Priatelia vo svojom archíve som našiel prepis nahrávky výučby v skupine Lotos. Táto nahrávka vznikla v roku 2006. A prepis som ponechal bezo zmeny, tak ako ho autor, či autorka zachytil. Niektorí si možno aj zaspomínajú. Našiel som niekoľko prepisov zo skupiny Lotos a tak Vám ich postupne sprístupním. Snáď to niekomu niečo dá.
Možno niektoré veci sa Vám budú zdať aj podivné. Nuž uvidíme :).

Ak sú čiary veľmi blízko pri sebe, tak tým môže nastať to, že obehneme jeden úsek a dôjdeme do nejakého bodu úrovne, to jest stavu prežitia momentu už niekedy predtým. Toto sa stáva, lebo niektoré deje sa podvedome dejú rovnako, respektíve na tej istej úrovni, že máte dojem, že ste to už prežili niekedy v minulom živote, alebo ako keby ste žili ten istý život. To, čo zažijeme 1x, 2x, alebo 3x, sa môže stať, že zažijeme obdobnú situáciu a to sa prelína. Treba to chápať ako určitý celok, ktorý sa navzájom prelína a keď sa dostaneme do úrovne bodu, tak sa nám to môže stať. Môže to byť, že tie deje sú pred Kristom, niektoré po Kristovi a zase v 20.storočí. Môže sa stať, že sa prelína osud, nielenže sme to už prežili, ale môže sa stať, že dokážeme sa do niečoho vcítiť, že poviete na niečo z praveku, že to je hlúposť, že to tak nebolo, pretože dochádza k momentu prepnutia toho, čo si pamätáme z tých jednotlivých bodov s našou životnou situáciou tu a teraz. Nemusí mať oficiálne náväznosť na to, lebo vás sa môže niekto spýtať napríklad koľko je hodín a vy si spomeniete na to, že v praveku ste lovili. Prečo? Napríklad z toho titulu, že vyšlo slnko, bolo treba zabezpečiť rodinu a odhadnúť ten správny čas na lov a tu sa to prenesie a zabrní to vo vás. Takýmto zvláštnym spôsobom by sme vedeli hľadať aj svoje myšlienky. Druhý moment, keď sa nám toto stáva je na tejto epoche (obrázok). Tu sa niečo deje tu v tejto úrovni nášho bytia. A tým, že sa niečo deje, ta si logicky vytvárame aj niečo pre budúcnosť. Keď berieme reinkarnáciu ako takú, tak sa nám to tu vytvára pre budúcnosť, tak že ak z tohto bodu tu prenáša do budúcnosti a končí tu v tomto bude tá budúcnosť (obrázok). Toto je ešte vzdialenejšia budúcnosť. Berme toto tu, že to je budúci život a toto je život, ktorý žijeme. V tomto bode si začneme programovať niečo do tohto života a tak isto sa môže stať, že nás v tomto bode totožnom, v polovici života napríklad, zasiahne tá obdobná „haluz“ – deja vu. Môže to mať dva aspekty, to čo nás zasiahne: keď niektorí ľudia chcú robiť regres, tak vedia regres urobiť kvalitný z dvoch príčin – jednak to, že po svojej vlastne osi sa vieme za určitých okolností vrátiť, jednak to že sa vieme takto (obrázok) vrátiť po svojej osi za určitých okolností, a jednak to, že sme si sami už určité veci dopredu dali, programovali a chystali, bez toho aby sme to vedeli. Aj teraz každý deň, keď robíme niečo, myslíme na niečo, tak si programujeme budúci život ako taký. Pretože v tomto živote sa nám mnohé sny nesplnia, a divíme sa že prečo, lenže v princípe naše podvedomie pracuje s ďalekou budúcnosťou, ktorá príde (možno sto, dvesto rokov, možno päť rokov, možno desať, ťažko povedať) a niektoré tie programy sa nám kvázi prelejú do budúceho života. Pretože ono nás to nájde, pretože tá línia, tá špirála, je naša a nech programujeme čokoľvek, tak nás to nájde a počká. A tak sa môže stať, že budem žobrákom, budem milionárom, budem tým alebo tým. Závisí od toho, čo moje podvedomie svojím spôsobom vyprodukuje. Totiž tá karma, keď to nazveme zákon karmy, je svojím spôsobom naviazaná aj na to čo si sami v sebe vytvoríme do ďalšieho života. V náväznosti na niektoré veci, ktoré nás čakajú, sa toto deje. To znamená, že niektorí ste možno prekvapení vám to neladí, ale to už má každý právo na svoj názor a komu to nesedí tak mu to nesedí.
My vlastne vieme takýmto spôsobom vo vlastnej línii, keď sa držíme vlastnej línie, a nedávame do toho nič cudzie, tak sa vieme takto orientovať a vracať sa späť do minulosti, trošku možno aj do budúcnosti a takisto vieme pretnúť niekoľko tisícročí našej existencie na tej špirále. Pretože tá špirála je ako sám vesmír.
Jej koniec je v závislosti od toho, čo my dosiahneme a čo my chceme. Niektorí túžia po nirváne a ukončení tej špirály, niektorí zase nechcú tú špirálu nikdy ukončiť a svojím spôsobom je tá špirála trošku prispôsobovaná nám. Pretože pokiaľ my chcem dosiahnuť ten bod, o ktorom sme sa bavili (V.K., nirvána, čokoľvek), tak ten bod dosiahneme za určitých okolností, že sa už nemusím vracať do inkarnačného procesu na rôznych úrovniach. Mnohí sa vracajú aj z toho bodu, pretože chcú. Z titulu toho, že tu sa pozriem, že tu som to posral, a chcem sa vrátiť, chcem to prežiť ešte raz, že či to urobím ináč. A vrátim sa. Normálne povieme – ty si fakt debil, načo si sa vracal keď si nemusel? Ale mnohokrát chce. Mnohokrát sa vráti preto, lebo chce aby ho niekto zabil, aby on niekoho zabil. Proste je to niečo nenaplnené na tej ceste a chce to naplnenie tu nájsť.
V tomto živote to však nepochopia, lebo si myslia, že si uchovajú tú pamäť stopercentne, a vrátia sa s tou pamäťou. Omyl. Totižto keď sa z bodu V.K. vraciame do roku 1850, vraciam sa niekoľko tisícročí dozadu s programom, že chcem toto a toto prežiť. Logicky sa nevraciam s programom, že to chcem len vidieť ako to prežijem ako tretia osoba, že sa budem len dívať. To znamená, že sám si vygumujem ten mozog natoľko, aby som tú istú situáciu prežil za tých istých podmienok, a čo to so mnou urobí, keď už mám nejaký podvedomý poznatok, a ako sa zachovám. Je to len čiastkové navrátenie sa, a potom sa na tej špirále vráti tam, kam patrí.

Čomu sa venuješ v nirváne? V podstate sa venuješ tomu, že pozeráš na figúrky dole pod sebou, na nejakej tej planéte, že čo robia, ako žijú a svojím spôsobom ich riadiš. Nejako „hráš šachy“.
A čo sa stane keď sa vrátiť do toho obdobia, ktoré si chcel prežiť ešte raz a ešte viac to poserieš ako si to posral vtedy? To už nemá nijaké následky, je to tvoja šachová partia, ktorú si práve prehral a môžeš začať hrať znovu.
Takto sa môže rozhodovať každý jeden človek? No, ten ktorý dôjde do toho bodu, ten áno.
Nie všetci prídu do toho bodu. Hovoríme, že existujú priame a nepriame inkarnácie, hovoríme o tom, že u človeka môže byť X inkarnácii. Ak dosiahneme bod V.K. na tejto planéte, tak to bude nekonečno (ležatá osmička). Ak sa dosiahne tá úroveň, aká bola v starom svete, aj tak to bude ležatá osmička. Proces inkarnácie bude v tom prípade prebiehať ináč? Nevieme to, Je tu iná forma života, iné prvky, všetko je ináč. Kým tam bolo konštantné číslo ľudí, ktoré sa stále obmieňalo, tak tu to konštantné číslo zaniklo. Zoberme, že konštantné číslo na tých planétach bolo 10 miliónov. Tam žilo 10 miliónov bytostí a konštantne sa tam obmieňali po milióny rokov, žiadny nový tvor nepribúdal. Tu sa ročne rodia navyše milióny ľudí. Táto rozmnožovacia technológia bielych myší ti sotva dovolí, aby kedykoľvek tento cyklus prestal. Pretože keď tých 10 miliónov ľudí zapríčinilo genetickou mutáciou to, že sa zo mňa uvoľní sto buniek, z toho je úspešnosť 10percent, tak zo mňa po smrti môže vzniknúť 10 nových životov a plus ja, ja som jedenásty čo sa vracia. A potom je z tých desiatich znova desať, a už máš sto a takto to stále rastie do doby, kým príde nejaká katastrofa a znovu sa to utlmí na nejakú dobu. Tí ľudia nikam nezmizli, oni sa vrátia a zase príde nejaká katastrofa a zase sa o nejakú dobu vrátia späť. A svet paralely sa napĺňa a doňho sa všetko vracia. Ako to skončí, nevie nikto. To by sme museli byť bohovia. Ale raz sa zemeguľa tak preľudní, že nebude priestor a budú obmedzené pôrody a podobne, lebo to bude fyzicky neúnosné pre túto planétu. Alebo budú musieť hľadať nové planéty aby sa život mohol presunúť do ďalších sfér.
Tých 10 miliónov ľudí, ktorí chcú dosiahnuť určitý stupeň svojej moci späť na to, aby jedného dňa prišli všetci sem a jedného dňa sa mohli presunúť všetci niekam inam, ako sa hovorí a tento vesmír a tento život nechať tam, kde je. Ale na to potrebuješ ovládnuť túto Zem, pretože bez toho aby si sa dostal k technológii a k veciam, ktoré sú na to potrebné, máš smolu. To znamená, že ak zoberieme že táto tabuľa je vesmír a priestor nám vyhradený a my sa potrebujeme niekde mimo jeho hraníc dostať, nemôžeme sa tam dostať s terajšou technológiou. Nemáme šancu. A na to, aby sme vyvinuli novú technológiu, musíme získať späť pôvodné mocnosti a sily a schopnosti.
Všetci toto nemôžu dosiahnuť. To sú sci fi veci. Určitý proces je zahájený a je na nás, na koľko sme pripravení. Pointa všetkého je v tom, že sme sa stali súčasťou nejakej novej civilizácie zvanej ľudia, tí ľudia sa dokážu vďaka tomu vyvíjať ako určitý vírus, ktorý je inteligentný, zmutuje a vie sa stále ďalej a ďalej učiť a inteligenčne rastie adekvátne tomu, aké má podmienky – aké si ich vytvorí, vytvára si ich sám. Človek si vytvára inteligenčné podmienky sám a stále ich posúva. Je to vírus, ktorý zmutoval a vyvinul sa do tejto formy. Otázka je, nakoľko my s tým vírusom budeme vedieť držať krok a nakoľko nie. Pretože už teraz my by sme potrebovali ísť dozadu, Musíme liečiť príčinu. Dôsledok sa vyvíja vytvára nové možnosti a my sa chceme vrátiť späť k tej príčine. Tam musíme začať. To znamená, že aj keď ideme de facto dopredu, ale súčasne musíme ísť aj dozadu. Ale nie dozadu po špirále, musíme ísť dopredu ale s tým, že musíme seba vracať k nejakým prapočiatkom a tam hľadať odpovede a svoje schopnosti a súčasne držať krok s tou novou líniou, ktorá je tu nastolená. To znamená, že aj keď na jednej strane odmietame existenciu nejakého boha, na ďalšej strane sme technicky mysliaci ľudia, ale na ďalšej strane hľadáme nejaké paralelné alebo mimozemnské astrálne sily, alebo niečo – totálna schizofrénia. A musíme sa držať kroku a o to je to ťažšie. My nedokážeme ten proces zastaviť, ale musíme sa nejako prispôsobiť.

Rozhodneš sa prežiť tú istú situáciu v tomto živote, tak to vyzerá napríklad takto: niekto ma v predchádzajúcom živote okolo roku 1821 zrazil autom. Prechádzal som cez cestu a on ma zrazil. A teraz si všimnem, že v 1984 on už je šofér a pôjde po ceste, tak ja sa v 1968 narodím, aby sme sa v 1984 v jednom konkrétnom bode stretli. A ja skúsim tú cestu prejsť tak, aby ma nezrazil. Ak ma znovu zrazí, zase mi to nevyšlo. Ale ak som prešiel, splnil som si svoj cieľ, svoj sen. Zvládol som to. Jemu sa nič nestalo, lebo nezapríčinil nehodu, ja som spokojný a pritom on sa nikdy nedozvie, že len sekunda ho delila od toho, aby mal znovu prúser, ktorý mal v 1821.
Ide o mňa, mňa zrazilo auto, tam nejde oňho, že či ujde alebo ako sa zachová. Ja som nezvládol niečo, ja som zapríčinil nehodu, nedíval som sa vpravo vľavo a vliezol som mu pod kolesá a mňa to serie, že sa mi prerušila línia mojou chybou a chcem si to zopakovať a chcem to prejsť. Keď to prejdem, je to ok. Na druhý deň ma možno znovu zrazí auto, ale preto aby som ten proces zastavil, lebo je zbytočné, aby som tu ďalších 60 rokov žil, keď som v ten deň tú cestu prešiel. Môj známy to môže potom rozprávať „tohto som mohol ja zraziť“, ale sa nikdy nedozvie, že tam šlo o mňa, či to zvládnem. A potom sa môže vrátiť do toho svojho postu, a poviem tebe (lebo spolu hráme tie šachy so životmi) „no vidíš, nezrazil ma, zvládol som to.“ Túto partiu som vyhral.

Takže môže byť, že keď sme teraz tu spolu, tak nás karmické veci spájajú a v ďalších životoch sa narodíme zase spolu? Áno, my sme sa tu zišli práve preto, že nás tie karmické veci spájajú. Môže byť, že viacerí prišli z bodu V.K. práve preto, aby sa nás čo najviac stretlo, aby sme pomohli tým ostatným, ktorí tú pomoc potrebujú, alebo prišli preto, že si potrebujú niečo nanovo odžiť, v niečom zlyhali, kvôli čomu sa začala celá naša štruktúra sypať, a teraz sa vraciame do svojich úrovní bytia, a každý by sme mali si znova odžiť v tomto systéme života tú úroveň, na ktorej sme boli. To znamená, že kto bol veľmajster, bol veľmajster, kto bol veľkňaz má byť veľkňaz, kto bol majster má byť majster, kto bol otrok má byť otrok. A všetci si svoj post musia obhájiť a zastať a musia v tom poste prežiť život a zachovať ten štatút. Až vtedy nás to môže hodiť ďalej, alebo späť, a do ďalšej inkarnácie prídeme už s tým, že minulý život sme to všetci zvládli. Možno jeden- dvaja nie a tí to musia nejako dohnať.
Každý z nás, ktorý sa zúčastňujeme na tomto procese, má problém pochopiť, že veľa ľudí tlačím do nejakých úrovní a pozícii a nechápu prečo to chcem od nich. Pretože práve tú pozíciu musí človek, ktorého niekam tlačím, obhájiť. A všimnite si, že každého tlačím tam, kde sa mu to zrovna nepáči. Ani jeden z vás nemôže povedať, že je nadšený svojou pozíciou a chcel by niečo iné. Lenže ja viem, že do tej pozície vás tlačím práve preto, že v predchádzajúcich obdobiach tá pozícia nebola zvládnutá. A čo sa stane, keď to ani v tomto živote nezvládnem? Nič. Tí, ktorí to nezvládnu, to budú opakovať dovtedy, kým to nezvládnu. Nič viac. Preto sa nerozčuľujem, keď niekto odíde a vzdá sa. Nie je toho dosť schopný a silný, aby to zvládol, aby vedel udržať tú úroveň a líniu.
Môže byť ten program tak silný, že človek sa aj ta vráti? Áno, ale už učiteľ a kolegovia budú tak ďaleko, že sa mu neoplatí vracať. Nemá zmysel zdržovať sa s ním. Už bude pozde. Ja sa už nebudem vracať, čo som už učil, to už majú šíriť tí, ktorých som to učil. So mnou idú dopredu ľudia, ktorí stíhajú, vládzu a majú záujem. Keď len s jedným prídem do cieľa, tak je to super.

U ľudí je taký istý proces ako u nás? Tiež sa snažia dostať do toho bodu a môžu sa vracať? Úprimne vôbec neviem, kam tí ľudia spejú a čo sa z toho vyvinie, lebo je to mutácia, vírus ktorý si žije vlastný život. A kam príde, nie je jasné. Už sa to vymklo z rúk. A nemusí nás to zaujímať. Keď si už na určitej úrovni a môžeš sa rozhodovať, či sa vrátiť alebo nie, tak sa môžeš dostať do takej sféry (paralely), kam sa nedostane nikto iný, len tá naša rasa? Áno, len pozor, nezabúdajme, že keď sa vrátim do nejakého bodu a mám tu zomrieť, tak počas tej doby čo som tu, to neviem ovplyvniť čo sa so mnou deje. Musím si odžiť všetko naplno, so všetkými prúsermi. Pozor, vy sa vraciate síce s nejakými schopnosťami, so silou, ale v tomto svete je to len niekedy viac na oštaru, ako na prospech. Lebo napríklad, mám zbraň a niekto ma napadne holými rukami – mám smolu, nemôžem ju použiť lebo to by bola neadekvátna obrana a zavrú mňa. Takže na čo mi je tá zbraň? Takže nemyslite si, že keď sa boh inkarnuje na zem, tak sa všetci budú klaňať a nosiť ho na rukách. Omyl. Každý si doňho kopne a musí si ten život odžiť so všetkou tou krásou, ako si to odžívame my. Vraciame sa so všetkou tou nádherou, ktorú inkarnácia so sebou prináša a musíme si vylízať misu do sucha ako obyčajný smrteľník, nezávisle od toho, či sme prišli z bodu V.K. alebo z bodu X.
Ak sa raz všetci dostaneme do toho bodu, tak sa vraciame na Zem, lebo chceme, lebo sú tu ešte takí, ktorí do toho bodu ešte neprišli. A keď do toho bodu všetci prídeme, tak potom sa môžeme rozhodnúť, že ktorým smerom sa vyberieme vesmírom. Zatiaľ je nás málo. Tam hore je pár tisíc, pár stoviek a ostatní sú kde? Zemeguľa je veľká a mnohokrát môžeme vedľa seba žiť a nevieme o sebe. O niektorých ľuďoch aj viem, ale neviem ako ich osloviť, získať. Nemám na nich dosah. Ako zistíš, ktorí sú tí ľudia? Cítim to, ako vo filme Highlander, je to neomylný pocit. Proste pozrieš a vieš. Je to pocit, ktorý v tebe zazvoní a nemýliš sa. Sem-tam sa to dá pomýliť s tými nepriamymi inkarnáciami, ale časom zistím, že to bol falošný poplach. To poplašné v tých ľuďoch je zdedené. Takže ľudská civilizácia je rarita v rámci vesmíru. Bude sa vyvíjať ďalej a pokiaľ sama seba nezničí, tak dosiahne naozaj sci-fi úspechy, pretože má v sebe to podedené a ten vírus ľudská sa dokáže perfektne rozmnožovať. Inteligencia sa vyvíja a o pár rokov bude priemerné IQ veľmi vysoké. Kedysi to bolo oveľa menej. Táto generácia sama seba posúva ďalej.

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie