Mágia nepozná hranice času.
Jej ozveny, raz zreteľné a raz sotva počuteľné, sa tiahnu ako tiché vlákna cez stáročia i tisícročia, pripomínajúc nám, že to, čo bolo kedysi zasvätením, poznaním a prísľubom, stále žije v prúde večnosti.

V kamenných stenách dávnych chrámov, v rukách, ktoré kreslili na piesok prvé kruhy a znaky, v dychu tých, ktorí šepkali zaklínadlá do vetra, sa ukrýva niečo, čo sa nikdy nestratilo.
Niektorí tvrdia, že minulosť je mŕtva. Mágovia vedia, že iba spí a čaká na tých, ktorí ju znova prebudia.

Neviditeľná reťaz

Každý, kto vstúpi na Cestu Mágie, vstupuje zároveň do pradávneho kolobehu.
Nie je prvý a nebude posledný.
Každé zasvätenie, každý rituál, každá modlitba k neviditeľným silám, každé gesto vo svetle sviec vytvára neviditeľnú reťaz, ktorá spája živých s dávno zosnulými, učeníkov s Majstrami, Veľkňazov so Zakladateľmi.

Mágia je pamäť sveta.
A svet si pamätá.

Tam, kde bežný človek vidí len ticho, mág počuje šepot: staré slová, staré prisľúbenia, varovania i výzvy.

Cez prah večnosti

Nie všetci počujú tieto ozveny.
Aby ich človek vnímal, musí prekročiť prah obyčajného vnímania – ten tenký závoj, ktorý oddeľuje každodennosť od večnosti.
Musí mať otvorené vedomie, pokoru voči tým, ktorí prišli pred ním, a zároveň odvahu niesť plameň ďalej – hoci vietor sveta často fúka proti nemu.

Ozveny minulosti mágie sú ako volanie predkov z hlbín času:

• Nepredávajte svoje dedičstvo za prchavé pohodlie.
• Nezabúdajte na silu slova, silu myšlienky, silu duše.
• Nech vaše skutky nesú v sebe rovnakú čistotu a vážnosť, akú niesli oni.

Selekcia a Anách – Nositelia plameňa

V Spoločenstvách ako Anách a Selekcia sa tento šepot minulosti stal živým hlasom.
Nie ako nostalgická spomienka, ale ako živý záväzok.
Každý žiak, ktorý v Selekcii kráča cestou hierarchie od HS1 až po HS9, nesie v sebe časť tejto ozveny.
Nie ako bremeno, ale ako česť: byť pokračovateľom niečoho väčšieho než len vlastného života.

V každom zasvätení, v každej práci s energiou, v každom spísanom diele, v každom stretnutí pod svetlom poznania pokračuje to, čo kedysi dávno začalo.

Načúvaj tichu

Ak niekedy pocítiš neistotu, smútok alebo otázky, zastav sa.
Zatvor oči.
Ponor sa do seba.
A počúvaj.

Ticho nie je prázdne.
Ticho nesie v sebe stopy tých, ktorí tu boli pred nami.

Ozveny minulosti mágie stále šepkajú.
A v každom z nás, ktorí sa odvážime načúvať, sa znovu a znovu rodí prastaré svetlo.

PS:

„Tí, ktorí vedia načúvať tichu, počujú hlasy vekov.
Minulosť nezomrela – v každom zasvätení, v každom mágovi žije ďalej.
Ozveny dávnych čias nezmizli; len čakajú, kým ich znova začujeme.
Mágia si pamätá.
Ten, kto kráča cestou Mágie, nesie na pleciach šepot stáročí.“