Neviem slepo prijať pravdu iných len preto, že oni to tak tvrdia. “Aj keby to bola stokrát pravda, nebude to moja pravda”, ako písala Elizabeth Heich. Nuž, znie to veľmi pekne, ako z pohľadnice alebo pamätníka.

Ale ruku na srdce.. Kto si to naozaj niekedy vyskúšal v praxi? Preraziť si vlastnú cestičku, sám objaviť, ako to vlastne celé funguje, čo je možné a čo nie… Je veľmi jednoduché prijať učiteľove tézy ako holý fakt. Je to pohodlné a určite je to aj rýchlejšia cesta k úspechu. Veď načo vymýšľať niečo, čo už niekto vymyslel za nás?

Problém je s tými neprispôsobivými jedincami, ktorí si chcú stále niečo overovať. Môžeme ich nazvať aj skeptici, ktorí v nič neveria a na všetko chcú dôkaz. Sú horší? Za to že odmietnu uveriť čomukoľvek bez toho, aby si to overili na vlastnej koži? Alebo sú lepší, lebo sa aj zamýšľajú skôr, než niečo prijmú ako svoju pravdu? Každopádne treba povedať, že budú zrejme vo vývine pomalší, aj keď a priori neodmietajú mágiu ako takú. Lebo to chce kopu času, veci si premyslieť, ujasniť si záver, otestovať ho a uviesť do praxe. A zrejme drvivá väčšina sa uspokojí s tým, že buď nič také neexistuje, alebo len oni na to proste nemajú.

Inak sa tomu hovorí aj zákon lenivosti 🙂