Zasvätenie je určitým útokom na zmysli kandidáta. Aby prežil, musí si pamätať iba jednu vec – poslúchať!. Boj je útokom na zmysli a útok produkuje strach a poslušnosť je tenká čiara, ktorá vedie von z chaosu strachu do prežitia. Priebehom času som zasväcoval veľa mužov do tajomstiev a naučil som sa všetky triky dobre, ale v ten prvý krát, keď som stúpil do jaskyne, nemal som potuchy, čo bude uvalené na mňa. Keď som prvý raz vstúpil do jaskyne, tak som sa točil v smere chodu slnka tak rýchlo a tak prudko, že až moje vedomie dostalo závrať a potom mi bolo prikázané ísť rovno. Dusil ma dym, ale išiel som ďalej nasledujúc svah, ktorý viedol dole po kamennej podlahe. Jeden hlas kričal na mňa, aby som zastal, druhý mi prikazoval otočiť sa a tretí kľaknúť. Nejaká substancia bola vrazená ku mojim ústam a začal som sa opäť tackať od zápachu ľudských fekálií. Jedz! Ozval sa hlas a keď som už žuval plnými ústami, tak som zbadal, že žujem sušené ryby. Vypil som nejakú podlú tekutinu, od ktorej som mal ľahkú hlavu. Moje oči boli jemne privreté a ja som videl vízie svetlých tvorov s krídlami a zobákmi, ktoré šli na mňa, aby mi vytrhli mäso z tela. Plamene sa dotýkali mojej kože a pálili malé chĺpky na nohách a rukách. Bolo mi prikázané, aby som išiel ďalej dopredu, potom zastaviť a počul som, že boli nahromadené polená na oheň a cítil som narastajúce teplo a horúčavu predo mnou. Oheň reval, plamene opekali moju holú kožu a genitálie a potom mi hlas rozkázal, aby som stúpil dopredu do ohňa a ja som poslúchol. Ako som spravil prvý krok, tak som ponoril svoju nohu do vody jazierka so studenou vodou, od ktorej som skoro vykríkol od strachu, lebo som si myslel, že som vstúpil do kade s roztaveným kovom.
Koniec meča bol nasmerovaný na moje genitálie, pritlačený tam, a mne bolo rozkázané vykročiť do neho a keď som tak spravil, koniec meča sa oddialil. Všetko triky pravdaže, ale bylinky a huby miešané do nápoja boli postačujúce na zväčšenie týchto trikov. A ja som tie divy vtedy sledoval pravdaže tiež. Mučenie dole do horúcej a začmudenej miestnosti, kde sa všetko ozývalo a v srdci ceremónie a aj ja som už bol v tranze teroru a povýšenosti. Doviedli ma ku skale vysokej ako stôl a dali mi nôž do pravej ruky, pokým moja ľavá ruka bola položená dlaňou dole na holé brucho. “To je dieťa pod tvojou rukou je mizerná žaba!” hlas povedal a ruka položila moju pravú ruku s nožom, až ku krku dieťaťa. “Nevinné dieťa, ktoré nikomu neublížilo – vravel hlas – dieťa, ktoré nevlastní nič iné len život a ty ho zabiješ. Rež!” Dieťa plakalo nahlas, kým som rezal a cítil som teplú krv, tečúcu na moju dlaň a zápästie. Srdce tlčúce pod mojou ľavou rukou sa trhlo a prestalo byť. Oheň horel, hučal blízko a kašlal som od dymu, ktorý vchádzal mojím nosom. Musel som si kľaknúť a vypiť teplý nápoj, chorobne tekutý, až som sa ním dusil a môj žalúdok z neho okyslel. Iba vtedy, keď som dopil býčiu krv z rohu, bola moja šatka odňatá z mojich očí a vtedy som videl, že som zabil malé jahňa, ktorému bolo oholené brucho. Priatelia a nepriatelia boli okolo mňa a gratulovali mi, lebo som práve vstúpil do služieb Boha vojakov. Stal som sa súčasťou tajnej spoločnosti, ktorá sa rozprestierala čisto cez Rímsky svet a aj za jeho hranice. Spoločnosť mužov, ktorí sa osvedčili v bitke nie ako púhy vojaci, ale ako pravý bojovníci. Stať sa Mithaistom bolo naozaj cťou lebo hociktorí člen kultu mohol zakázať zasvätenie iného muža. Niektorý muži viedli armády a neboli nikdy vybraný, iný nikdy neboli vyššie, ako posty vojakov a boli čestnými členmi. Teraz mi jeden zo zvolených priniesol šaty a moju zbraň. Obliekol som sa a potom mi dali tajné slová kultu, ktoré ma budú identifikovať mňa a aj mojich blízkych kumpánov v boji. Keď zbadám, že bojujem s druhom Mithraistov, tak ho mám zabiť rýchlo a so súcitom a keď taký muž sa stane mojim zajatcom, tak mu musím preukázať česť.

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, Marec 4th, 2010 o 11:50 a je zaradený pod Nezaradené. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Pekne. On vedel co chce a dosiahol to .

Marec 4th, 2010 at 20:08
 2 

Je obzvlášť dôležité prekračovať v živote svoje hranice aby sme nežili nadarmo.

Marec 5th, 2010 at 13:01

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.