V princípe sa tieto obrazy z rôznych životov môžu pliesť za sebou. Pokiaľ si správne všimnete obraz z minulého života, tak seba v tom obraze nevidíte, neviete seba definovať. Cez tie obrazy nevidíte svoj minulý život, ako ste žili, ale vidíte prostredie v ktorom ste žili. A to je veľký rozdiel. Najprv sa snažíme spoznať prostredie, v ktorom sme žili, nie to čo sme boli. To, že vidíme bohatstvo a záhrady, neznamená, že my sme tam boli princeznou, ale možno len záhradníkom. Ale nikdy tu nevidíte seba, len obraz. Tieto obrazy sa snažím si zafixovať a zapamätať, aby som si ich potom vedel vyvolať.
Súčasťou toho obrazu a toho deja sa stávate až vtedy, keď váš mozog je na to pripravený a dokáže tú informáciu prijať. Keď sa však stávam súčasťou toho deja, pôsobí na mňa karma a psychicky prežijem všetky tie útrapy. Lebo som bol taký šikovný a vyhol som sa jednej nástrahe, ale dohonilo ma to inde. Naladím sa na nejakú hladinu, v nej ma zachytí môj minulý život a ja so všetkým prežijem, ako ma niekto naháňa alebo ma ide zabiť a v tomto živote som to videla ako niečo úplne iné a zachytila ma karma z minulosti. Je to moja karma a ja si ju psychicky odžijem – ráno sa zobudím spotený, zlikvidovaný.
Pokiaľ ale idete do minulého života na nejakej majstrovskej úrovni a viete sa napojiť na svoje minulé životy tak, že si priamo vyberiete oblasť, do ktorej sa chcete ísť pozrieť. Silou svojej vôle sa môžem napojiť a nakontaktovať a prejsť do bodu pred narodením a napojiť sa na tie jednotlivé body a preniesť si ich do súčasnosti vo forme myšlienky. To znamená, že som prekonal tie prekážky a dokážem sa napojiť. Potom vidíte rôzne deje a dokážete sa na to napojiť. Niektorí si stade neprenášajú myšlienky, ale vidia ako keby postavu, ktorá vám hovorí, čo a ako bolo – čiže to máte sprostredkovane.

Po osudovej špirále kráčame mnoho životov a keď v pravotočivej urobím ľavý záhyb a v ľavotočivej pravý záhyb, tak sa dokážem vrátiť do určitých úsekov minulého života a vidieť tam veci. Ten rozsah môže byť aj niekoľko tisícročí. Z tých životov niektoré sú úplne matné, zbytočné a nič mi nehovoria, ale niektoré mi povedia strašne veľa. V tzv. osudových vlnách sa prenáša pamäť. Som v nejakom bode napríklad v roku 2005, ale potrebujem si preniesť nejaký poznatok z predchádzajúceho života. Všade na tej dráhe čaká nepriateľ, aby zachytil moje vedomosti, ktoré prenášam z jedného bodu do druhého. V tom nejakom bode som žil aj zomrel a chcem do druhého bodu preniesť svoje vedomosti. Aby som to mohol urobiť, musím vyslať v čase a priestore do nejakého bodu svoje myšlienky, vedomosti. Posielam ich priamou čiarou, mimo osudu. Keď som pred 15 000 rokmi vyslal svoje vedomosti, tak o tých 15 000 rokov neskôr si ich nájdem – vybudoval som si tam vtedy tunel do budúcnosti. Potom som prežil kopec životov úplne nepodstatných. Tí nepriatelia sa snažia ma dohnať a zachytiť, kde si chcem zase tie svojej vedomosti stiahnuť k sebe. A toto môžem urobiť v ktoromkoľvek bode. Idem v nejakej osudovej vlne, ale viem z nej nejakými dvierkami vybočiť, zobrať si svoje vedomosti a potom v tej vlne ďalej pokračovať aj s nimi. Môžem vyslať aj poslov, ktorí mi tie vedomosti predajú, ale teraz hovoríme o časopriestorovej smyčke, ktorou sa viem vrátiť zo súčasného života do hociktorého predchádzajúceho, ktorý mi stojí za to, kde som si niečo také odložil a zanechal. Keď neviete urobiť tú časopriestorovú smyčku a niečo vám bráni v tom, aby ste sa vrátili späť, tak vám môže pomôcť film, kniha, niečo sa náhodou niekde dočítate, čo vám oživí spomienky. Vtedy sa vám otvorí niečo v hlave bez toho, aby ste si to uvedomili, preskočíte do minulého života, stiahnete informáciu a potom je už len na vás, či ju viete ďalej použiť a spracovať, alebo nie. Evokuje sa vo vás niečo a vy si spomeniete na veci, na ktoré si chcete spomenúť a ktorých súčasťou sa chcete stať.

Týmto princípom sa však nedostaneme do budúcnosti. Jedinú budúcnosť, ktorú vidíš, je karmická a vidíš ju preto, aby si vedel otočiť veci vo svoj prospech. Stále vidíme len nejaký prúser, nie niečo pozitívne. Vidíte nejakú karmickú udalosť, ktorú ste si v predchádzajúcom živote naprogramovali, že vás má postihnúť a vidíte ju preto, aby ste sa jej vedeli vyhnúť a aby ste ďalšiu časť svojej karmy zmazali. Skôr než sa narodíš, presne vieš, kedy a ako zomrieš. Ale ten život s tým nemá nič spoločné, ide len o to, koľko z tej karmy, ktorú si si doniesol, dokážeš zmazať. Utrpenie neznamená vždy len likvidovanie karmy. Keby sme sa tej udalosti, ktorú sme videli, nevyhli, tak by sme svoju karmu síce naplnili, ale nezmazali – zmazali by sme ju len čiastočne. Keď si to predtým vedel a nevyhol si sa tomu, spôsobil si ďalšiu škodu, ďalšie utrpenie a musíš zase trpieť. Keby si sa tomu vyhol, tak nemusíš trpieť a zmaže sa ti to. Úplne sa jej nevyhneš, ale ostane ti tam len nejakých 10percent. Keď niekto spácha vraždu, často je to cielená karma dvoch ľudí, ktorí sa na tom dohodli v predchádzajúcom živote. Nie je to náhoda, je to dohoda dvoch jedincov, ktorí sa dohodli v paralele na tom, čo presne sa udeje. Veľakrát to, čo sa deje, má súvis s predchádzajúcim životom preto, lebo ja sám som sa rozhodol, že toto si chcem odžiť. Mám naplánovaný nejaký život a mám v ňom kopec karmy. Ak si niečo z tej karmy zmažem, tak musím žiť ešte niekoľko životov. Ale tú časť, ktorú som zmazal, už prežiť nemusím. Som v paralelnom svete, mám harmóniu a kľud a nastupujem až neskôr do ďalšieho života. Toto mazanie karmy môže prebehnúť nejakou dohodou, ako aj v snoch a podobne.

Tagy: inkarnáčný cyklus, karma, Minulé životy, osud, reinkarnácia