Rozhovory so smrťou

„Nemôžeš o mne ľuďom hovoriť…“
„No opováž sa neposlúchnuť.“

Takto sa mi prihovorila. Smrť.
Nie ako tieň, nie ako hrozba. Ale ako bytosť. Vedomá, trpezlivá… a spravodlivá. Dnes mám výnimočné povolenie niečo o nej povedať. Nie všetko – nie je to dovolené. Ale z čriepkov sa dá skladať obraz. A možno aj pochopenie.

Naše rozhovory prichádzali v tichu noci, medzi svetmi. Boli to skutočné rozhovory – nie metafory. Viedol som ich, pretože som sa nechcel vzdať. Môj otec, ktorého duša sa už len občas vracala do tela ako pútnik do prázdneho chrámu, ešte dýchal. A ja som ho nechcel pustiť.

Použil som všetko, čo som ako mág poznal. Oltár, prastaré znaky, zašepkané mená, ktoré sa vyslovujú len raz za život. Predlžoval som čas, vyjednával so silami, ktorým sa bežne ľudia klaňajú až po smrti. A trikrát mi bolo dovolené otočiť prúd osudu. Trikrát sa smrť stiahla. Nie zo slabosti – ale z rešpektu.

No napokon prišlo neodvolateľné dosť. Ten okamih je jasný ako rana gongu: niet už priestoru na modlitby ani rituály. Je to hranica. Nie koniec. Ale hranica, ktorú nemožno prekročiť z jednej strany nasilu.

Vtedy som sa prestal brániť. Prijal som prienik energie smrti s pokorou, akú má len ten, kto stál medzi svetmi. Keď som sa pozrel na bezvládne telo otca, nebolo v tom utrpenie. Len pokoj. A tichá vedomosť, ktorá nemá slová. Ale zasieva sa hlboko – a rastie v tých, ktorí sú schopní počúvať.

Na cintoríne som stál v plnom vedomí. Neotupený, neprítomný – ale otvorený. A v tej otvorenosti sa mi ukázala smrť inak. Ako sila, ktorá nás zbavuje bolesti, odpútava dušu a vedie ju domov.
Jej prítomnosť nie je desivá. Je opojná. Pretože je pravdivá.

A predsa – ešte žijem. Ešte mám čo dokončiť. Každý z nás má svoj vlastný kruh, ktorý musí uzavrieť. Smrť mi to pripomenula – nie ako hrozbu, ale ako učiteľka. V nej nie je koniec.
Je zmena stavu, prechod.

Možno vám raz napíšem viac. Ale dnes je ticho ešte posvätné. A nie všetko sa má vysloviť.

                                                                                                             Anubis