Vážený čitateľ.

Dovoľ, aby som ti predstavil tento článok. Opisujem dej, akoby sa odohrával kdesi v útrobách Zeme. Ale nie je tomu tak. Tento dej sa odohral vo svete paralely. Keď som došiel na koniec tejto cesty pochopil som mnohé. Hneď na úvod upozorňujem, že nikoho kto si toto prečíta nenaplní ničím iným než pocitom, že čítaním tohto opisu strácal čas. Tak sa proste prehupnite na koniec, aby ste nemárnili čas .

A tí, ktorí to risknete preneste sa teda do toho pomyselného podzemia ku sile Ghílu.Prenesme sa teda do zvláštneho sveta podzemia. Práve tu sa totiž odohrá náš dej.

To, že sme v podzemí nič nenaznačuje. Všetko je tu úhľadne zariadené. Je tu však jedna zvláštnosť, ktorá upúta. Nie sú tu žiadne okná. A svetlo predsa je, a prichádza, akoby výtvor tmy. Je produkciou zvláštneho sveta a hry prírody v spojitosti so skutočnosťou, ktorá je špecifická pre toto miesto. Každá miestnosť má ale svoje špecifikum. Niektoré sú, akoby ste boli v totálnej sterilizácii. Žiadny prach ani nič podobné. Proste čisto.

Miestnosť …. hm ? ? Nuž jedna z tých, čo sú tam. Na stenách sú police, toľko, že steny ani nie je vidno. Na policiach celá plejáda zvitkov papiera, ktorý je však iný, ako ho poznáte.

Hrubší a kvalita sa rovná tomu, načo má byť použitý.

( Nedávno som sa dozvedel, že sa zase robí podobný pod názvom tkaný).

V tých zvitkoch sa nachádzali mnohé tajomstvá za ktorými prahnete. Pozor, pretože ak ste sa dostali ku týmto zvitkom a zmocnili ste sa ich, viedlo to akurát ku vašej skaze, pretože, ak ste s tým nevedeli zaobchádzať tak …………. .

Knihy boli viazané zvláštnou technikou, ktorá je ľudstvu neznáma, písmo, ktoré ešte nepoznáte a ak ste počuli jazyk vedeli ste, že je známy, ale neviete ho preložiť.

Stôl bol uprostred tak, aby sa k nemu dalo dostať zo všetkých strán. Na stole – ako inak – boli rôzne papiere a na nich poznámky. Okrem papierov aj rôzne pomôcky. Tie pomôcky neboli lebky a kalíšteky, ale prístroje, ktoré sa používali na rôzne merania.

Všetko tam bolo prispôsobené tomu aký účel sa s tým sledoval. Stôl bol vytesaný z kameňa a stál na šiestich mohutných nohách. Vrch stola bol však úplne hladký a v mieste kde sa písalo bola na ňom podložka.

Miestnosť sama o sebe mala rozmery približne pätnásť krát dvanásť metrov.

Pôsobila neuveriteľne útulne. V ostatných častiach sa nachádzali rôzne samostatné komponenty. Jeden z nich bol stojan na ktorom bola mapa vesmíru. Teda samozrejme určitej časti. Z druhej strany mapa našej planéty. V ďalšej časti bol umiestnený zvláštny rám v ktorom však nebolo vôbec nič. Pod ním však bol (prirovnám to ku dnešnej počítačovej klávesnici) panel s množstvom drobných tlačidiel s rôznymi znakmi. Toto bol otvor cez ktorý sa dalo komunikovať s inými dimenziami a v krajnom prípade sa dal rám zväčšiť tak, že slúžil, ako prechod do týchto dimenzií.

V ďalšej časti to boli rôzne, akoby kamenné truhlice. Neboli to však truhlice, ale kamenné sarkofágy, ktorých účel bol tiež dôležitý. Tieto sarkofágy slúžili aj ako dočasné miesto odpočinku, ak sa niektorý kolega rozhodol uložiť do určitého stavu bytia, či nebytia teda podľa Vás, spánku. Asi takto v hrubých rysoch viem opísať to, čo tam bolo. V tejto pracovni neplatia zákony zeme či vesmíru. Je to svet vo vesmíre. Samostatný a podzemný. Prečo podzemný? Pretože ho chráni vrstva zeminy, ktorá ho obklopuje dookola. A prečo zo zeminou? Pretože zem ukrýva pod sebou život.

Nepreniknú tam jedinci jasnozrivosťou, ale ani röntgenovými lúčmi. Bol to proste svet vo svete. Alebo svety vo svete?

A práve tu som sa teraz rozhodol Vás voviesť.

– Ascher! Ty si tu?

Čo sa tak divíš? Akoby som sa snáď ani tu nemal nachádzať. Nuž vlastne som Ťa tu nečakal. Počul som, že si vymenil Gredana.

– Nie, Gredan sa rozhodol zostať. Tak som sa ja vrátil sem.

Počúvaj Ašarat ak si už sem dokvitol tak povedz, čo teba sem doviedlo?

– Vlastne som sem prišiel za Gredanom. Mali sme sa tu stretnúť, keď sa vráti, aby som mu pomohol dostať sa späť.

– No hej, Gredan, ale zostal, tak vyveď stadeto mňa.

– Teba? A čo chceš v tom svete veď tvoje poslanie je predsa tu.

– Áno, ale proste, občas sa pozrieť von nie je na škodu. A okrem toho strávil som tu stovky

(pre vás, lebo naše časové konštanty sa ťažko chápu) rokov a už sa nudím. Rád sa trocha nechám osvietiť slnečným svitom. A na oplátku Ti vyhoviem tam vonku v určitých veciach.

– Dobre. Ale ja chcem ostať chvíľu tu dole, a mohol by si tú chvíľu vydržať?

– Samozrejme, prečo nie mne je to jedno – sto, či dvesto rokov, sem, alebo tam?!.

– Ascher tak mi ozrejmi nejaké veci.

– Tebe, a čo už ja mám tebe objasňovať?

– Nuž trebárs tajomstvo premeny a zmeny života na vánok.

– To, ale môžu vedieť…… ehm, nuž! Vlastne Ty môžeš ba vlastne to máš vedieť. Vlastne asi kvôli tomuto si prišiel za Gredanom.

– Áno, aj kvôli tomu.

– Dobre teda, tak počúvaj:

Po zvládnutí úvodu výmeny častí tiel sa dá ………. .

Tak toto viem aj ja, ale chcem to vedieť tak, ako to robíš ty. Nie poučku pre začiatočníkov.

Prepáč. Takže to sa proste dostavíš na miesto zvané Krinál, tu sa do teba premiestni sila Ghílu. Túto silu musíš do seba absorbovať tak, aby Ťa nepoložila. To tebe samozrejme nehrozí.

Potom sa pustíš dole do vyhĺbenej jamy čo je vedľa toho miesta. Tam zotrváš do doby kým nepocítiš, že sa táto sila s tebou zrovnala. Následne predstúpiš pred radu a splníš sľub, že nezasväteným neukážeš cestu ku centru sily Ghílu.

– To je všetko? Gredan mi vravel, že ku tomu treba zvládnuť aj iné prvky.

Nie. Nie tebe. Ty si predsa učil poslov, teda tie veci ovládaš. Tá sila, ale má jednu zvláštnosť. Je to znásobenie sily Hajova. Ak ju zvládneš dosiahneš vlastne to o čom sníval tvoj učiteľ.

– Chceš povedať, že Althotas toto neovláda?

Ovláda, ale silou – mocou chcel nájsť ešte ďalší zdroj. A to nikto neverí, že niekedy nájde.

– Ako ďaleko je ku centru?

– Chvíľa. Ideme?

– Poďme teda.

Preniesli sme sa do druhého sveta. Sveta paralely podzemia, ktoré nebolo umiestnené v útrobách tejto Zeme. Bol to skutočný svet paralely podzemia. Tento podzemný svet nie je určený pre bežných ľudí. Pred vstupom sme sa vzdali posledných fyzických častí, ktoré nás spájali a boli potrebné pre život vonku.( Tu treba povedať, že sa môžete nachádzať na jednom mieste teda na niekoľkých metroch štvorcových a predsa tam budete blúdiť celé roky a neprebádate celok.)

Nehmotné bytosti totiž prejdú všade. Išli sme teda do útrob zeme a do sveta paralely.

Naša cesta bola trocha zvláštna. Išli sme cez mnohé strážne miesta. Strážcovia sa vedeli vyparádiť skutočne adekvátne tomu miestu, ktoré zastupovali. Mnohí vyzerali, ako mŕtvoly v silnom štádiu rozkladu. Boli smiešni, keď som ich videl. Snažili sa nás týmto spôsobom preveriť kto sme. Potom, čo sa presvedčili, že nie sme náhodní zablúdenci a ani naši znepriatelení kolegovia, ktorí by sa sem mohli dostať z iných paralelných svetov,(podľa mňa by na nich takto aj tak nezapôsobili) zmenili svoju podobu do normálnej podoby.

Jedna hliadka nás takto zastavila otázkou.

Kto ste, a prečo prichádzate?

Ascher a Ašarat.

Nepoznám! Povedz vstupné heslo .—

Gretan samaz.

Pokračujte.

(Tak ma napadá, čo by asi urobili kebyže ho nepovieme. Nad nami totiž nemali žiadnu moc. To však, ale netreba vždy dať najavo.)

A takto sme prešli až na miesto, do samotného centra Krinálu.

To miesto bolo…. nuž proste jednoduché, fascinujúce, naplnené silou energií vesmíru ( tak, ako ho nepoznáme) – a krásne.

Pokus opisu toho miesta:

Miesto ktoré sa podobalo všetkému, čo sa v prírode dalo postretnúť.

Bolo tam prelínanie jednotlivých častí sveta. Dobro i zlo tam boli vedľa seba.

Prvé, čo ma upútalo bola krása prírody v plnom kvete. Kvety a stromy tam boli v harmónii akú proste neviem, nedokážem opísať. Bolo to akoby ste sa dostali obrazne do raja. Lúka bola nedotknutá a keď ste sa na nej prešli nič sa nepoškodilo. Pod nohami ani čoby nič nebolo. Tráva sa nelámala a kvety vydávali neskutočne príjemné vône. Lesík, ako zástupca lesov tam bol v podobe najrozmanitejších častí lesov a druhov stromov. Mohli ste tam blúdiť celé hodiny, ako ho prejsť behom chvíľky. To všetko bolo pritom zosúladené do harmónie a prelínanie sa jednotlivých rastlinných druhov prebehlo v úplnej prirodzenosti .

Ako som sa pozeral na ten svet okolo seba nevedel som si predstaviť, prečo sa mám stade vrátiť späť, keď je tam tak krásne.

Vedľa toho všetkého som zbadal zvláštnu spleť rastlín, akoby konárov, ktorá mala tvar brány. Bola to vstupná brána ku moci zla. Bola tam atmosféra zodpovedajúca práve tomu, čomu slúžila. Tmavé lesy a rôzne bytosti, ktoré ani neviem, či má zmysel opisovať, boli zástupcami svojich oborov. Ja som sa medzi nimi pohyboval a komunikoval spolu so svojim priateľom Ascherom. Necítili sme žiadny strach či odpor, ani nám to nenapadlo. Boli pre nás úplne prirodzenou súčasťou toho miesta. Veď sme predsa boli v ich svete a nie oni v našom.

Boli tam škriatkovia, ktorí sa starali o protipól škriatkov dobra.

Vtedy som si ešte jasnejšie uvedomil zmysel slova rovnováha medzi zlom a dobrom.

Ak odstránite zlo, aby ste dosadili dobro, spôsobíte na inej úrovni zlo.

A kolotoč sa začne odznovu. Ak neveríte, zamyslite sa nad tým a možno ma pochopíte.

Následne sme prešli do centra tohoto zvláštneho sveta. Bolo to všetko v jednom.

Sila všetkých živlov, pocitov a emócií. Ale nie na viditeľnej úrovni, ale na pocitovej.

Prebehla mnou sila vášne, strachu, radosti, smútku a nenávisti. Precítil som dokonale všetko. Pochopil som všetko v tom krátkom okamihu pravdy o svete do ktorého som sa zase chystal vrátiť späť.

Bolo to o to zvláštnejšie, že my, v tom stave sme nemali mať, a ani sme nemali žiadne pocity, až kým sme neboli tam dnu.

Tieto pocity nás naplnili silou, a naša vôľa sa znásobila.

To však rýchlo pominulo a o chvíľu sme sa cítili tak zvláštne, že sme sa až skoro ponorili do spánku, veľmi príjemného spánku.

Tu sa ozval Ascher.

– Ašarat musíme odolať, je to skúška. Ak podľahneme už sa tak skoro nepreberieme a zaspíme na tisícročia.

Odolali sme tomu pocitu a zostal len zvláštny pocit sily.

Potom sme sa začali znovu okolo seba obzerať.

Miesto bolo zmenené, ale krásne.

Zvláštna hra farieb a tónov, ktoré jemne prichádzali akoby odnikiaľ. Preciťovali sme tú súhru tónov a svet farieb. Cez naše vnútra znovu prechádzala celá spleť pocitových zložiek tónov a zvukov. Pred našimi očami sa vynárali tie najrozmanitejšie kompozície farieb a odtieňov, aké sa nedajú vidieť iba ak vo sne. To všetko sa dralo do nás, a von z nás. Zanechávalo to svoje poznatky v našich vnútrach.

Následne sme postúpili pozvoľna do inej oblasti. Bola to oblasť neutrality a bola to súčastne oblasť čisto pre naše potreby. Táto oblasť bola veľmi malá. Ale bola aj plastická takže malá bola vzhľadom na skutočnosť, že sme tam boli len dvaja.

Vstúpili sme do akéhosi valca, ktorý bol vytvorený zhlukom energií, akoby jemnej hmly. Tento proces sme absolvovali, ako určitý druh očisti od všetkých prvkov, ktoré sme mali, či mohli sme mať na sebe. Iste uvedomujem si, že som vyššie opisoval čosi o našom jestvovaní a podobne. Ale treba si uvedomiť, že aj v totálnom vákuu sa môžu nachádzať mikroskopické častice a tieto bolo treba dostať zo seba dole.

Keď sme chceli ísť ďalej, hmota sa posúvala s nami a vytvárala tunel v ktorom sme kráčali.

Došli sme na miesto. Hmota sa začala sťahovať späť. Pred našimi očami sa ukázal stĺp. Bol to energetický stĺp a hral rôznymi farbami. V jeho vnútri sa križovali blesky.

Blesky, ako symbol sily ohňa a vody – týchto živlov spojených v jedno. Oheň a voda boli, a sú znásobené a zosobnené v jednom. A práve toto je blesk. Blesk je symbolom života a smrti súčastne. Zamyslite sa nad silou blesku. Ak Vás zasiahne ste mŕtvy. Ak ho spútate máte skoro akoby unikátnu silu ktorá z vás urobí omnoho silnejšiu bytosť.

Ďalším prvkom bola žiara. Bol to svit, ktorý zastupoval slnká ( tak to poznáte) a žiara tu zosobňovala symbol smrti a života. Životné teplo i ničiacu horúčavu, čo spáli všetko živé.

Toto všetko bolo premiešané v absolútnej harmónii s plynmi. Plynmi, ktoré zabezpečujú smrť i život. Tento stĺp bol ako memento toho, čo je hore nad nami. Memento toho všetkého čo nám slúži a čo nás ničí, a hlavne to, čo ľudia spoja na ničenie seba samých.

Vstúpili sme do toho stĺpa, nechali sme, aby nami prešla táto zmes všetkého a aby nás to naplnilo.

Dosiahli sme týmto spôsobom bratstvo so všetkými živlami. Jednoznačne sme sa však tam cítili doma. Poznali sme znova, že dobro a zlo nie sú bez seba. Lepšie sa to nedá opísať vzhľadom na skutočnosť, že to sa dá pochopiť, ale nedá opísať. Opýtate sa ma či to viem čo to je a ja Vám poviem, že viem, ale ak to mám opísať tak to neviem.

V tomto stĺpe sme sa zdržali presne toľko koľko bolo treba. Totiž, ako sme vstúpili doň tak sme sa nemohli z neho dostať von, kým sa neotvorila brána cez ktorú sme sa dostali von.

Toto sa udialo hneď po tom, ako sme sa stali súčasťou živlov. Teda vlastne ja, pretože Ascher to mal za sebou pred mnohými storočiami. Mal som však dojem, že bol v celku potešený, že sa tam vrátil.

Keď sme sa dostali von začali sme sa správať, ako malé deti, ktoré objavujú svet a svoje možnosti. Menili sme sa a naháňali len tak v blesku či premenení na vodu, alebo vietor.

Bolo to úžasné a rád na to spomínam. Viete sa vžiť do situácie, že sa naháňate na oblakoch a len tak sa pri tom veziete nevedno kam bez starostí?! Nuž práve tento pocit je to najfaktickejšie čo Vám viem opísať aspoň takto. Ste z toho prekvapení? Nuž aj my sme občas, ako tie deti. Vážni sme na očiach verejnosti, ale ak sme sami sme, ako tie deti.

Keď sme sa nabažili toho a uvedomili si kto sme, prestali sme.

Trocha sme sa pozreli na seba zasmiali sa, a pohli sa ďalej.

Naša cesta viedla smerom hore na úpätie sopky. Samozrejme sme nešli pracne hore, proste sme sa stali, akoby bleskom a takto sme sa tam preniesli. Dívali sme sa na sopku, ktorá chŕlila žeravú lávu s obdivom a s rešpektom adekvátnym tomu, čo sopka zosobňovala. Láva nám vôbec neubližovala. Boli sme totiž priamo v deji, ktorý bol vstupom ku sile Ghílu.

Pozreli sme sa na seba. Nebolo treba slov. Skočili sme dolu, do toho virvaru a pomaly klesali v láve dole. Nie, neniesla nás jej sila späť. Fyzikálne zákony na nás vôbec nemali vplyv.

Na dne sme zistili, že láva akoby kdesi zmizla. Pozreli sme sa nad seba a tam to bolo tak, ako to malo byť. Zúrila tam sila sopky so svojou celou vznešenosťou.

Poobzerali sme sa okolo seba a nič. Ascher zostal prekvapený. Akoto, že tu nikto nie je?

Vždy tu nikto zvykne čakať? Ledva však sa stihol rozviesť v týchto myšlienkových pochodoch, zjavila sa pomaly postava.

Teda čosi o čom sme si mysleli, že je to postava, ako taká. Bol to však akoby … prázdny mníšsky habit. Habit, mám tu na mysli plášť, aký používajú muži v kláštoroch. Plášť s kutňou cez hlavu.

Ascher sa ku tomu habitu priblížil a priložil ruku do oblasti kde mala byť tvár.

Veľmi pomaly začal rukou krúživo pohybovať a odťahovať a znovu späť približovať ruku do tej oblasti.

Po chvíľke odstúpil a habit sa začal naplňovať a zhmotňovať. Teda sa v ňom zhmotňovala postava. Najprv to boli kontúry, ktoré nenaznačovali čo sa z toho vyvinie.

Postupne sme však začali rozoznávať tvár a postavu.

Všetci asi tušíte, ako tá tvár vyzerala. Starecká, šedivé vlasy a tak ďalej, ako vám to dovolí dotvoriť fantázia.

Avšak musím vás poopraviť. Bola to postava mladej dievčiny. Tvár mala takú, aká asi máta mnohým vo vašich predstavách, preto to nechám na vás, ako si ju dotvoríte.

Ascher sa na ňu vľúdne usmial. Pozrel smerom ku mne. Ja som, ak mám úprimne povedať, nereagoval tak, ako to mnohí čakajú. Moje vnemy a pocity neboli také, ako sa očakáva.

Bol som totiž v stave, ako ste sa mohli dočítať hore, to jest, neutrálny. Čoskoro ma to však prešlo a uvedomil som si, že tu už nepotrebujem neutralitu.

Ascher mi pokynul, aby som prišiel ku nim bližšie.

– Ašarat toto je Anami, moja sestra a strážkyňa sily Ghílu.

Anami sa široko usmiala a zhodila svoj plášť.

– Ašarat mnoho som počula o tebe a čakala som, že raz prídeš sem spoznať aj túto silu.

Ale nečakala som Tvoj príchod spolu s Ascherom.

Keďže si tu, nebudem ťa zdržiavať na ceste za tvojím cieľom. Preto poďme sa spolu pozrieť tam kde je studnica sily Ghílu.

Prešli sme stenou sopky. A ocitli sme sa v inom časopriestore. Nechali sme sa unášať a čakal som kde to skončím.

Po malej chvíľke sme sa ocitli na mne povedomom mieste. Všetko som poznal a predsa nič.

Bolo tam úplne všetko a predsa tam nebolo nič. Tieto pocity sa však pomaly začali strácať.

Môj zrak sa zameral do stredu čohosi, čo som si hneď neuvedomoval. Bola tam studnička s kameňov. Vychádzala stade akoby jemná para. Chvíľu som sa na ňu díval a potom som ku nej pristúpil. Zohol som sa a urobil som krúživý pohyb rukou. Do toho pohybu som vložil trocha sily a studnička sa razom rozplynula. Na jej mieste sa otvoril, tak isto rozmerovo totožný, kráter v ktorom som počul hučanie sopky a videl lávu.

Tá láva však neničila, menila konzistenciu na paru a pomaly sa vnášala ku oblohe, a pary postupne odvieval vietor. Niesol ich mnohými smermi a na určitých miestach sa všetko menilo na mračná z ktorých sa pustil dážď.

Díval som sa na to všetko. A videl som svet, ako sa pomaly ale isto vďaka dažďu osviežuje a dopĺňa svoju silu. Svet sa rodil do nového dňa. Silu sopky prevzali na seba stromy a rastlinstvo. Začali vytvárať pary, aby sa svet mohol osviežiť a naplniť silou všetko živé na svete. Ľudia, zvieratá, hmyz i rastlinstvo si chvíľu uvedomovali túto jedinečnú silu a po chvíli sa pobrali za svojimi starosťami.

Potom som videl slnko. Tak, ako len málokto. Bolo totiž len zosobnené, ako všetko, čo tam bolo. Slnko ukázalo svoju silu a pomoc, ktorú poskytuje tejto planéte.

Takto sa všetko striedalo až som pochopil, čo to je a v čom spočíva sila Ghílu.

Je to sila vesmíru, planéty na ktorej sme a na ktorej žijeme.

Život a smrť sa striedali pred mojimi očami spolu s emóciami a silami živlov. Nasiakol som týmito silami a stal som sa jedným z nich. Teraz mi bolo jasné, že všetko a všetkým čím som prechádzal cestou sem bolo vlastne absorbovanie a pochopenie všetkého čoho som kedy bol súčasťou. Nie v studničke som nabral silu ale v poznaní všetkého čím som prešiel.

Našiel som a pochopil som silu môjho sveta, ktorý som pred vekmi musel opustiť a stotožnil som sa s tou silou. Ten môj svet ktorý som opustil a stal som sa súčasťou tohto sveta ma v priebehu miliónov rokov zmenil. Prípadne som sa ja zmenil. A teraz som mal možnosť si to všetko prinavrátiť a osvojiť si to.

Pozrel som sa späť na svojich usmievajúcich sa spoločníkov.

Áno teraz už viem. Viem sa stať vánkom i vetrom. Viem v čom spočíva sila Ghílu.

Prvá sa ozvala Anami.

– Ašarat, musíme predstúpiť pred radu, aby si zložil prísahu.

V sekunde sme boli úplne inde. Ocitli sme sa v miestnosti, kde sedeli v kruhu bytosti, ktoré sa na nás pozorne dívali. Táto miestnosť bola zariadená veľmi stroho. Stoličky, ktoré nebolo vidieť, aké sú, evidentne však boli pohodlné, pretože mnohí sedeli tak, že sa nedali rušiť aspoň zo začiatku naším príchodom a sedeli uvoľnene.

Jeden sa ozval:

– Anami koho si priviedla ešte okrem tvojho brata?

Je tu so mnou Ašarat. Nastalo ticho. Tí čo sa na mňa dívali sa telepatickým spôsobom bavili, čo ďalej. Vedeli dobre kto som, ale chceli zachovať vážnosť miesta. Zapojil som sa do ich rozhovoru . Povedal som určité podrobnosti o svete skade som prišiel . Vypočuli ma a spýtali sa či si niečo ešte prajem.

Povedal som:

– Mám predsa zložiť prísahu, či nie? Jemne to zašumelo, čo mohol byť aj prejav určitého tichého smiechu. Tu sme začali komunikovať na verbálnej úrovni.

– A načo by to bolo dobré? Vráť sa a pokračuj vo svojej práci a ak bude treba použi všetko, čo si sa naučil. Aby si si však ochránil svoje bytie táto sila nebude trvalo prebývať v tebe v činnom stave, ale prebudí sa vtedy, keď to budeš potrebovať a v takej intenzite akú budeš potrebovať. Teraz však, keď odídeš táto sila Ti bude ponechaná. Používaj ju podľa svojho uváženia. Zmeň časť sveta a potom sa pober aby si mohol začať ináč a od začiatku, ale to Ti ešte vysvetlím o chvíľu.

Ak to bude nutné použi svet cez ktorý si prišiel sem medzi nás. Tam je brána cez ktorú príde pomoc a aj Ty sa touto cestou vieš kedykoľvek dostať späť. Momentálne je to najbezpečnejšia cesta sem ku nám aj ku Vám. Ten svet vám ponecháme k dispozícii aj so všetkým, čo tam je, pre vaše potreby.

Nebude však zlé ak si zriadiš niečo podobné pre seba aj vo svojom svete do ktorého už o nejaký čas vojdeš. Tu budeš musieť po čase skončiť a začať novú púť, pretože musíš urobiť pokus či dokážeme využiť a oživiť vedomosti aj u tých, ktorí prejdú do toho sveta trocha inak, ako Ty. Dostaneš sa tam pod novou identitou a novým inkarnačným spôsobom .

Prídeš cestou inkarnácie a my Ti určíme miesto a čas. Nájdu ťa naši kolegovia a naučia ťa všetko, čo potrebuješ. V tom čase ľudstvo už bude poznať prvé komunikačné zdroje podobné naším ( počítače, ale na ďaleko nižšej úrovni) tieto sa naučíš ovládať natoľko, aby si s nami bol po čase v kontakte, pretože aj po obnovení pamäti budeš mať silu Ghílu mierne pozmenenú a nebudeš ju môcť využívať tak, ako teraz. Bude to kvôli tomu, ako sa vrátiš späť do života na zemi. A preto bude treba, aby si sa v určitom momente naučil spoznať ich novú komunikačnú technológiu. K tomuto zabezpečíme v tvojom okolí niekoho kto sa vypracuje na vysokú úroveň. Nebude však len jeden, ale pošleme ich niekoľko a oni Ti pomôžu na tejto úrovni. Budú tak plne zameraný na ten smer, že iný nebudú chcieť poznať, ale Ty ich podpor vtom smere a pomôž im rozvinúť túto technológiu. Môže sa však stať aj to, že sa Ti na chvíľu stratia, ale Ty ich dokážeš vrátiť späť ku sebe.

V čase keď však nastane zlom a brány sa začnú otvárať tvoja sila sa bude obnovovať.

Pozor však, pretože Ty sa tým budeš na fyzickej úrovni oslabovať. Bude to preto, aby si sa mohol do určitej doby skrývať.

Nik Ti nebude veriť, pretože si to nebudú vedieť dať do súvisu. Nebudú vedieť pochopiť to čo v tebe bude a pochopiť tvoju slabosť. Táto slabosť bude na fyzickej úrovni skutočná.

-Ako sa potom, ale spojím s vami? A ako nájdem ostatných keď budú na nepoznanie od druhých? Moja sila bude obmedzená a schopnosti tiež, tak neviem, či je to vôbec možné dosiahnuť.

-Spojíš sa s nami technikou ktorú Ťa naučia tvoji kolegovia. Túto techniku používa časť ľudskej generácie a je pozostatok jedného nášho starého druhu komunikácie.

(Ľudia to volajú telepatia.) Ty však túto schopnosť rozvinieš tak, ako niekoľko ďalších aj na formu cestovania v čase a priestore.

Po tom, ako sa brány otvoria naplno, tvoja sila sa plne obnoví a sila Ghílu bude plne v tvojej moci. Aby si však nebol odkázaný len na túto pomoc, pošleme niekoľko tvojich blízkych za tebou. Nedá sa však ich prenos zabezpečiť tak, ako tvoj.

Ty si dokážeš preniesť svoju identitu u nich to nebudeme riskovať, preto ich musíš hľadať a naučiť ich to čo budú musieť vedieť. Nastanú však aj komplikácie a na tie Ťa tu nevieme pripraviť. Donesú zo sebou mnoho z povahových čŕt toho ako sa narodia.

A preto budeš musieť, možno, zvádzať malé boje aj medzi nimi. Nebudú vedieť poriadne o sebe a nebudú vedieť s určitosťou ani to, či sú skutočne Tí, kto sú. A preto nastanú mnohé trenice a nepochopenia. Postavia sa občas aj sami proti sebe. Bude na tebe aby si sám určil a zistil, kto a na čo má predurčenie.

Mnohí budú mať predurčenie navonok iné, ale Ty už vieš, ako a prečo je nutné, aby šli svojimi cestami. Bude na tebe, ako budú pripravený na boj. Nesmieš im ustúpiť, ale ani ich po určitej hranici nútiť. Ale musíš zase neustúpiť v situácii, keď sa má rozhodnúť či ten koho preveruješ patrí, či nepatrí ku nám. Nesmieš ich pustiť spolu s ostatnými, ktorí teba pripravia. Vytvor samostatný svet vo svete a daj im možnosť ísť svojou cestou, aby sa sami rozhodli kam sa chcú pridať. Túto možnosť im musíš ponechať vzhľadom na skutočnosť, že my tu nezabezpečíme ich presun tak ako tvoj. Môžu byť totiž ovplyvnený a nájdený našimi kolegami, čo stoja proti nám. Ty ich nechaj ísť aj vtedy svojou cestou. Zasiahni len v prípade, že ……… .

Ak stihneš prípravu ukončiť včas, tak sa vaše šance značne znásobia. Ak nie musíte sa spoľahnúť sami na seba len Tí, čo tam budete.

A jedna veľmi dôležitá vec. Môžeš svoju silu dopĺňať a to spôsobom……….. ( prosím o prepáčenie, že tu neopíšem, ako sa to dá, ale je to niečo, čo nemôžem opísať a pustiť verejnosti.).

– A ako nájdem tých, čo mám nájsť?

– Niektorých Ti ukážeme, iných musíš nájsť sám. A je tu ešte šanca, že aj oni budú hľadať sami seba navzájom. A to veľmi zjednoduší spôsob hľadania. Musíš si však stále uvedomovať, že to nebude jednoduché a nebudeš môcť využívať to čo poznáš. A ak aj budeš vedieť použiť určité sily, tak len veľmi obmedzene, pretože sú určené na boj so svetmi paralely a nie pre osobný prospech kohokoľvek z nás. Urobíme medzi vami ešte aj mnohé iné rozdiely. Mnohých obdaríme možnosťou úspechu a zariadime, aby v tom svete žili na najvyšších úrovniach. Ostatní, budete sa pohybovať na rôznych úrovniach. Je aj potom na Vás či si navzájom pomôžete. Bude to skúška ktorá tebe, Ašarat, povie mnoho o tých ktorých Ti tam pošleme. A súčastne to bude možnosť spoznať či táto cesta je do budúcna priechodná a vhodná. Máme totiž obavy, že sa veci môžu otočiť tak, ako sa to už v minulosti stalo.

Tomu však musíme zabrániť. Čo sa týka teba:- ponecháme Ťa radšej v úrovni takej, aby si neupozornil na seba nikoho. Prejdeš však aj výcvikom, ktorý tebe zabezpečí určitú schopnosť prežiť aj to čo mnohí už nedokážu. Môže Ťa to však aj zničiť. Je na tebe, ako si zariadiš, aby aj ostatní stáli pri tebe a pomohli k spoločnému cieľu ktorý sledujeme. Práve toto bude pre teba zabezpečovať úkryt vo svete a súčastne Ťa neustále držať v strehu. Nemôžeme si dovoliť, aby si mal možnosť poľaviť. Ak sa však nájdu tvoji kolegovia a pomôžu Ti na tejto úrovni bytia a postarajú sa o to, aby si sa mohol venovať len im a rozvoju síl v nich, tak vtedy môžeš poľaviť. Poľaviť môžeš aj v prípade, že sa otvoria brány a budeš musieť zasiahnuť.

Pri bežných narušeniach nemusíš zasiahnuť, môžeš sa venovať svojím žiakom, ale pri väčšom útoku sa musíš postaviť a zaujať svoje miesto medzi nami. Vtedy aspoň uvidíš ktorí z nich budú pripravení a ktorí musia ešte mnoho riešiť na svojej ceste.

– A aké úrovne mám očakávať?

– Rôzne. Pošleme s každej úrovne niekoho a vyberieme ich tak, aby si sa ani náhodou nenudil. Budeš musieť kvôli tomu znova prejsť všetkými úrovňami a naučiť všetkých tomu, čo majú predurčené.

Postupne ich uvádzaj na ich posty. Pozor uvedom si ale, s akými prídu nedostatkami a môžu sa u nich prejaviť prvky potreby ovládať a vládnuť. Tu môžu nastať veľmi nebezpečné situácie, preto Ti doporučujeme, aby si im dal ich posty a postupne dopĺňal silu a vedomosti.

Postupne im dodávaj silu a opatrne zaobchádzaj so silou, ktorá sa v nich bude prebúdzať.

Ak túto silu nezvládnu môžu nastať komplikácie a doviesť to ku zániku jeho i vás ostatných.

Ak však nastanú komplikácie musíš sa rozhodnúť aj o vylúčení jedinca z tohto pokusu. Veríme, že si neuvedomia hneď všetci svoju obmedzenú silu a budú sa chcieť stať výkonnou mocou. Pri tom všetkom, ale budú aj neskutočne zbabelí. Tým, že sa zmiešajú prvky našej a ľudskej kultúry sa práve takto prejavia ich schopnosti, či neschopnosti. Ty sa však stále môžeš snažiť pozmeniť ich správanie a myslenie. Ak kvôli moci a možnosti vládnuť ohrozia svet, či vás ostatných musíš ich vrátiť sem späť do sveta paralely. Ak sa však takýto jedinec vyskytne a neohrozí nikoho a bude možnosť jeho využitia tak ho nechaj medzi vami.

Musíš však myslieť na to, že budeš sa musieť zamerať na ochranu jeho aj jeho rodiny.

Vlastne zo začiatku musíš ochraňovať všetkých aj s ich rodinami, ktoré si tam utvoria.

My ho potom pošleme po uplynutí jeho inkarnačného programu ešte raz.

Tak a teraz máš asi všetko ozrejmené a môžeš sa vrátiť späť .

Ak sa nič neudeje a ty budeš chcieť použiť túto silu stačí keď …………… Tak tu sa znova musím ospravedlniť, ale neuverejním spôsob.

Všetci prítomní sa na nás pozreli a zapriali nám:

Šťastný návrat priatelia.

Všetci sme sa zrazu ocitli späť na tunajšej planéte spolu aj s Anami.

Poukazoval som svojím priateľom všetko, čo ich zaujímalo. A teraz som bol ja na rade naučiť ich, ako žiť medzi ľuďmi, tak aby nevzbudili pozornosť. Potom prišiel čas, keď som sa s nimi musel znova rozlúčiť, aby som sa mohol privítať s Vami.

Dovtedy, ale ešte ubehlo mnoho pozemských rokov. A ja som bol pri mnohých ľudských dejoch. Mnohé sa objavili rôzne spracované a opísané.

Anami a Ascher sú tu dodnes, žijú medzi vami a čakajú na čas keď zase raz spolu musíme zasiahnuť, aby ste boli ďalej v kľude a pohode so svojimi starosťami a radosťami.

Tagy: dávna história, Mágia, paralelné svety, zabudnutá história