Uvažujem nad jednou vecou, ktorá ma trošku – a možno aj viac – prekvapila.
Ide o slovo dogmatizmus v Selekcii. Nie tak dávno mi jeden mladý majster Spoločenstva Selekcia, ktorý už tri roky bol odmlčaný, nechodil na výučbu ani na oficiálne stretnutia, oznámil, že si pozastavuje členstvo.

To by samo o sebe bolo v poriadku. Sme na to zvyknutí. V Spoločenstve Selekcia je úplne prirodzené, že si kolegovia z rôznych príčin pozastavia členstvo alebo spoluprácu úplne ukončia.
Nie sme sekta. Platí zásada: kto slobodne prišiel, môže kedykoľvek slobodne odísť.
V drvivej väčšine prípadov – povedal by som že približne v 95 % – išlo o rodinné alebo pracovné dôvody. Zvyšné percento tvorili tí, ktorí niektoré veci nezvládli a odišli s vnútorným napätím.

Dôvod, ktorý mi uviedol tento mladý majster, ma však vyviedol z rovnováhy.
Uviedol, že mu prekážajú dogmy a presadzovaný dogmatizmus v učení.
Keď som sa ho opýtal, čo konkrétne bolo na učení dogmatické a prečo nadobudol takýto pocit, odpovedal len, že to nechce pitvať.

A práve toto ma prinútilo hlboko sa zamyslieť.

Je výučba mágie v Selekcii dogmatická?

Prečo ma to zasiahlo? Pretože od úplného začiatku výučby zdôrazňujem presný opak dogmatizmu.
Už na prvej prednáške úplným začiatočníkom hovorím jasne a otvorene: toto učenie nie je písmo sväté.
Ak majú iný názor, je to v poriadku.
Ak s niečím nesúhlasia, je to v poriadku.
Dokonca ich nabádam, aby sa nedržali iba Selekcie. Ak majú možnosť, nech si idú vypočuť prednášky aj inde – pokojne aj u konkurencie. Nech si z rôznych smerov odnesú to, čo je pre nich dôležité.

Pre mňa je mágia cestou poznania, nie cestou uzavretého systému. Sloboda myslenia je základ.
Bez nej sa duchovná cesta mení na poslušnosť bez vedomia.

Zároveň však vždy hovorím jednu vec: ak chce niekto systém rozširovať, meniť alebo prekračovať, musí ho najprv plnohodnotne zvládnuť tak, ako je napísaný v Knihe mágie.
Najprv základ, potom tvorivosť.
Najprv disciplína, potom sloboda.
Bez zvládnutého rámca vzniká chaos, nie pokrok.

Pýtam sa: je toto dogmatizmus? Alebo je to prirodzený princíp každej serióznej výučby?

Moja minulosť a skúsenosť s uzavretými systémami

Vrátim sa do obdobia pred vznikom Selekcie. Môj učiteľ zo Spoločenstva Anách trval na tom, že treba spoznávať nové prúdy, ktoré prichádzajú. Dohodli sme sa, že pôjdeme na kurz Reiki.
Ja som spočiatku nechcel, bol som nedôverčivý. On však trval na tom, aby som si rozšíril obzory – aj tu bola sloboda myslenia a poznávania iných právd prítomná. Dodám, že aj on si síce kurz zaplatil, ale sám sa pre svoju rezervovanosť zasvätiť nenechal.

Na prvom dni kurzu som učiteľa Reiki zaujal diskusiou a okolnosťami, ktoré tu nebudem rozvádzať.
Po zasvätení do prvého stupňa mi navrhol, aby som hneď na druhý deň prišiel aj na druhý stupeň.
To vyviedlo z miery jeho asistentku aj jednu moju kamarátku, ktorá sa tešila, že bude „predo mnou“.
Prečo ich to vyviedlo z miery? Pretože dovtedy sa nič podobné nestalo a medzi jednotlivými zasväteniami musel uplynúť aspoň mesiac. Keď sa ho na to asistentka opýtala, odpovedal, že je to v poriadku – Ašarat je pripravený a zvládne to bez problémov.

Nakoniec som si u neho urobil tri stupne až po majstra Reiki a po rokoch som absolvoval aj učiteľský stupeň Reiki – už u inej učiteľky v tomto prípade.

Neskôr som absolvoval aj kurzy Silvovej metódy, kde som si opäť urobil všetky tri stupne.

A potom sa to dozvedel môj učiteľ Reiki, že som absolvoval aj Silvovu metódu. Jeho reakcia bola veľmi negatívna. Nechápal, ako som si mohol dovoliť ísť na inú metódu.
Reikisti ma tiež dokonca vopred upozorňovali, aby som na Silvovej metóde radšej zamlčal, že som Reikista, pretože by to nebolo prijaté dobre, ale bolo by to prijaté práve negatívne.

A platilo to žiaľ aj medzi reikistami. Keď som sa zúčastnil prednášky Reiki u iného učiteľa v našom okresnom meste, bol som z kurzu vyzvaný odísť, pokiaľ nezaplatím celé školenie, pretože som bol žiakom iného učiteľa, ktorého on neuznával.

Tretí učiteľ Reiki zase trval na tom, že zasvätenie na majstra musím absolvovať aj uňho, pretože neuznával ani môjho pôvodného učiteľa, ani toho, ktorý ma z iného kurzu vyhodil.

A tak som bol na majstra Reiki zasvätený dvakrát.

Toto je podľa mňa skutočný príklad dogmatizmu v duchovnom prostredí. Uzavretosť. Rivalita.
Strach zo slobody.

Prečo v Selekcii nechcem sektárske línie

Práve aj tieto skúsenosti ma viedli k tomu, aby Selekcia išla inou cestou. V Anách som totiž zažil disciplínu ale aj slobodu myslenia.
Preto od začiatku nabádam kolegov a žiakov, aby si rozširovali obzory aj mimo Selekcie.
Učiteľov vyzývam, aby hneď v úvode povedali, že učenie žiaci nemajú brať ako dogmu.
Majú si zachovať vlastný názor a z učenia prijať to, čo im vyhovuje.

Súhlasím s tým, aby sa učenie rozširovalo a vyvíjalo, ak to jednotlivec zvládne.
No zároveň zdôrazňujem, že až potom, ako zvládne systém tak, ako je napísaný.
Nie preto, aby bol viazaný, ale aby vedel, čo vlastne prekračuje.

Začal som sa o tejto téme dogmatizmu rozprávať s kolegami. Všetci s ktorými som hovoril vyjadrili prekvapenie nad pojmom dogmatizmus v Selekcii. Jeden kolega to vystihol presne:
„Na Selekcii sa mi práve páči sloboda, ktorá tu vládne. A aj sloboda myslenia.“

Otázka pre kolegov a členov Selekcie

Preto sa pýtam všeobecne: je u nás prítomný dogmatizmus v učení? Cítite tlak na jedinú pravdu? Alebo vnímate slobodu myslenia, otvorenosť a možnosť rásť vlastným tempom?

Ak chcete, reagujte v komentároch. Ak nie, môžete mi napísať súkromne mailom alebo cez WhatsApp.

Riešim to preto, že ma to naozaj zaskočilo. Dlhodobo sa snažím vyhnúť tomu, aby Selekcia naberala sektárske línie alebo pohľad, že existuje len jediná pravda. Mágia má byť cestou vedomého rastu, nie systémom, ktorý uzatvára dvere iným pohľadom.

Ak by sa niekedy Selekcia mala stať miestom, kde sa bojíme iného názoru, vtedy by stratila svoj zmysel. A práve preto túto tému otváram. Nie ako obranu. Nie ako konflikt. Ale ako vedomú kontrolu smeru, ktorým kráčame.