ďalej. Že sú tu iní, ktorí majú energiu a nadšenie, a ja im musím dať priestor. K tomu treba prirátať aj moju únavu a zdravotné obmedzenia – pretože to, čo som celé roky robil, si vybralo svoju daň na mojom zdravotnom stave.

Ale chcem jasne povedať:
Ak sa objaví žiak, ktorý bude stáť za to, bude mať skutočný záujem a rozhodne sa ísť touto cestou, budem sa mu venovať -samozrejme podľa svojich možností. Pretože viem, že takéto stretnutia nie sú náhodné. Sú predurčené – a vždy majú hlboký zmysel.

PS:

Aj keď dnes učím menej, stále zostávam vašou oporou a garantom učenia v Selekcii.
Moje poslanie nekončí – mení sa len forma. Už nemusím stáť pri každom začínajúcom žiakovi, pretože sú tu medzi vami kolegovia, ktorí túto úlohu zvládajú s plným nasadením.
Moja zodpovednosť je však stále rovnaká: dbať o čistotu učenia, dohliadať na smerovanie a byť pripravený zasiahnuť vtedy, keď to bude potrebné.

O učenie nových kolegov, ak sa objaví príležitosť, prejavil záujem aj MNR Cháron. Zachytil som, že v istej oblasti by sa toho podujal aj MNR Znachor. MNR Thanatos žije v zahraničí a je veľmi vyťažený, ale verím, že raz príde ten čas aj k nemu.

A možno sa niektorí pýtate – prečo neučia aj ďalší? Je to preto, že niektorí z nás sú veľmi vyťažení a my sme radi, že sú súčasťou Selekcie a aspoň v iných rovinách pomáhajú tam, kde je to potrebné.
Iní už svoju úlohu učiteľa naplnili – keď mohli, učili, a keď nastal čas, prirodzene odovzdali štafetu ďalej.
Tak to v Selekcii chodí. Je to proces obmeny, ktorý je prirodzený a správny. Každý učí vtedy, keď môže a keď mu to jeho životná cesta dovolí. A keď sa okolnosti zmenia, na jeho miesto príde iný, aby posúval naše učenie ďalej.

PS2:

Až raz budete viesť vy učenie, nehľaďte na kolegov či žiakov ako na hrozbu, ale ako na spojencov na rovnakej ceste. Učte ich nie iba techniky, ale aj to, ako ich odovzdávať ďalej – aby z nich vyrástli učitelia schopní stáť pri vás. Len tak možno vychovať skutočných, praktických kolegov na vysokej úrovni. Berte ich vždy ako rovnocenných partnerov – to je môj osobný odkaz.

A pamätajte: ak učíte, môžete od žiakov žiadať len to, čo sami dokážete – alebo čo ste v minulosti dokázali. Inak by ste od nich chceli niečo, čo nie je zakorenené ani vo vás samých.