24
Jan

Kliatba a magické písmo

   Odoslal Asarat a zaradil do Ezoterika, Mágia, Výuka

Slovo kliatba je každému všeobecne známe. Treba sa však zamyslieť, či sa dá uvedený pojem aplikovať v praxi aj v inom význame, pretože ako sa ďalej dozviete, kliatba môže mať viacero významov. Nemusí to byť len niečo negatívne, niečo čo ubližuje, ale práve naopak, môžeme ho použiť aj ako ochranný prvok.

Čo predchádza vysloveniu kliatby a čo pod týmto pojmom treba chápať? Magické písmo samo o sebe je formou kliatby, ktorú však nikto nikdy nevyslovil. Predchodcom magického písma je práve uvedená kliatba. V časoch, keď ľudstvo nepoznalo písmo, už mágia existovala a tým pádom existovala aj kliatba ako taká. Kliatba je slovo, ktoré znie moderne, ale podstatné je, čo si pod ním vieme predstaviť. V časoch, keď ľudia nepoznali písmo a pomáhali si rôznymi rituálmi, museli sa pri nich spoliehať len na reč. Keď ľudstvo pokročilo ďalej a začalo vytvárať písmo, či už to boli hieroglyfy alebo klinové písmo, vznikol fenomén prenosu kliatby do rôznych artefaktov, ktoré sami o sebe nemuseli byť nebezpečné. Nebezpečnými sa stali až odhalením alebo prečítaním textu, čím sa uvoľnili sily, ktoré tam boli autorom vložené. V niektorých kultúrach sa napríklad kliatba použila tak, že sa zmenilo poradie slov nejakého náboženského textu a tým sa pádom sila, ktorá mala v danom mieste vzniknúť, zmenila a zo sily pozitívnej sa veľmi ľahko stala sila negatívna.

Ďalší zaujímavý moment nastal, keď ľudia začali namiesto skál a hlinených tabuliek používať papyrus a pergameny. V tých dobách sa mágovia tiež snažili držať krok s dobou a pokúšali sa z kameňa dostať silu na papier. Berme do úvahy, že kameň sa dá – ak je určitého zloženia – naprogramovať a môže byť nositeľom sily, ako je zbraň nositeľom svojej smrtiacej náplne. Prečítanie textu a stlačenie spúšte na zbrani môže mať obdobný efekt.

Vtedajší mágovia sa však neuspokojili len s tým, že svoju kliatbu a silu dostali na papier, keďže čoraz viac ľudí vedelo čítať a vzdelávalo sa. Museli preto silu kliatby alebo silu samotného posolstva, ktoré slúžilo ako zasväcovací prvok, dostať na papier mnohokrát bez toho, aby sa vedelo, že tá sila tam je. Takže na prvý pohľad pri zbežnom skúmaní sa vlastne nič neudialo. Aj dnes, keď čítate určitý text, na prvý pohľad Vás možno neosloví, alebo ho ani nedočítate do konca, pretože je to pre Vás zmes nezrozumiteľných slov, ktoré niekto náhodne poskladal do viet. Aby sa zabránilo neoprávnenému prenosu sily z takéhoto písma na človeka, ktorému to nebolo určené, autor takéhoto textu vkladá doňho osobný kľúč, ktorý ani najpodrobnejším skúmaním nemožno odhaliť. Tento kľúč slúži na to, aby sa text aktivoval v rukách človeka, ktorému bol určený a aby doňho prešla sila, ktorá v texte drieme a aby tento človek nadobudol obdobnú silu, akou bol daný text vytváraný.

Otázka môže znieť, ako dokáže papier túto silu takto udržať a nič nevydať? Podstata sa však znovu skrýva v jednoduchosti a to je práve to, čo bolo na začiatku – nie papier je podstatný, nie to, čo je napísané, ale čo sme do toho vložili. Keď sa teda na vec pozrieme z tohto pohľadu, zistíme, že pravda je skrytá ešte niekde inde. Začalo sa to výrobou rôznych druhov atramentu. Zistili sme, akým spôsobom dostať do atramentu silu. A preto slová boli skryté, ich význam bol mnohoraký, ale sila bola uložená v atramente v magickom písme podľa toho, na čo bola určená.

Doba sa však nezastavila a zrazu prišiel tlačený text. Tu by sme si mohli povedať, že nastal koniec magického písma. Aj dnes, keď pracujeme s výdobytkami modernej techniky, a to sme už preskočili klasické písacie stroje a dostali sme sa k DVD-nosičom, píšeme rôzne formy magického písma na papier atramentovými perami. To znamená, že aj keď technika išla dopredu, zdá sa, že v tlačenom texte nemôže byť ukryté nebezpečenstvo. Viem, že mnohí budete zrejme namietať, že aj v tlačenej verzii môže byť nejaká skrytá forma vymývania mozgu kopou hlúpostí, ktoré sú tam popísané. Samozrejme, doba ide dopredu a my s ňou musíme kráčať. A tí, ktorí si myslíte, že do tlačeného textu sa predsa len dá niečo ukryť, máte v podstate pravdu.

Rozdiel je však v tom, že sila sa definuje iným spôsobom. Čitateľ už samotným čítaním textu uvoľňuje sily, ktoré tam boli autorom vložené. Každý text má svoju silu a musí mať aj svoj kľúč. Kľúč je súčasťou textu. Je správne dať z hľadiska budúcnosti návod, ako takýto text odomknúť. Je totiž možné, že text je spracovaný pre potreby všeobecného charakteru tak, aby s ním mohli pracovať viacerí ľudia súbežne. Samozrejme, pred vytvorením slov textu, musíme vedieť, ako skombinovať slová a vety a z nich najprv urobiť mantry, ktoré sú vlastne zašifrované slová v obyčajnom texte a stávajú sa v prenesenom význame ale aj v skutočnosti modernou formou magického písma. Slovo totiž prestáva byť len slovom, ak ho dáme do správneho kontextu so správne ukrytou silou mantry v ktorejkoľvek časti textu.

Nie každé písmo a nie každý text je zašifrovaný skrytou silou mágie. Magické písmo z pohľadu kliatby nielen, že môže – ale aj musí mať – niekoľko úrovní. Je totiž veľký rozdiel v tom, či kliatbu vyslovujeme za účelom obrany, alebo útoku. Takúto formu, resp. kombináciu písma a kliatby, delíme ešte na niekoľko ďalších skupín.

Musíme však veľmi opatrne a precízne zvážiť, kedy ktorú formu kliatby ideme vysloviť. Pretože ak sa dopustíme omylu, môže sa stať, ako sa stalo už aj v minulosti, že technika, ktorú niekto vytvoril a používal, sa po naplnení svojho účelu vrátila späť k svojmu tvorcovi a vykonala to isté, na čo bola vytvorená. Musíte preto veľmi dobre zvážiť spôsob, akým k danej problematike pristúpite.

Keď ideme vysloviť kliatbu proti abstraktnému nepriateľovi (čiže neviete, či proti Vám stojí sila ktorej pôvodca je človek, alebo sa jedná o silu iného pôvodu, než je ten ľudský), tak sa poistite tým, že text kliatby bude postavený univerzálne a počas jeho čítania máte možnosť upravovať svoje slová podľa potreby tak, aby ste ochránili seba a zasiahli nepriateľa na úrovni, v ktorej sa zjaví. Kliatba totiž neznamená vždy priamo boj, ale môže byť aj oslovením a poukázaním sily, ktorou disponujeme, svojmu súperovi. Kliatbe by malo predchádzať slovo. A týmto slovom by ste mali vyjadriť svoju silu, dať najavo svoju nadradenosť, ako aj svoje schopnosti. V tejto chvíli sa Vám zdá, že som niekde mimo kontextu. Avšak slovo v spojitosti s kliatbou v ďalšom kroku vytvára ucelený celok.
Slovo môže pôsobiť samostatne alebo spolu – podľa Vášho uváženia.
Skôr, než teda budeme pokračovať v kliatbe a v pochopení jej textu, skúsme si uvedomiť, že text kliatby, sa v prvom rade skladá zo slova.

„Pretože slovo môže byť napísané, môže byť vyslovené, niekým vytvorené, aby bolo následne pretvorené a aby sa nakoniec stalo zákonom a v skutočnosti zákon bol v prvopočiatku len slovom. A keď sa moje slovo stane zákonom, nastáva prechod do slov kliatby, čo sa stáva nadradeným slovu, pretože sa v ňom pretvára sila v tajomstvo života a smrti.

Nuž vidíte, koľko som v tom krátkom úvodnom odseku toho uviedol a na čo všetko som Vás upozornil. V tom odseku som de facto splnil atribúty všetkého, čo som vyššie opisoval. Text sám o sebe neznamená nič, je to len zmes slov poskladaných do viet, ale v skutočnosti je to nebezpečný kľúč, možno aj do Vašej duše. Vráťte sa teraz k uvedenému textu a prečítajte si ho ešte raz.
Zamyslite sa nad tým, ako na Vás ten text pôsobil a čo Vám dal.

A teraz si prečítajte pozorne text, ktorý je v nasledujúcom odseku:

A keď sa moje slovo stane zákonom, nastáva prechod do slov kliatby, čo sa stáva nadradeným slovu, pretože sa v ňom pretvára sila v tajomstvo života a smrti. Pretože slovo môže byť napísané, môže byť vyslovené, niekým vytvorené, aby bolo následne pretvorené a aby sa nakoniec stalo zákonom a v skutočnosti zákon bol v prvopočiatku len slovom. A keď sa toto slovo vysloví, spustí sa proces a ten proces bude silou, ktorá povolá tiene a tiene nemožno zastaviť slovom, možno ich zastaviť len silou, ktorá sa stane zákonom, keď sa slovo stane zákonom a zákon sa znovu stane slovom.

Prvou časťou sme niečo spustili a druhou sme niečo zastavili. Pretože začiatok je koniec a koniec je začiatok. Nie vždy koniec znamená koniec a nie vždy začiatok znamená začiatok. Musíte mať na pamäti, že slovo je zákon, slovo je skrytá šifra a v šifre je skrytá sila. A ak to nesprávne použijete, môže sa stať, že sa ďalšieho rána proste nedožijete.

Pokračovanie nebude.
Vyššie uvedený text som dal len, ako zaujímavosť.

Tagy: ,

Tento príspevok bol odoslaný v Sobota, Január 24th, 2009 o 18:45 a je zaradený pod Ezoterika, Mágia, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Dufam ze raz budem tento clanok chapat aj inak nez teraz

Január 24th, 2009 at 19:18
 2 

Ciel je neskutočne blízko a predsa veľmi vzdialený...kolega Asher...

Marec 11th, 2011 at 21:22

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.