Veľa krát počujem to, že sa nemám čas učiť, lebo… učíme sa vždy, celý deň aj noc. Každý týždeň je iný a na veci máme po čase iný názor ako pred časom. Je to zaujímavé, ale môže za to to, že sa učíme, spoznávame a prehodnocujeme veci a potom si vyberieme ako sa podľa nových poznatkov budeme ďalej správať. Keď sme boli malý, tak sme robili veci ktoré nás bavili a pod. potom sme sa postupne začali meniť a meníme sa do konca života. Ja to mám rada, tie zmeny a premeny vnútra aj vonkajška, je to ako znovuzrodenie vo viacerých sférach. Vždy niečo zomrie a niečo sa v nás narodí. Som úplne iná osoba ako pred rokmi a som taká istá ako pred rokmi. Fascinujú ma premeny v správaní ľudí. Najmä markantné ako napr., že si myslíte, že tú alebo onú osobu poznáte a potom prídete na to, že nie, lebo vás prekvapí svojím správaním, ktoré ste ešte u neho nevydeli. Toto je presne to, čo sa hovorí, že nikoho nemôžeš spoznať úplne a podľa mňa ani samého seba. Život je daný aj preto, aby sme sa z neho učili z každého dňa a každej chvíľe. Starnutie je ako dozrievanie ovocia, je lepšie a lepšie.