I za noci temnej choď za svojim snom mágie

Nie všetky cesty sú osvetlené.
Nie všetky sny sú pochopené.
No i keď tma zahalí tvoje kroky a svet zmĺkne, duša mága vie, kam ísť.

Hľadaj svetlo vo vnútri, nie vonku.
Veď aj tie najväčšie zázraky sa rodia v tichu noci.

Aj za noci temnej choď za svojim snom mágie.
Pretože práve vtedy, keď všetko mlčí, mág počuje volanie svojho osudu najjasnejšie.

Temnota nie je opakom svetla.
Temnota je jeho lonom.
Tam, kde sa končí zrak, začína videnie.
Tam, kde sa končí istota, začína skutočná viera.

Mág nevstupuje na cestu mágie preto, že je ľahká. Ale preto, že ho volá. Tento hlas nie je vždy počuteľný. Niekedy je tichý ako dych mŕtvych. Niekedy kričí skrz pád, skrz bolesť, skrz prázdnotu.
A predsa – ten, kto ho raz začul, nemôže ho umlčať.

Keď svetlo zhasne

Sú chvíle, keď si mág myslí, že zablúdil. Keď učiteľ mlčí. Keď rituály sú prázdne a znamenia nejasné. Keď sa duša uzavrie a telo oťaží.
To je noc. Temná noc mágie.

Niektorí sa jej zľaknú. Iní ju preklínajú. Ale tí, ktorí v nej zotrvajú, vedia: nie je to koniec, je to brána.
V temnote sa nerodí strach – v temnote sa odhaľuje. A len ten, kto sa pozrie na svoj strach priamo, môže pochopiť, čo mu bráni stať sa viac.

Sny mágie sú skutočné

Sny mágie nie sú výplodom fantázie. Sú to odkazy z iných vrstiev reality, z hlbín duše, zo sfér, kde budúcnosť ešte len dýcha prvé tóny svojho bytia.
Keď mág kráča za snom, nejde len za obrazom – ide za silou, ktorá ho volá. A to je skutočná viera: ísť, aj keď nevidíš. Veriť, aj keď necítiš. Kráčať, aj keď sa zem pod tebou chveje.

Temná noc ako skúška povolania

V každej magickej tradícii existuje motív „temnej noci“. Egypťania hovorili o Duate – podsvetí, kde musela duša prejsť skúškou pred znovuzrodením.
Aj v našej tradícii Anách a Selekcia poznáme tieto cesty: nie sú to len symboly, sú to skutočné vrstvy bytia, kde sa mág stretáva so sebou samým bez ilúzií.

Keď ťa opustia sily, keď sa tvoje mantry rozpadnú do prázdnych slabík, keď ticho odpovedá tvojim prosbám – vtedy nesmieš zastaviť.
Pretože to, čo sa v tebe čistí, nie je chyba. Je to starý plášť, ktorý musíš zložiť, aby si si obliekol nový.

Nezastavuj sa

Aj za noci temnej choď za svojim snom mágie.
Pretože sny, ktoré ťa volajú cez temnotu, sú pravé.
A cesta mága nie je o pohodlí – je o premenách. Je o vernosti. Je o návrate k sebe – znovu a znovu, v iných podobách, s iným pohľadom.

Tí, ktorí došli ďalej, neboli silnejší. Boli vytrvalejší. Nezastavili sa. Aj keď ich duša plakala.
Aj keď ich obrad nepriniesol očakávané.
Aj keď boli sami.

Volanie v tebe stále horí

Možno máš pocit, že si vyčerpal všetko. Ale mág nikdy nie je bez ohňa.
Ten oheň môže byť tlejúcim uhlíkom pod popolom bolesti. Ale je tam.
Stačí závan vôle, jeden nádych rozhodnutia – a vzplanie.
Možno ťa nevidí nik. Možno ťa nechápu. Možno sa pýtaš, či to celé malo zmysel.
Ale ten, kto cítil volanie mágie, ten vie, že to nie je len cesta – je to osud. A ten sa nestráca.

Na záver

Aj keď noc visí nad tebou ako clona, aj keď tvoj krok je neistý a sen sa rozplýva – nezastavuj sa.
Pretože každý veľký mág – každý Veľkňaz, každá veľká Veľkňažná, každý zasvätený prešiel tmou.
A práve tam, kde si sám, sa začína tvoje znovuzrodenie.

Choď. Aj za noci temnej. Choď za svojim snom mágie.
Pretože niekto, niekde – v inom svete, v inom čase – ťa už čaká. A vie, že prichádzaš.

PS: Osobný príklad

Aj ja som na svojej ceste zažil obdobia, keď sa všetko stíšilo.
Keď som stál na križovatkách, obklopený tmou, a nepočul som odpovede.
V tých chvíľach som mal pocit, že kráčam bez smeru – ale práve vtedy ma temnota naučila trpezlivosti a ticho naučilo počúvať.

Niektoré odpovede mi neprišli vo svetle sviec ani v žiari obradov, ale v jednoduchom tichu noci, keď som si sadol so svojou dušou – bez slov, bez očakávania.
A tie odpovede, ktoré vtedy prišli, boli najpravdivejšie.

Preto ti hovorím – ak kráčaš tmou, neboj sa jej.
Možno práve v nej sa k tebe prihovára tvoj osud.
A možno práve v nej nájdeš hlas, ktorý si celý život hľadal.

 Ašarat, Veľkňaz Selekcie