V tejto sérii článkov by som sa rada zamyslela nad slovom a jeho rôznymi rozmermi, aspektami. Ako prvý si chcem všimnúť rozmer absencie slova – ticha.

Gréckemu poetovi Simonidesovi, ktorý žil v 5. storočí pred Kristom, sa pripisuje výrok: „To, čo som povedal, som mnohokrát oľutoval, ale nikdy som neoľutoval to, že som mlčal.“

Ticho, silencium, má nesmiernu hodnotu pre náš vnútorný a duchovný život. Prvou podmienkou pre prehĺbenie hodnoty a váhy našich myšlienok a slov je vnímavé ticho. Ticho je základňou pre rozvinutie vnímavosti voči obsahu slov alebo udalostí. Túto vnímavosť ticho neprináša automaticky. Treba sa to trpezlivo učiť zachytiť. Túto schopnosť možno prirovnať k citlivosti na svet hudobných zvukov. Po istom čase štúdia hudby človek začne hudbu vnímať inak. Hudba sa preňho stane akoby novým jazykom, ktorý síce počul i predtým, len mu tak nerozumel a nevnímal až toľké bohatstvo. V živote človeka aj v živote mága je to podobné. Aj tu ide o vnútorné ticho ako vytvorenie priestoru pre porozumenie sebe samému i magickému svetu. Bez mlčania človek nevytvorí podmienky na stretnutie ani so sebou samým, ani s inými ľuďmi, ani s mágiou a s neviditeľnými svetmi.

Istým druhom vnútorného ticha je tiež komunikácia bez slov. Aj tu nám môže napomôcť skúsenosť z  hudobnej praxe. Hrať v orchestri alebo spievať v zbore pod vedením dirigenta znamená sledovať jeho gestá, ktoré sú nástrojom komunikácie medzi dirigentom a hudobníkom. Hudobná interpretácia však pozná aj iný, hlbší spôsob komunikácie, ktorý má charakter spoločného cítenia a  vnímania umeleckého diela. Pri takejto komunikácii stačí len pohľad dirigenta a citlivý hudobník vie, čo znamená. Z pohľadu vycíti, ba dokonca si len potvrdí svoje vlastné cítenie, ktoré z jeho vnútra prýšti, a všetci rovnako cítia, ako sa má daný úsek hudobného diela interpretovať a čo sa od neho v rámci orchestra v danom okamihu očakáva. Podobná komunikácia jestvuje i medzi ľuďmi, ktorí sa majú radi. Vzájomná láska im umožňuje porozumieť si i bez toho, aby používali množstvo slov. Rovnako i tento druh komunikácie využíva aj magická prax, počnúc preciťovaním priestoru až po komunikáciu, budovanie vzťahov a spoluprácu s paralelnými svetmi. A základnou podmienkou pre to je absencia prebytočných slov, vnútorné vnímavé ticho.