Mágia, ako aj ostatné činnosti v živote človeka, môže priniesť nadšenie  a zanietenosť, ale aj apatiu a rezignáciu. Všetko je závislé na našom vnútri – psychike. Do práce s mágiou vstupujeme  z rôzneho rodinného a spoločenského prostredia. V princípe sa posudzujú schopnosti a nie postavenie v spoločnosti. Už toto kritérium môže byť vážnou prekážkou vo vývoji vzhľadom na to, aké silné ego nás ovláda. Chce to prepnúť z kráľa na žobráka a opačne. Teda striktne oddeliť život mága a život bežného človeka. Nerobme si ilúzie, že to pôjde zo dňa na deň, zabehnuté stereotypy nás stále dobehnú. Môže to byť práca na celý život…

Pozrime sa teraz na celú vec z pohľadu psychického zdravia. Psychiatrickí pacienti v niektorých prípadoch dokážu robiť zaujímavé kúsky, čo sa týka magických schopností. My však potrebujeme psychicky zdravého človeka, ktorý do magického úkonu vstúpi a psychicky zdravý z neho aj vystúpi. Preto si určíme mantinely, odkiaľ pokiaľ a nebudeme ich prekračovať, ak sa na to necítime. Tu sa vrátim k prepnutiu, aby sme si oddelili bežný život od magickej praxe a súčasne magickú prax dokázali použiť v bežnom živote, to je umenie prepnutia. Bude potrebné opustiť zabehnuté stereotypy, ako som už spomenul, je dôležité, v akej fáze života vstupujete do práce s mágiou, čo máte za sebou a čo pred sebou. Svoje vnútro poznáme paradoxne v štádiu kľudu a v štádiu psychického vypätia. Spoznal som veľa ľudí, ich postupy a pády, a bolo to hlavne na psychickej báze. Ťažké je hovoriť o psychickom zdraví, keď máme v súčasnosti preplnené psychiatrické ambulancie. Chcem tým povedať, že aj napriek prekážkam v bežnom živote dokážeme pracovať a rásť vo svojom vývoji. Konkrétne povedané, zoberme svoj mozog ako prostriedok na vytváranie vizualizácií, prepojení, prenosu, prijímanie vibrácií a hlavne ako nástroj analýzy vnemov – ľudovo povedané, univerzálny zdravý sedliacky rozum okorenený talentom a pevnou vôľou, otvorený učeniu a prijímaniu vedomostí. Kvalitným mágom môže byť remeselník, ako aj profesor na vysokej škole. Myslím si, že psychika človeka a špeciálne psychika v magickej praxi je málo prebádaná oblasť, aj keď si myslíme, že vieme o nej veľa. Keď sa začíname učiť mágiu, môžeme vidieť svoj cieľ alebo vrchol napríklad ako nejakú bránu.

Keď po úmornom tréningu a učení prídeme k vytúženej bráne, tá sa otvorí a v diaľke je ďalšia brána. Vtedy nám dôjde, že sme znovu na počiatku. Naše doterajšie vedomosti, ktoré nám hladili ego, začneme vnímať ako chabé a svoju bytosť ako kvapku v mori… nie je to však dôvod na zúfalstvo, môžeme si trošku oddýchnuť a pobrať sa svojou cestou ďalej. Čo tým chcem povedať? Asi to, že sa nemôžeme nikdy  uspokojiť s úrovňou svojich vedomostí a schopností, treba si zachovať prirodzenú pokoru, ale aj zdravú sebadôveru. Predstavte si, že by ľudia nepoužívali šaty, zmenilo by to úplne svet, každý by bol tým, čím je, žiadne divadlo, žiadna pretvárka, ako zvieratá v divočine majú len svoju kožu. Človek je však kultivovaná bytosť, ale bohužiaľ, mnohokrát aj úbohá a správa sa horšie ako zviera. Preto pre našu psychiku a magickú prax je dôležitá predstavivosť, tá v spojení so silou, vôľou, energiou a schopnosťami je hotový zázrak. Niekedy tak jednoduchý, že je nepochopiteľný – neuchopiteľný bežným smrteľníkom…

Ego sum, qui sum: (som, ktorý som). Ako teda pôsobí ezoterika, čarodejníctvo, mágia na človeka? Ja si myslím ako čokoľvek iné, čo človek používa, môže mu slúžiť, ale aj škodiť, ako napríklad atómová energia. Tu ma napadne príbeh nehodnej matky, ktorá sa o svoje deti celý život nestarala, síce ich splodila sedem, ale vždy boli v popredí jej záujmy a nie záujmy detí. Detstvo mali ťažké a život im vštepil  zásady starať sa skôr o seba ako o iných. Matka zostarla a bola odkázaná na svojich potomkov. Oni zo zásad z výchovy z detstva urobili matke zo staroby peklo, ako oni prežili peklo v detstve. Konaj tak, aby si nemusel ľutovať!!!! Ľútosť, výčitky svedomia a závisť a nenávisť nie sú atribúty kvalitného mága, radšej by som sa vyhol formám tejto ľudskej stránky. Astrálna úroveň našej bytosti je ako kniha, do ktorej píšeme a knižnica, z ktorej čítame, pokiaľ nájdeme dvere do knižnice. Tu by som sa dotkol témy, ako je poznanie z utrpenia, to sa môže prelínať s astrálnou úrovňou. Musíme si zvyknúť, že rôzne úrovne poznania a bytia sa nám prelínajú. Výcvik mága je stále o prekračovaní hraníc možností bežného človeka. Táto forma je nekonečná. Čiže cieľ je iba relatívny, ale vždy konkrétny. Som hrdý na svojich kolegov, ktorí mi rukolapne prevedú výsledky svojho magického výcviku.

Astrálna úroveň, ako som už spomenul, nemá hranice, ako nemá hranice možnosť, ktorú si zvolíme. Astrál vás každodenne môže prekvapiť niečím novým. Aj keď sa cítime  ako silný mág, sme len kvapka v mori, kde pokora, znovu opakujem, je na prvom mieste. Ale aj sila a vedomie si sama samého ako nemú jednotku sily, vôle a schopností. Tým chcem povedať toľko, že aj kvapka v mori môže byť silná a ovplyvniť celé more. Celý môj elaborát je postavený na tom, že si protirečím, to nie je náhoda, to je jeden princíp mágie. Vyznaj sa v tom, ako vieš… prepáčte. Toto je atribút, ktorý vás ešte mnohokrát zastihne. To, že v živote veľakrát platíme za úspech utrpením, tiež nie je náhoda, sú tzv. deti šťasteny, ktoré majú život ako v bavlnke, ale v priebehu života musia niečím zaplatiť, to znamená utrpením. Ak to pochopíme ako  akýsi systém rovnováhy, aj ten astrál budeme ponímať ako niečo prirodzené, čo patrí do nášho života. Ilúzia života je ďalší atribút, ktorý nás môže zaskočiť a to tým, že na niečom staviame svoje ideály a nakoniec zistíme, že je to úplne inak.

Tagy: , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, Apríl 30th, 2015 o 13:45 a je zaradený pod Ezoterika, Mágia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

2 komentárov

 1 

... a hlavné je potom neupadnúť do zúfalstva a letargie, ale akceptovať novú skutočnosť a ísť ďalej.

Vo všeobecnosti sa v mágií vždy musíme rozhodovať sami za seba tak, aby sme si stáli za každým svojím rozhodnutím, aby sme sa ráno mohli pozrieť do zrkadla. Ak nám niečo stojí za prekročenie určitých hraníc, choďme do toho. Ak však váhame, nie je to v súlade s naším vnútrom, či nás niečo až podozrivo "tlačí" do určitých úkonov, je ten správny čas sa zastaviť, získať odstup a nadhľad, pozrieť sa na danú vec z viacerých uhlov a až potom sa rozhodnúť, či do toho idem, alebo nie.

Je to o akomsi jemnocite, intuícii, vnútornom hlase, ktorý keď sa naučíme počúvať a dokážeme ho odfiltrovať od všetkého ostatného, nám poradí správne.

Páči sa mi myšlienka "astrálneho Ja" ako knižnice, do ktorej zapisujeme a z ktorej čítame. Je v nej napísané mnoho a ako budú vyzerať ďalšie riadky, je len na nás. Aby sme boli naozaj tým, kým sme, kým chceme byť a s kým sme stotožnení v plnom rozsahu.

Máj 1st, 2015 at 12:21
 2 

Kolegovia, príspevok i komentár ma donútili zamyslieť sa.

Pán kolega, tento príspevok je veľmi hodnotný. Hneď úvodný odsek ma nútil uvažovať.
Prebehlo mi v mysli mnoho myšlienok a zrovnával som to so svojím vlastným životom.
Áno, mágia je krásna, ale aj nebezpečná.

Ako kolegyňa píše, ak nás to niekam tlačí a „prestúpime hranicu“, musíme vedieť niesť plnú zodpovednosť za seba.

Niekedy sú mnohí sklamaní, že rozprávka sa zmení na krutú realitu. Mágia v rozprávke a v realite je tak odlišná, ako len odlišné tieto veci skutočnom svete môžu byť.

Máj 4th, 2015 at 11:26

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.