Túto kapitolu prosím chápte len ako informáciu, v žiadnom prípade neskúšajte techniky tu uvedené bez predchádzajúcej konzultácie.

Nevieme presne definovať, kde a prečo vznikajú prirodzené dimenzné brány. Často je to na miestach, ktoré sú na okraji civilizácie a predsa v jej blízkosti. Dimenzná brána môže vzniknúť za mestom, na poli a podobne, ľudia sa tam vyskytujú len minimálne, ale predsa je to v dosahu bežného života. Pokiaľ sa dimenzná brána otvorí, väčšinou cez ňu prídu do nášho sveta určité sily, ktoré budú v danom priestore pôsobiť. Ohraničiť toto pôsobenie sa prakticky nedá, nevieme určiť, či to má byť okruh niekoľkých kilometrov alebo niekoľkých stoviek kilometrov. Štandardne sa stáva, že vo vzájomnej blízkosti sa otvoria dve dimenzné brány, ktoré budú vzájomne takmer protiľahlé a buď v blízkosti jednej, alebo v blízkosti druhej, alebo niekde medzi nimi môže vzniknúť tretia menšia brána, ktorá môže byť tak nenápadná a na takých miestach, kde by sme ju určite nehľadali. Táto najmenšia tretia brána, ktorá vzniká na určitých zvláštnych miestach, môže byť zo všetkých troch k civilizácii najbližšie, napríklad ako čistička odpadových vôd, ktorá je síce v dosahu ľudí, ale predsa trošku mimo diania. Ostatné dve brány sú väčšinou úplne mimo dosahu ľudí žijúcich v okolí.

Dimenzné brány vznikajú väčšinou preto, aby do nášho priestoru mohli prenikať určité sily a energie z paralelných svetov. Ak sa bavíme o bytostiach, ktoré v paralele žijú, určite si nepredstavujme nič strašidelné – pod pojmom bytosti tu máme na mysli formy existencie tieňov a energie, ktoré majú istý stupeň vlastnej inteligencie. Najlepšie to asi prirovnáme k bludným duchom. Tieto energie do našej sféry prenikajú preto, aby pozitívne alebo negatívne (závisí od uhla pohľadu) ovplyvnili človeka alebo skupinu ľudí a tým nejaký paralelný svet mohol získať dosah na svoje ciele tu na Zemi.
Prirodzeným spôsobom vznikajú tieto brány vtedy, keď sa otvárajú zo strany sveta paralely a pokiaľ sa otvoria z tejto strany, existujú na danom mieste od niekoľkých minút až po celé stáročia, či tisícročia. Nie vždy musia byť aktívne, ich aktivácia závisí od potrieb a rozhodnutia druhej strany. Ich aktivita môže trvať taktiež buď veľmi krátko, alebo extrémne dlho.

Pri dlhej existencií dimenzných brán sa do ich blízkosti dostávajú strážcovia dimenzných brán, aby zabraňovali prieniku určitých síl cez tieto brány. Často sú títo ľudia celé desiatky rokov neaktívni a pri troche šťastia za svojho života si ani neuvedomujú, že sú strážcami nejakých brán.
Pri aktivovaní brány sa automaticky aktivuje v strážcoch sila, ktorá ich presne navádza k tomu, čo a ako majú robiť. Priblížil by som to k človeku, ktorý netuší, že je strážcom takejto brány a zrazu precitne a vie, že má ísť niekam niečo urobiť, príde na dané miesto, urobí určité magické úkony, o ktorých dovtedy ani netušil, že existujú a po ukončení potrebných rituálov sa vráti domov a v tom lepšom prípade zabudne, alebo sa pustí do pátrania, o čo vlastne išlo a začne sa o tieto témy zaujímať. Strážcovia sa počas generácií samozrejme obmieňajú. Napríklad ja ako strážca brány sa tomu už nemusím venovať, pretože v mojom okolí sa objavia iní, na ktorých táto povinnosť prejde, pre mňa sa tieto brány postupne strácajú a prestávajú existovať. Ľudia, na ktorých sa to prenáša, si začnú tieto brány uvedomovať a hoci predtým počuli pojem dimenzná brána, okrem fantázie a toho slova k tomu nevedeli priradiť žiadny poznatok či skúsenosť. Pre pôvodného strážcu sa teda brány strácajú, oni sa však v skutočnosti nestratia, iba sa presunú v čase a zostávajú v priestore. To znamená, že napríklad ja ich prestávam vnímať, ale v prípade potreby mi stačí prejsť cez časopriestorovú smyčku, ocitnúť sa v inom čase a tie brány môžem vnímať a zasahovať tak isto, ako teraz tí, ktorí túto funkciu prevzali po mne.

Aby sme sa spojili s pôvodným paralelným svetom, otvoríme umelú dimenznú bránu. Neprechádzame ňou fyzicky, ale iba svojím vnútorným Ja za účelom posielania energie do paralelného sveta, či spájania určitých jedincov s týmto svetom. Neprechádzame cez inkarnačný paralelný svet, ale do nášho priestoru pritiahneme určitú časť pôvodného paralelného sveta. Môžeme si to predstaviť ako tunel, určitú hmlovinu, či vlnenie energií v priestore. Energie a vibrácie v našom priestore sa pri tomto zmenia. Môžeme to priblížiť ako veľvyslanectvo, ktoré privoláme z paralelného sveta do tohto nášho fyzického sveta. Doňho vložíme to, čo chceme paralelnému svetu odovzdať. Pokiaľ spájame ľudí s týmto paralelným svetom, tak musia trikrát prejsť cez našu umelo vytvorenú dimenznú bránu, aby ich svet prostredníctvom nás prijal do seba.

Pri akejkoľvek práci s dimenznými bránami alebo pri astrálnom cestovaní – kedykoľvek, keď vysielame niekam svoje vnútorné Ja alebo časť svojej duše – sa môže stať, že nás zachytia sily, ktoré na takýchto cestovateľov číhajú v medzipriestore. Kým sa ešte neocitneme v paralelnom svete, ale na kratučkú dobu sa nachádzame v medzipriestore, môžu nás tieto sily a bytosti detekovať. Tieto bytosti sa snažia cestovateľov stiahnuť do svojho paralelného sveta. Ponúknu mu akoby falošný obraz toho, kam sa pôvodne na svojej ceste vybral. Pri takejto forme cestovania si ani neuvedomíme, že nejakú dobu pobudneme v medzipriestore, ale cez medzipriestor prejsť musíme. Tu ale neplatí náš čas a aj keď vo fyzickom svete uplynie pár sekúnd, tak v medzipriestore to môžu byť celé hodiny. Projekcia nášho mozgu sa nachádza v úplne inej časovej zóne. Náš fyzický čas voči času, ktorý plynie tam, je v skutočnosti len zlomkom. Pre lepšie priblíženie si to prirovnajme takto: jeden život človeka môže trvať 80 pozemských rokov, z pohľadu pôvodného paralelného sveta však uplynie len 8 minút. Takže z pohľadu reinkarnácie sme preč z paralelného sveta len niekoľko minút, spravili sme si len kratučký výlet do fyzického života.
Bytosti vnímajú naše kratučké pobudnutie v medzipriestore pri prechode do paralelného sveta alebo do iného vybraného priestoru a je to pre nich dostatočný čas na to, aby nás mohli odhaliť a ujasniť si, či o nás majú záujem, alebo nie. Nevyštartujú automaticky po každom cestovateľovi. V princípe chcú dať do duše program a pečať, aby emócie cestovateľa boli potravou pre paralelný svet tej bytosti, ktorá cestovateľa zachytila. V tom horšom prípade môžu cez podvedomie postupne preprogramovať jedinca a on bude meniť svoje správanie a konanie – napríklad zo silného ateistu sa počas jednej noci môže stať zrazu veriaci katolík, a podobne. Tento človek bude mať tendenciu ťahať k sebe aj ďalších členov rodiny, čím bude mať daný paralelný svet ďalšie zdroje energie a po smrti aj ďalšie emočné telá, ktoré doňho prejdú. Takto si paralelné svety rozširujú svoj vplyv.

Keď otvárame dimenznú bránu do pôvodného paralelného sveta a chceme doňho napríklad previesť nejakého jedinca, tak v čase, kým vo svojom priestore vytvoríme časť tohto paralelného sveta, sme vystavení takpovediac „na pospas“ medzipriestoru. Tým, že otvárame dvere do paralely, otvárame ich pre všetko, čo by z nej chcelo prúdiť sem, alebo ťahať a pohlcovať z nášho priestoru. Náš pracovný priestor musíme mať dokonale zabezpečený, zapečatený a musíme mať nad ním prostredníctvom svojho vnútra absolútnu kontrolu. V opačnom prípade sa nám to začne rúcať a začne nás to pohlcovať a vťahovať do seba. Výsledkom môžu byť rôznorodé psychické problémy, ovplyvnenie rôznymi silami, alebo keď sa na človeka niečo nalepí, tak v konečnom dôsledku to môže v priebehu niekoľkých mesiacov skončiť aj smrťou. Človek, ktorého chceme s paralelným svetom spájať, počas tohto úkonu takto ohrozený nie je, pretože iba prevádzajúci mág sa svojím vnútrom otvára medzipriestoru. Prevádzaný človek je paralelnými svetmi a bytosťami z medzipriestoru vnímaný z iného uhla pohľadu, len ako ďalšia fyzická bytosť.
Na pôvodný paralelný svet sa môžeme napájať aj za účelom získania informácií. Vtedy nejdeme do tohto sveta nič odovzdávať, ani spájať s ním žiadnu dušu človeka. Vytvoríme si prepojenie na tento svet a pokiaľ potrebujeme niečo zistiť, môžeme to skúsiť priamo komunikáciou s bytosťami, ktoré sa v paralelnom svete nachádzajú. Pokiaľ s nami nechcú komunikovať, alebo tam žiadne nevnímame, môžeme sa napojiť na určitú formu kolektívneho vedomia, ktoré tam pôsobí a správnym naladením získať informácie takpovediac z priestoru.
Samozrejme keď vytvárame dimenzné brány, musíme ich vedieť po sebe aj korektne zatvoriť.

Niektoré dimenzné brány sa zjavujú v konkrétnych priestoroch. Niektoré miesta majú zvláštne vyžarovanie, alebo sa na nich v minulosti udiali určité dramatické deje – napríklad vojny, boje a podobne. Dimenzná brána sa samozrejme nemusí objaviť presne na tom mieste, kde k takýmto udalostiam došlo, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa objaví v okruhu od niekoľko sto metrov do približne 50 km od takéhoto miesta. Niekedy za zjavujú brány aj v tesnej blízkosti civilizácie a ľudských obydlí, najbližšie od niekoľkých desiatok metrov až po niekoľko kilometrov. Zatiaľ nemáme zdokumentované zjavenie dimenznej brány priamo uprostred ľudskej civilizácie, niekde v obývanom priestore. V prípade, že dôjde k narušeniu pôvodného terénu rôznymi stavebnými zásahmi či rozširovaním miest na pôvodne neobývané územia, sa môže zdať, že sa brána presunie, v skutočnosti však ostáva na pôvodnom mieste, ale v inej časopriestorovej realite. Zostáva v minulosti a v prítomnosti zaniká. Aby sme ju mohli vnímať, musíme prejsť časopriestorom v priestore, vtedy ju budeme vedieť znovu detekovať a pracovať s ňou.

Tagy: Asarat, astrál, Dimenzné brány, jemnohmotné svety, paralelné svety