– Ašarat, poď prosím so mnou.

Odišli sme do malej miestnosti.

– Ašarat, Tvoja výučba u mňa sa skončila. Teraz vieš všetko, čo si sa mal naučiť ». Bol si dobrý žiak, akých veľa nebýva. Ako symbol moci a múdrosti Ti dávam tento meč. Je symbolom sily a moci, ktorú nesieš ďalej. Týmto sa stávaš nositeľom aj môjho učenia a odkazu ktorý ti tu zanechávam. Teraz choď, urob čo je treba a uč. Raz v v ďalekej budúcnosti príde deň a budeš učiť » Ty mňa. Vtedy Ti podarujem meč ako Tvoj žiak a Ty si spomenieš na tento okamih.

Ašarat odišiel. V tom živote sme sa už nevideli. Nevideli sme sa veľmi dlho…

Tento príbeh hovorí o nepredvídateľnosti života. Proroctvo sa naplnilo po veľmi dlhom čase. Nie preto, lebo bolo, ale preto, lebo prišiel vhodný čas na jeho naplnenie.
Súčasný svet, v ktorom žijeme sa svojimi udalosťami veľmi podobá svetom, ktoré sme s mnohými z Vás už niekoľko raz zažili. Vtedy sme zlyhali. Všetci spoločne. Možno sme neboli správne pripravení. Možno sme sa nestretli dostatočne skoro. Myslím si však, že sme nepochopili, prečo sme sa stretli. Lebo aj vtedy, zakaždým, sme sa stretli. Znovu sme sa spoznali, ale nevedeli sme čo s tým. Nie je dôležité, kto koho kedy učil. Je iba dôležité, od koho sa môžeme učiť v danom čase. Vždy je niekto nositeľom učenia. Úlohou nás všetkých je dať mu dôveru a prevziať od neho všetko, čo nám má dať. Keď som si „ spomenul“ na tento príbeh, prežíval som silnú emóciu. Emóciu lásky. Lásky k niekomu, koho poznám už dlhé veky. K niekomu, s kým sme toho veľa spolu prežili. K niekomu, kto bol, je a bude. Tak, ako mnohí z nás. Iba si to uvedomiť.

Áre.

Komentár k hore uvedenému článku:

Dovolím si doplniť pár slov ku tomuto príbehu , ako to vidím ja. Áre a ja sme sa stretli. Znovu nás dali dokopy Araxes a Santo. Vďaka tomu naša cesta vedie zase spoločným smerom.

Čo sa zmenilo? Ja učím Áreho, ako on kedysi mňa akurát svet a metódy sa zmenili. Áre mi po čase priniesol meč a podaroval mi ho.

Proroctvo sa naplnilo a jedna epocha sa uzatvorila, aby sme spoločne otvorili ďalšiu.

Koľko epoch a ciest som absolvoval kým sa udialo to, čo ste čítali? Vo veľmi krátkom opise ktorý ste tu čítali je jedna takáto moja epocha uverejnená.

Učili ma mnohí a mnoho času som venoval učeniu tých druhých ja. Pravda je taká, že som bol vždy zlý žiak a ešte horší učiteľ. Tí ktorých učím teraz sú svedkovia toho, že je to pravda. Občas sú zo mňa vyvedený z miery, občas strácajú so mnou nervy, ale stále sú pri mne. Prečo? Lebo im hovorím pravdu a učím ich to, čo viem, ale žiaľ tak, ako to viem ( svojím štýlom, ktorý nikto nepozná).
Sú síce aj takí, ktorí tvrdia, že som ich ničím nepresvedčil a pochybujú už aj o tom, že som Ašarat.
Pravda je taká že ich nechcem presviedčať. Možno raz samy odhalia všetko to, čo som okolo nich učinil. A oni sami sa stali súčasťou toho deja bez toho aby o tom mali vedomie.

A preto si pamätajte:

Nie ten má moc v rukách kto ju ukazuje a chváli sa ňou, ale ten kto ju vykonáva tak, že o tom vie len málokto. Podstatné však je, aby som za tým všetkým stál ja a pritom nechal konať iných. Nech sa deje čokoľvek, nech sláva padá na hlavu iných za to, čo vykonali, nech majú bohatstvo a nech ich ľudia dvíhajú na piedestál, ale ja viem, že je to moja práca a ja som usmerňoval to, čo sa udialo. Presne to začo Tí ostatní sú oslavovaní, či zatracovaní.
Som sám a navonok bezvýznamný, smiešny, ľutovaný a mnoho krát len trpený.

To však je daň ktorú platím za to, že som ten kto som. A mnohí, ako ja budú platiť túto daň so mnou.

Tagy: dávna história, zabudnutá história