Priznám sa, pri písaní týchto riadkov som sa nevedel rozhodnúť, či toto zaradiť medzi príbehy, alebo históriu. Aby som zbytočne neuvažoval, nechám na Vás, kam to zaradíte Vy, čo to čítate, či počujete.Skúsme sa teraz presunúť niekam, kam to mnohých ťahá v histórii ľudstva, do tajomstva toho, ako to vlastne začalo.

Prenesme sa teraz v čase a priestore do čias, keď ľudstvo začalo poznávať život ešte v praveku.

Tlupa, ktorá sa začala prebúdzať do nového dňa, sa pomaly preberala zo snov. Bolo sychravé ráno a prví sa začali pozerať za konárikmi, aby rozdúchali pahrebu. Poznali už oheň a aj jeho účinky tepla, čo vydávala žiara plameňov.

Čarodejník tlupy sa tiež natiahol vo svojej postrannej časti príbytku (jaskyne) a uvažoval o nastávajúcom dni. Už dosť dlho trval stav núdze a on cítil, že môže stratiť svoju pozíciu a vyslovene bude ohrozený on sám.

Než vyšiel von, bolo mu jasné čím začne.

Vodca tlupy sa pretiahol a podišiel k ohňu. Chvíľu sa doňho díval a potom sa vybral von za čarodejníkom, aby sa poradil, čo ďalej. Deti, (ako aj terajšie) začali šantiť okolo jaskyne.

Okrem jedného mládenca, ktorý začal pociťovať niečo vo svojom vnútri, čo si však nevedel vysvetliť

Tento mladý člen tohto spoločenstva bol od určitého času čoraz osamotenejší. Nevedel si vysvetliť, čo sa s ním deje. V jeho hlave sa premietali rôzne myšlienkové pochody. Vedel, že to kde sa nachádza nie je jeho domov. Nespomínal si na určitú dobu svojho života spätne v tejto tlupe. Mal stále silný pocit, že je tu cudzinec. Mnohokrát vynechal hostiny po zrážkach s inou tlupou, keď sa pojedali zabití jedinci z iných kmeňov.

Nevedel si vysvetliť prečo tak činí. Všimol si však, že tak, ako on koná aj čarodejník tlupy.

Aj od neho sa ostatní stránili a teraz zistil s istotou, že sa dospelí jedinci stránia aj jeho.

Nachádzal však čosi v boji, čo ako zistil iní nenašli. Zvláštny pocit sily, ktorá sa doňho vlievala pri bojoch.

Vtedy keď musel zabíjať, aby nebol zabitý sa pri určitých jedincoch po ich zabití napĺňal nedefinovanou silou, ktorá mu dávala pocit neporaziteľnosti. S touto silou, ale prichádzal pocit, ktorý nepoznal a nevedel si ho zaradiť. Bol to prapodivný pocit, pretože sa s ním stretol po prvý krát hneď v prvom boji.

Ten pocit vyvolával spomienky, ktoré však nevedel nikam zaradiť. Nevedel ich zachytiť vo svojej hlave.

A pocit stále v ňom rástol každým novým dňom. Dnes ráno sa však pevne rozhodol.

Čarodejník vyšiel na blízky svah, aby ušiel pozornosti vodcu tlupy. Ten ho však chcel aj tak vyhľadať a keď ho uvidel ozval sa mu.

Potom už stúpali svahom hore spolu v nádeji, že ich nik nevidí.

Mladík, ktorý sa však už v dnešné ráno pevne rozhodol, uvidel oboch a nepozorovane sa pustil za nimi.

Z opodiaľ ich sledoval, ako sa radia.

Čarodejník vysvetľoval aká je situácia. Vy svetlil mu, že treba poslať časť tlupy hľadať nové lovyštia.

Treba však súčastne nájsť také miesto kde sa budú vedieť ubytovať. Presne a do detailov prebrali to čo bude nasledovať ak sa to miesto nájde. Ako a akým spôsobom sa bude tlupa sťahovať, keď nájde vhodné miesto. Potom, ako sa dohodli sa vodca oddelil vrátil sa a vydal pokyny.

Rozdelil členov do skupiniek. Niektorí sa vydali na lov iní pozbierať po okolí drevo. Niektorým vodca nedal žiadne pokyny. Vo väčšine prípadov to boli starci, ženy a deti. Starci a ženy, totiž mali na starosti udržiavať oheň a zbierať po okolí korienky, chrobáky a drobnosti, čo príroda poskytovala na obživu. Nie žeby im pokyny nedával, ale táto tlupa už existovala štvrtú generáciu a mala svoju hierarchiu a vďaka tomuto mnohí mali svoje zadelenie, ktoré automaticky robili bez pokynov.

Čarodejník sa pustil hľadať to, po čo sa vybral von.

Mladík rýchlo pochopil čo hľadá. Zamyslel sa a už uvažoval, že sa vráti do jaskyne, aby si vypočul kam ho vodca pošle. Pocit, ktorý ním lomcoval mu však nedovolil pustiť sa späť dole stráňou.

Chvíľu ešte stál a potom sa pustil do hľadania aj on.

Nedalo sa nevšimnúť si mladíkove počínanie, no čarodejník, akoby ho nevidel. Keď mal čo chcel, pobral sa do svojej malej jaskyne, kam nevstúpil okrem neho nik. Čarodejník videl mladíkovo počínanie. Všímal si ho už dlhšiu dobu, ale nedal na sebe poznať, že si ho všíma. Teraz uvažoval, či mladík prekoná strach a vstúpi.

Po chvíli sa pripravil na jeho vstup, aby ak sa rozhodne vstúpiť, našiel ho tak, ako to chce.

Nechcel hneď v úvode odhaliť pravdu, pretože si ešte ani on nebol istý že ten mladík je ten koho očakáva.

Čakal naňho už dlho a nič nechcel uponáhľať. Prudký návrat pamäte, by mohol narobiť viac škody, ako úžitku.

Mladík zastal pred vchodom do jaskyne a uvažoval čo ďalej. Po chvíli však vošiel.

Uvidel čarodejníka, ako stojí otočený tvárou ku rôznym nákresom a maľbám na stenách.

Ruky mal zdvihnuté a po chvíli nimi robil čudesné pohyby.

Určitú chvíľu sa tváril, že o ňom nevie až dal najavo, že si všimol, že nie je sám. Otočil sa, s hnevom v očiach sa díval na votrelca.

Mladík už bol pripravený na všetko a ukázal čo pozbieral v okolí svahu.

Čarodejník sa ešte chvíľu díval na toho mladíka a potom mu pokynul, aby pristúpil bližšie.

“Prečo si to nazbieral?“

“Chcem sa učiť to, čo vieš ty.”

“Ty chceš byť taký ako ja?”

“Áno.”

“Ale prečo?”

“Neviem, no viem na čo sú mušle. A cítim niečo, čo neviem vysvetliť. Je to sila, ktorú nepoznám.”

Ešte chvíľu sa díval na mladíka a potom sa mu otočil chrbtom. O malú chvíľu ho poslal preč s odôvodnením, že sa musí pripraviť na úkon zaklínania.

Mladík vyšiel z jaskyne, čo však už neušlo pohľadu ostatných členov tlupy.

Malé deti sa začali tmoliť okolo neho a starší vyhýbať sa ešte viac, pretože mali strach z čarodejníka, ako aj z toho, kto bol jeho pomocník.

Aj keď to ešte nik nevedel iste, už to, že vstúpil do ríše, kam ani vodca nevstúpil, stačilo.

O nejakú dobu vyšiel čarodejník a vošiel do spoločnej jaskyne. Povedal členom tlupy, ktorých určil vodca tlupy, ktorým smerom sa majú vydať na lov. Súčastne určil malú skupinu, ktorá sa mala vydať iným smerom hľadať nové ubytovanie.

Vysvetlil obidvom skupinám, aký čas majú prekonať, kým prídu na miesto úspešného lovu .

Vysvetlil aj to, ako ďaleko je miesto kde má byť miesto nového pobytu.

Po odchode skupín zobral mladíka, ktorého zámerne neurčil nikam.

“Tak ty si sa rozhodol byť ako ja?”

“Áno, chcem sa to naučiť.”

“Dobre, tak poď. Naučím ťa všetko, ale najprv sa musíš naučiť to, čo je na tejto planéte, pretože to ešte nemáme presne zistené. Potom sa naučíš aj iné veci, ale to chce čas. Dozvieš sa pravdu, aj to, prečo si mnoho nepamätáš.

Dozvieš sa pravdu a vráti sa ti tvoja sila, to všetko chce čas, lebo musíme zistiť, čo sa s tebou všetko stalo počas toho obdobia, ktoré zapríčinilo tento stav.”

Od tej chvíle sa mladík presťahoval do jaskyne ku čarodejníkovi a začal sa intenzívne učiť.

“Pozri, ak chceme nájsť vhodné lovisko, tak musíme poznať smer, kade sme nešli už dlhšiu dobu, potom, ak sa na okolí neukázala iná tlupa, treba pozorovať dravce (tiger šabľovitý bol ako barometer), ak sa oni sťahujú, zver sa stiahla a my sa musíme tiež, preto som poslal druhú skupinu hľadať nový priestor. Ak príde obdobie dažďa, prídu prívaly vody, treba sledovať smer, kadiaľ tečie. Voda sa môže dostať aj k tebe a keď ju vidíme, vieme v čas zasiahnuť a vyviesť ostatných von. Ak sa niečo predsa len stane, treba povedať, že sa na nás hnevajú tí, komu patrí táto časť a musíme to brať ako trest.

Ak sa tak nezachováš, usúdia, že si zlý čarodejník a odoženú ťa, lebo si nezabránil udalosti.

Teraz sa poď pozrieť, ako sa lieči. Jeden člen tlupy je chorý a trpí bolesťami.

Tu tieto rastliny priložíme naňho a po čase ich budeme vymieňať.

Ak mu niektorá pomôže, tak si to pamätaj, aby si ju mohol použiť aj inokedy.”

Podišli ku chorému a menili mu na tele rastliny v intervaloch, ktoré sa dajú nazvať nepravidelné.

Ak sa sťažoval viac, tak častejšie, ak nie, menej. Pritom sa, ale veľmi snažili zistiť, ktorá rastlinka, ako naňho pôsobí.

O pár dní čarodejník pristúpil k liečeniu ďalšieho člena tlupy.

“Pozri, zober trocha peria do úst a zmiešaj ich s týmito rastlinami. Schovaj si ich pod jazyk.”

Prešli do vedľajšej jaskyne a pristúpili ku chorému.

Čarodejník začal zaklínať a mávať nad chorým vetvičkami. Zrazu sa nahol nad chorého a povedal.

“Mám tvoju chorobu a teraz ťa jej zbavím.”

Vypľul na zem zmes peria a tráv vedľa chorého. Mladík sa zohol a zobral kus kôry a to čo starý čarodejník vytvoril ako chorobu, ktorú odňal, zobral na kôru a hodil do ohňa.

“Určil som, čo ti bolo. O niekoľko svietení budeš zasa vedieť vstať (myslí sa východy slnka).”

Mladík a čarodejník sa vzdialili do svojej jaskyne, aby sa pohrúžili do svojho sveta skúmania prírody a vytvárania, či poznávania pomoci svojím členom tlupy, prežiť.

Takto asi mohla začať praveká medicína i mágia. Alebo nie?

Po návrate do jaskyne čarodejník vytiahol snáď z prvej tajnej skrinky v skale tej doby čosi, čo mladík podvedome vedel, že pozná a súčastne sa díval na to, čosi s údivom a strachom divého tvora, ktorým vlastne bol.

Tá vec bol miniatúrny prístroj, ktorý tu neopíšem, pretože to by sme sa dostali s týmto príbehom inam a to nechcem. Chcem ostať tam v praveku aj v spomienkach a aj v opise tak, ako ste to čítali. S tým prístrojom sa ešte možno stretnete niekde inde. Bude to v opise o Vesmíre.

Tento príbeh sa tu samozrejme nekončí, ale mi skočíme zase niekam inam, pretože nie je tu priestor na celý príbeh tých dvoch. Prvého učiteľa a žiaka.

Aj takto to mohlo byť, nie? To však už nechám na vaše uváženie. Zamyslite sa nad uvedeným príbehom a skúste sa v žiť do tej doby, do doby prvopočiatku toho, čo si vy nemôžete pamätať.

EGYPT

Teraz sa prenesieme v čase a priestore a pokúsme sa nájsť tých dvoch o mnoho časových konštánt po odohraní sa toho, čo bolo vyššie opísané. Prenesme sa do bájneho Egypta a prežime čo-to zo stretnutí tých, o ktorých sa domnievame, že upadli do nekonečného zabudnutia. Ale pozor, tí dvaja sú schovaný v podstate tak, že sa musíte veľmi zamyslieť, aby ste ich našli, pretože ich poslanie sa mierne pozmenilo a nedajú sa tak ľahko nájsť, ale sú tam.

Tí dvaja sa medzi tým naučili veľa o tých ktorým sa rozhodli pomáhať na ich ceste vývojom a sami objavovali nové spôsoby liečenia týchto nových tvorov. Boli však skutočne noví, alebo boli pozmenení tak, aby dnešní historici nenašli úplnú pravdu čo sa stalo v čase keď sa čas meral inými hodnotami.

V časovej konštante bližšie neurčenej sa stretli Veľkňazi a Kňazi, aby zhodnotili, čo sa udialo okolo Veľkého toku (Nílu). Ako sa rozbehol život ľudí. Vládol Veľkňaz, tu ho nazývajme Amon, aj keď sa vám to zdá povedomé, nevadí. Amon sa stretol s radou, aby prehodnotili tunajší život.

V tomto opise použijem mená kolegov terajšej doby, ako aj doby minulej, aby sme postavám dali mená.

Sálou sa ozvalo: Prichádza rada Kňazov a Veľkňazov.

Do miestnosti vstúpili: Amon, Althotas, Ašarat, Santo, Nub, …

Ten zvyšok doplním tak, ako budú znova prichádzať späť medzi nás.

Porada (ako inak to nazvať?) sa začala úvahou nad tým, ako ďaleko dospelo ľudstvo, tu vo svojom vývoji.

Amon uviedol situáciu v akej sa nachádza Zem. Rada sa rozhodla pripraviť okolnosti tak, aby sa mohlo začať s výučbou nových nástupcov a vládcov tejto Zeme. Rozhodli, že sa začne s výstavbou pyramíd (tak sa to dnes volá), aby si vybudovali priestory pre svoju prácu. Súčastne tieto monumentálne stavby slúžili aj ako ochranné a energetické štíty.

V pozdnejších dobách faraóni boli správcami prvých pôvodných pyramíd. (Dnes sa to dá prirovnať ku kustódom a energetikom súčastne. Ich poslanie však malo dôležitú úlohu hlavne pre nás.)

Amon sa ujal zahájenia stavieb. Ľudia, čo sa dozvedeli o uvedenej chystanej výstavbe, boli nadšení, pretože to bolo niečo, čo im zabezpečovalo budúcnosť. Už v tejto epoche totiž ľudia zvažovali ako prežiť. Hrozila totiž prvá ľudská kríza. Poľnohospodárstvo a rybárstvo nebolo dostatočné na výmenu tovaru za veci iné.

Amon im ponúkol prácu a možno aj prvú mzdu vo forme vyplácania určitej finančnej odmeny.

Je len samozrejmé, že im to najprv bolo treba ozrejmiť a vysvetliť tak, aby to chápali aj oni. Trvalo určitú dobu kým pochopili o čo sa jedná a ako sa dá tovar meniť aj za iné veci než je iný tovar, pretože dovtedy bolo samozrejmosťou pracovať napríklad za ryby, ktorých nadbytok neraz vyšiel nazmar. Rybári zase mali problém pochopiť, ako bude keď nemusia nachytať toľko rýb a predsa nemať nedostatok iných vecí. To všetko sa časom naučili a my sme sa mohli pustiť do práce.

Pri tejto príležitosti bolo nutné použiť kombináciu techniky, mágie i ľudskej sily.

Ako prvé sa vybrali vhodné kvádre a začali sa presúvať na miesto určenia. Mnohé sa museli najprv vhodne upraviť. Ich presun sa zabezpečoval množstvom ľudí i technikou, ktorú nepoznali.

(To množstvo ľudí nebolo potrebných pri tej technike, ktorú sme mali k dispozícii, ale ohľadom na budúcnosť, keď sa táto naša technika mala stratiť z ľudských rúk a ľudia mali na ňu plne zabudnúť, bolo nutné, aby sa naučili pracovať za priamu platbu. A práve pre tento dôvod bolo treba tieto práce zabezpečovať takýmto spôsobom a s takýmto vysokým počtom ľudí.)

Ako samozrejmý prvok bola sila energie pri odhmotnení monumentov kvádra. Dokázali sme to určitou formou odbúrania zemskej príťažlivosti.

Taký kolos, ktorý váži tony, vážil sotva pár kíl.

Nechajme to však na historikov dnešnej doby, aby sa zamýšľali nad tým, ako sa vlastne pyramídy stavali a my sa presuňme do vnútra chrámov, či pyramíd.

Amon sedel vo vnútri pyramídy, v časti chrámu, a uvažoval o budúcnosti.

Jeho myšlienky nik nerušil, tu v tichu a tme pre ľudské oko nepreniknuteľnej, no pre nás akoby svetlo a tma neexistovali, nám to však nevadilo. Náš zrak bol tomu uspôsobený. Kyslík tu, podotýkam, v tej dobe bol zastúpený tak, že ľudia by tam vydržali sotva hodinku.

Amon svoje myšlienky zameral na dianie vonku. Zamýšľal sa nad posledným útokom, ktorý sme prežili len vďaka pyramídam a ich ochranným štítom. Útoky na túto planétu neustávali a bola to posledná planéta v tejto galaxii kde sa zachoval život. Ostatné zničili a tak život sotva bude existovať bez umelého zásahu. Aj ku tomuto kroku však bude musieť prejsť mnoho časových konštánt než sa ľudia stanú takými, aby tam dokázali obnoviť život.

Ale budú ľudia niekedy takí? Nestanú sa raz tiež len ničiteľmi?

V diaľke zazneli kroky.

“Ašarat očakával som ťa.”

“Ja viem Amon, ale zdržal som sa prípravou a kontrolou tých, čo sa teraz pripravujú na cestu do galaxií.”

“Niektorí už odchádzajú. A čo my, čo tu ostávame? Tento svet poznajú zo svetov paralely a neviem, či sa dá ho udržať takto ďalej.”

“Myslím, že sa dá. Amon, dali sme ľuďom možnosť existovať, preberajú naše zvyky a teraz je čas naučiť ich, vládnuť samých seba a hlavne, naučiť ich, brániť sa proti útokom zo svetov paralel. A aj my tu máme našich potomkov, aj keď nie sú už presne ako my.”

“Čo navrhuješ?”

“Nechať svet ísť ďalej, stiahnuť sa do úzadia a učiť ich odtiaľ.”

“Stiahnuť sa do sveta paralely a stade im pomáhať? Tí ostatný, ktorý zostanú tu budú učiť našich po príchode sem, pretože pamäť si nemôžu zachovať celý čas. Zamerali by ich a môže sa stať, že padnú. Ľudia zase si poradia a s našou pomocou sa ubránia.”

“Nevedia ešte ovládať silu energie čo je v nás. Chceš im dať moc medzigalaktických majstrov? Ašarat, to sa môže vypomstiť.”

“Nie, takú moc im nechcem dať, ale naučiť ich využívať to, čo majú, kým sami nenájdu to, čo im pomôže pre ich vývoj. Amon, toto je príležitosť dať možnosť novej existencii paralelným svetom. Náš svet je ohrozený a nedá sa zastaviť nebezpečenstvo, ale takto sa môžeme spojiť a stratiť sa medzi týmito tvormi.”

“A čo keď sa vymknú kontrole? Máme ešte dostatočnú silu odolať?”

“Áno máme, ale nemá zmysel odolávať. To by sme museli zničiť všetkých jedincov, stavajú sa čoraz viac, ako my.”

“Ašarat, veľmi uvažujem, čo sa má stať a nie je mi to jedno. Čo spravíme v iných častiach tejto planéty?”

“Pošleme poslov a týmto spôsobom presunieme silu aj na iné časti. Poslovia prenesú tajomstvá, ktoré nevieme preniesť my. Ak prenesú ostatným to čo treba, dokážeme, že vedia ochrániť tajomstvo a priniesť ho do cieľa. Musia sa stať z časti obyvateľmi tejto planéty a z časti mágmi galaxií.”

“Prečo však predsa nepošleme informácie ako zvykneme? Ty si trúfneš? Naši nepriatelia sú ako my a čakajú na to.”

“Dobre teda, začnime s prípravou.”

Obaja priatelia ešte chvíľu sedeli potichu a uvažovali. Ich myšlienky sa rozprestierali šírejšie, ako je galaxia.

Chvíľa sa však merala inou časovou konštantou ako teraz .

A teraz sa prenesme do doby príprav poslov.

Vo veľkej pyramíde nastal mierny pohyb. Veľkňaz začal s prípravou sály v ktorej bol.

Priniesol si rôzne druhy bylín, ktoré zapálil a nechal tlieť. Výpary boli prudko jedovaté pre nezasvätených návštevníkov, ktorí vstúpili do chrámu nepozvane. V tom čase totiž, v čase mieru, pyramídy neboli uzavreté.

Avšak za určitých okolností tam vstup nebol povolený pre nikoho, preto sme teraz pyramídy uzavreli a poistili sa proti návštevníkmi, ktorí sa mohli pokúsiť dostať do vnútra, útočníci s iných galaxií. Teraz totiž to bola len otázka času, kedy zmanipulujú a pošlú niekoho z obyvateľov zeme dovnútra s technológiou, ktorá by to všetko zničila.

Veľkňaz súčastne povolal astrálne bytosti, aby podľa ich vzoru a za ich pomoci vytvoril elementálne bytosti, ktoré budú sálu ochraňovať mnoho tisíc rokov bez oslabenia. Akýkoľvek nepovolený vstup bude mať za následok smrť votrelcov. Jedna sieň bola určená na prípravu nových nástupcov ľudských vládcov, čo tu budú istú dobu panovať.

Po príprave, sa Veľkňaz znova vrátil do existencie doby prebiehajúcej vonku. Vybral si jedného z adeptov, ktorý bol pripravovaní na cestu vládcu zeme pyramíd.

Nazvime ho napríklad Ré. Prvé čo ho naučil, bola dematerializácia tela.

Ašarat začal učiť Ré novým veciam, ako sú: časopriestorový presun i cestovanie v priestore po dematerializácii tela. Teraz sa často používa jednoduchšia technika a to je vedomé opustenie tela. Z uvedených vecí sa naučil vnímať svety paralel, ktoré mal okolo seba. Naučil sa ovládať počasie a zastaviť určité procesy, ktoré ohrozovali jeho svet. Ré sa učil rýchlo a chápal veci omnoho skôr ako druhí. Bol potomkom naším a ľudským.

Po nejakej dobe ho zobral Ašarat do sály. Premiestnili sa tam dematerializáciou a zmaterializovaním svojich tiel vo vnútri.

Ak by Ré nebol pripravený, o malú chvíľu by padol mŕtvy na podlahu. Veľkňaz mu ozrejmil tajomstvá sály a elementálnych bytostí umiestnených vo vnútri.

Ré strávil určitý čas vo vnútri sály a prežíval pocity, ktoré boli aj skúškou uvedomovania si podstaty bytia.

Počas svojho pobytu videl pohybovať sa tiene ako postavy. Prežíval boj tieňov voči svojej bytosti a sledoval boj, ktorý zvádzali aj medzi inými súpermi. Po určitej dobe si Ré uvedomil, že je mimo svojho tela. Pozrel sa do diaľky na koniec sály a uvidel seba, ako sedí opretý o múr. Pochopil, že žije v boji zo svetom tieňov len vďaka tomu, že sa stal jedným z nich. Tiene prestali s ním bojovať a vysvetlili mu princípy ich bytia.

Voviedli ho do tajomstiev svojich síl

Tu neplatil zákon fyzickej sily, ale zákon astrálu a paralelných svetov.

Začali ho učiť, pochopiť svet ticha a tieňov čo nás obklopujú a predsa ich nevidíme i keď ich vidíme.

Naučil sa narábať s nehmotným vo svete hmotnom. Pochopil, čo je to sila smrti a prečo ju cítime až na samom konci, hoci nás sprevádza celú dobu, pretože smrť vedie cez svet tieňov. Až potom sa dostanete do sveta paralely, ktorá je Vám určená. Mnohí, ale zostávajú aj v tomto svete. Obyčajne to boli tí, ktorí sa na túto cestu dostali prípravami na ich poslania ešte pred tým než sa stali vládcami, či vodcami určitých spoločenstiev kmeňových, či štátnych. Mnohé takéto veci sú zachytené vo zvyklostiach mnohých národov a preto svojím mŕtvym pripravujú chrámy aj s rôznymi vecami. Ak jedinec zostáva vo svet tieňov čiastočne ešte chvíľu používa akoby pôžitky toho, čo mu pripravili do týchto pohrebných chrámov.

Ré vedel aj čo je život kameňov a múrov. Sila atómu nám bola už vtedy známa a on sa ju učil ovládať a usmerňovať. Spoznal sily živlov, ako aj silu Ghílu a vďaka tomuto si poradil aj s tým, ako zažehnať nebezpečnú búrku a dážď. Ale aj vyvolať dážď v prípade potreby. Možno sa nad takou triviálnosťou akou je počasie pousmejete, ale ak sa zamyslíte hlbšie pochopíte význam tejto veci.

Potom, čo sa naučil chápať a konať ako tieň vedel presne, ako sa brániť na tejto úrovni svojím nepriateľom.

Po tomto ho začal Veľkňaz učiť tajomstvá bylín a harmonizácie miest určených len pre vyvolených.

Pochopil, ako sa dá jestvovať vo svete paralely .

Na akúkoľvek dobu vedel opúšťať fyzický svet a prechádzal voľne medzi týmito svetmi, ako vy prechádzate z miestnosti do miestnosti.

Na samotný záver bol podrobený, ako prvý na svete, prísahe o uchovaní tajomstva a dostal znak sily, ktorá ho chránila i ohrozovala v prípade porušenia prísahy.(I dnes sa dáva znak sily, ale má iné zloženie vibrácie i poslanie.)

Bol to magický prvok, čo chránil tieto tajomstvá zabezpečil ich odovzdávanie ďalej ďalším generáciám. Porušenie tajomstva malo za následok smrť každého kto sa akokoľvek o toto pričinil. Tiene boli všade a vždy. Boli a sú a zostanú, ako strážcovia z paralely a sú nekompromisní.

Ré sa ujal vlády a viedol svoj ľud dopredu. Tu nastal čas previesť jeden z posledných úkonov ochrany.

Došlo ku vymazaniu pamäti ľudstva o tajomstve budovania pyramíd. Takéto pyramídy sme budovali na viacerých miestach Zeme. Ich poslaním bolo to isté, ako pri stavbe v okolí Veľkého toku.

Nešlo to však ako mávnutím čarovného prútika, ale jedno ráno sa ľudia prebúdzali s vedomím, že všetko je prirodzené a pyramídy tu boli vždy.

Pyramídy naďalej slúžili pre potreby tých, čo ich dali vybudovať, a aj ako ochranný štít. No odkedy sa dobudovali, neboli na tento účel použité viac, ako raz či dvakrát, pretože v galaxii zavládol dočasný mier.

V čase keď ho znova narušili, pyramídy už stratili svoje opodstatnenie

Za týmto panovníkom (Ré) prichádzali ďalší a my sme čoraz menej zasahovali do deja života ľudí na Zemi.

Stiahli sme sa do vnútra pyramíd a svetov paralely. Z času na čas sme vyšli, aby sme pripravili ďalšieho panovníka na panovanie a dodali mu učenie pre prospech ľudstva. Tak to išlo do doby nástupu prvej (známej) dynastie faraónov. Tu už však sme sa prestali miešať do života týchto bytostí.

Pomáhali sme im len sporadicky, ak o pomoc požiadali. Ich veľkňazi boli ešte naši a kňazi už tí, čo boli vybratí z pomedzi ich radov. Po čase však aj veľkňazi prepustili miesto pre bytosti zo sveta ríše ľudí. Tu v túto dobu začali si budovať z tých, čo ich učili tisíce rokov bohov. Formulky ktoré slúžili ako kľúče, sa stávali len symbolmi privolania pomoci a nie na to, čomu v minulosti skutočne slúžili.

I dnes by sa dala využiť sila, ktorá drieme, či driemala v hĺbkach pyramíd, ak by to, čo tam bolo, neboli zničili ľudia. Ja však viem aj to, že nič nie je stratené. Stačí sa presunúť do sveta tieňov a doniesť učenie sem späť do sveta paralely fyzického sveta.

Alebo to učenie je tu? A nikdy nezaniklo? No koľko učení je na svete?

Mnoho a mnohé sa učíte aj takouto formou a ani si to neuvedomujete.

Tak toľko snáď stačí, pretože vás to už nudí. A ja nesledujem cieľ vás uspať, ale prebudiť.

V ďalšej sérii skúsim opísať to, čo som sľúbil už tu, vyslanie poslov.

A aj opísať svet tieňov a ich život. Teším sa na stretnutie s vami priatelia vo svete tieňov a spomienok.

Tagy: dávna história, zabudnutá história