Mágia nie je iba o sile, zasvätení a rozširovaní vedomia. Ak sa má vyučovať zodpovedne, musí sa hovoriť aj o rizikách. Tak ako existujú choroby tela, existujú aj choroby mágie – stavy vedomej a energetickej nerovnováhy, ktoré vznikajú pri neprimeranej, príliš rýchlej alebo neukotvenej práci s energiou.

Túto tému nepíšem teoreticky. V rámci vedenia Spoločenstva Selekcia som sa s týmito javmi stretol opakovane. U niektorých kolegov došlo k rozkolísaniu vedomia, energetickému vyčerpaniu alebo k posunu reality. V určitých situáciách som ich musel stabilizovať, uzatvárať rozbité energetické štruktúry a znovu ukotvovať ich vnútorné centrum. Nie je to jednoduchý proces. Vyžaduje si to čas, disciplínu, trpezlivosť a niekedy aj dočasné zastavenie ich práce. Práve preto je téma chorôb mágie zásadná a mala by byť pevnou súčasťou každej serióznej výučby.

Toto si nezamieňajte s vplyvom paralelnej reality. Práca s paralelnými svetmi sama osebe nie je chorobou. Choroba vzniká vtedy, keď sa naruší rovnováha medzi tým, kde sa mág nachádza vedome a kde sa nachádza energeticky.

Čo sú choroby mágie

Pod pojmom choroby mágie rozumieme energetické a vedomé stavy nerovnováhy, ktoré vznikajú pri neprimeranej práci s rituálmi, paralelnými svetmi, karmou alebo energiou klientov.
Nejde o medicínske diagnózy, ale o duchovné a psychické stavy spôsobené nesprávnym tempom, preťažením alebo absenciou kontroly.

Najčastejšie sa prejavujú v troch oblastiach:

• rozpad duše
• posun reality
• astrálne vyčerpanie

Všetky tri majú spoločný základ – nerovnováhu medzi silou a stabilitou vedomia. Inými slovami, mág rozšíri svoje schopnosti rýchlejšie, než rozšíri svoju vnútornú kapacitu ich niesť.

Rozpad duše – trieštenie identity

Rozpad duše je stav, keď sa vedomie človeka začne trieštiť. Mág sa rozptýli do príliš mnohých zásahov, karmických väzieb a energetických operácií bez toho, aby si zachoval pevné centrum.
Je to stav, keď vnútorné „ja“ prestáva byť kompaktné.

Vzniká najmä vtedy, keď mág:

• zasahuje do karmy iných bez dostatočnej ochrany
• neuzatvára rituály
• pracuje s paralelnými realitami bez uzemnenia
• dlhodobo pôsobí v ťažkých alebo nekrotických energiách
• podľahne egu a pocitu výnimočnosti

Príznaky rozpadu duše sú spočiatku nenápadné. Objavuje sa pocit vnútornej roztrieštenosti, akoby človek nebol úplne prítomný. Stráca jasnú identitu, mení názory bez vnútornej kontinuity, má problémy so sústredením. Niekedy sa objaví aj strata radosti z práce, ktorá bola predtým prirodzená.

V Selekcii som tento jav riešil u kolegov, ktorí postupovali rýchlejšie, než dozrela ich stabilita. Stabilizácia si vyžadovala návrat k základom, obmedzenie práce a systematické uzatváranie energetických väzieb. V niektorých prípadoch bolo potrebné pracovať s ich vedomím postupne, vrstvu po vrstve, aby sa opäť spojilo do jedného centra.

Riziko pri práci v teréne – rozdvojenie mágovho ja

Osobitnou kapitolou je práca v teréne. Keď mág pracuje mimo svojho stabilného prostredia – na mieste silnej udalosti, karmického uzla alebo energetickej anomálie – hrozí riziko rozdvojenia psychiky a duše.

Stretol som sa so stavom, keď sa mág vrátil z terénu a mal pocit, že časť jeho zostala tam, kde pracoval. Fyzicky bol prítomný doma alebo v chráme, ale vnútorná časť jeho vedomia bola stále viazaná na miesto zásahu. Vnímal akoby bol rozdelený medzi dve lokality.

Toto je veľmi nebezpečný stav. Nejde o fantáziu. Ide o energetické naviazanie časti vedomia na priestor, kde prebiehala intenzívna práca. Ak sa tento stav nerieši, môže viesť k dlhodobému oslabeniu koncentrácie, úniku energie a pocitu neúplnosti.

V takýchto prípadoch je potrebné vedomie doslova „zvolať späť“, uzatvoriť terénnu väzbu a opätovne integrovať mágove ja do jedného celku. Je to náročný proces a vyžaduje skúsenosť.
Preto vždy zdôrazňujem, že práca v teréne musí byť disciplinovaná, s jasným otvorením a uzavretím priestoru.

Posun reality – rozmazanie hraníc

Posun reality je stav, keď sa rozmazáva hranica medzi symbolickým svetom a fyzickou realitou.
Mág začne interpretovať bežné udalosti ako neustále znamenia a stráca schopnosť rozlíšiť medzi vnútornou víziou a objektívnym faktom.

Vzniká najmä pri:

• izolácii od komunity
• nedostatku spätnej väzby
• nadmernej práci s paralelnými svetmi
• príliš častých astrálnych projekciách

Prejavuje sa pocitom, že svet nie je pevný, že všetko má skrytý význam, že realita sa neustále posúva. Oslabuje sa realistické vnímanie a emocionálna stabilita.

Aj tento stav som musel riešiť. Nešlo o chorobu v klinickom zmysle, ale o preťaženie symbolickým svetom bez dostatočnej kontroly. Návrat spočíval v obmedzení rituálnej práce, návrate k jednoduchým úlohám, posilnení fyzickej reality a otvorenej komunikácii.

Skutočný mág musí vedieť rozlíšiť víziu od projekcie. Musí mať odvahu priznať si, že nie každá myšlienka je posolstvom a nie každá náhoda je zásahom vyšších síl.

Astrálne vyčerpanie – energetické vyhorenie

Astrálne vyčerpanie je stav, keď človek rozdáva viac energie, než dokáže doplniť.
Najčastejšie sa objavuje u liečiteľov a tých, ktorí pracujú s klientmi.

Vzniká, keď:

• mág nedokáže po práci energeticky uzavrieť kontakt
• absorbuje cudzie emócie
• pracuje bez oddychu
• nemá jasne nastavené hranice

Príznaky zahŕňajú chronickú únavu, svalové napätie, podráždenosť, stratu motivácie a pocit prázdnoty. V niektorých prípadoch som musel kolegom dočasne zakázať prácu s klientmi, aby sa ich pole zregenerovalo. Služba bez disciplíny vedie k vyhoreniu.

Prevencia spočíva v jasných energetických hraniciach, vedomom odpájaní sa po práci, obmedzení počtu klientov, pravidelnom oddychu a regenerácii v tichu a prírode.

Spoločný koreň a význam pomalosti

Rozpad duše, posun reality aj astrálne vyčerpanie majú spoločný základ: rozšírenie schopností bez adekvátneho rozšírenia stability. Mág môže rásť silou rýchlejšie, než rastie jeho vnútorná disciplína.

Preto sa v tradičných školách postupovalo pomaly. Pomalosť nebola brzdou, ale ochranou.
Aj ja som počas svojho učenia sa tlačil na tempo. Dnes viem, že tempo určoval učiteľ preto, aby sa zabránilo práve týmto stavom.

Etika a zodpovednosť

Seriózna škola mágie musí mať:

• jasný systém postupného rastu
• hierarchiu dozoru
• otvorenú spätnú väzbu
• dôraz na stabilitu vedomia

Mág, ktorý ignoruje príznaky nerovnováhy, neohrozuje len seba.
Ohrozuje klientov aj celé spoločenstvo. Choroby mágie nie sú hanbou. Hanbou je ignorovať ich.

Záver

Skutočne silný mág nie je ten, kto otvára brány. Je to ten, kto ich vie zavrieť.
Nie ten, kto vstupuje do paralelných svetov bez hraníc, ale ten, kto sa vždy bezpečne vráti ako celistvá bytosť.

Choroby mágie nevznikajú preto, že mágia je zlá. Vznikajú vtedy, keď človek podcení jej hĺbku, prestane rešpektovať rovnováhu medzi silou a stabilitou a zabudne, že najdôležitejším nástrojom každej práce je jeho vlastné, celistvé a ukotvené vedomie.

PS:

Tieto riadky adresujem aj učiteľom v Selekcii. Uvedomme si, že zodpovednosť za tempo výučby neleží na žiakovi, ale na nás. Žiak bude často tlačiť na rýchlejší postup. Bude mať pocit, že je pripravený, že zvláda viac, že môže ísť hlbšie. To je prirodzené. Túžba po raste je súčasťou cesty.

Učiteľ však nesmie podľahnúť tlaku ani nadšeniu žiaka. Učiteľ je ten, kto vidí širší obraz.
Je to on, kto musí posúdiť, či energetické pole žiaka unesie ďalší krok. Ak by sme zrýchlili tempo len preto, aby sme vyhoveli jeho ambícii, riskujeme narušenie jeho stability, rozkolísanie vedomia alebo dokonca rozpad energetickej súdržnosti.

Tempo výučby nie je otázkou popularity ani sympatií. Je to otázka ochrany. Každý stupeň má svoj čas dozrievania. Ak tento čas skrátime, neotvárame dvere sile, ale chaosu.

Preto nech je pre nás záväzné, že budeme držať tempo, ktoré je správne – nie tempo, ktoré je žiadané. Učiteľ musí byť pevný. Nie tvrdý, ale pevný. Nie brzda, ale ochranný múr, ktorý nedovolí, aby sa žiak dostal do priestoru, ktorý ešte nedokáže uniesť.

Ak chceme predchádzať chorobám mágie, musíme začať disciplínou v samotnej výučbe.
Tempo určuje učiteľ. Nie žiak.