Táto kapitola z majstrovskej práce “Emócie a prepínanie” sa začína venovať technike prepínania v rovine bežný fyzický život vs. mágia.

Náš vnútorný hlas a životné okolnosti nás nejako doviedli k motivácii vydať sa smerom k mágii a k duchovnému rozvoju. A už vtedy, kedysi na samom začiatku, keď sme sa ešte len prvýkrát začínali kontaktovať s oblasťou mágie, keď sme začali čo i len rozmýšľať nad týmito vecami, keď sme si začali niečo už len tak sami pre seba vyhľadávať na webe, keď si čítame a študujeme, niečo ľahké skúšame, … – už tu sa prestávame sa tak veľmi zameriavať na hmotný fyzický svet a prenastavujeme svoj mozog pre jemnejšie vnímanie a kontakt s jemnohmotnou sférou.

Teda už od začiatku určite cítime (aj keď si to v tých začiatkoch pravdepodobne konkrétne neuvedomujeme), že niečo v sebe nejakým spôsobom meníme, robíme iné „nastavenie“ vnútra. Tento proces nazývame aj nalaďovanie sa.

Keď sme si toto uvedomili, je to základ, na ktorom postupne vytrénujeme techniku prepínania na takej akoby „prvej úrovni“, do bytosti mága. „Druhá úroveň“ prepínania sa týka vyšších hierarchických stupňov a týka sa aj techniky umierania, pretože sa prepíname na úroveň Duše – ale to nie je predmetom tejto práce – o tom napíšem ja alebo kolegovia možno raz v budúcnosti v samostatnej práci.

Teda, kto takto doteraz nerobil, tak od tejto chvíle by si mal zakaždým jasne uvedomiť chvíľu, keď prechádza z roviny fyzického života obyčajného človiečika do roviny, kedy sa už začíname zaoberať mágiou a vecami „medzi nebom a zemou“, alebo naspäť.

Oddelenie bežnej ľudskej bytosti a magickej bytosti

Keď takto jasne definujeme a oddelíme ten bežný hmotný ľudský svet a svet mágie, tvoríme si tým vlastne také dve rôzne identity, pričom každá táto bytosť sa prejavuje inak. Má iné vlastnosti, iné vyžarovanie, inak sa správa. Prečo? Pretože každá identita potrebuje odlišné vnútorné nastavenie pre správne „fungovanie“. Keby sa mali tieto dve bytosti – bytosť bežného človeka a bytosť mága – prejaviť súčasne, vznikla by kolízia. Nemôžeme byť oba naraz. S odosobneným mágom sa nedá uspokojujúco porozprávať pri teple rodinného krbu, nemá tam čo robiť. A naštvaná manželka nemá čo robiť v mágii. Musíme sa naučiť jasne tieto bytosti oddeliť a prepínať medzi nimi.

Každá ľudská bytosť má svoje ľudské ciele. Ako človek chceme v prvom rade prežiť (pud sebazáchovy), v druhom rade sa rozmnožovať. Máme teda isté potreby a využívame rôzne prostriedky k ich dosiahnutiu. Preto máme svoj subjektívny, do veľkej miery egocentrický, sebecký a obmedzený pohľad (kto si to dokáže naozaj pripustiť?). Ovládajú nás pohnútky nášho tela, trápia nás choroby, bolesť. Sme stále plní rôznych emócií, príjemných alebo nepríjemných.
Ľudský život je niekedy šťastný a harmonický, niekedy veľmi dramatický. Na emocionálnej báze interagujeme a tvoríme si vzťahy navzájom s inými živými bytosťami. Emocionálne podliehame externým situáciám a reagujeme na ne.

Naopak, ja ako bytosť v úrovni mágie ľudským emóciám nesmiem podliehať, ale zostať absolútne stoicky neutrálny a vyrovnaný. Emócie sú mi k dispozícii iba na to, aby som im vládol a ak treba, využíval ich. Vo svojej podstate som racionálny a chladný tvor, ktorý je zameraný na svoju úlohu či cieľ a nič, čo pochádza z úrovne tela alebo emócií, ma pri tom nevyruší. Telo akoby tu prestalo existovať. Je tu prítomné len v tom zmysle, že je len mojou schránkou pre fyzický život a v podstate nič viac ako mojím nástrojom, ktorý používam podľa potreby.

Trojfázové prepínanie resp. technika troch krokov

Je to obľúbený a zaužívaný postup v Selekcii.
Týmto procesom by sme si mali prejsť pred každým tréningom alebo prácou v mágii. U začiatočníkov tento proces chvíľu trvá. Napríklad v našej výučbovej skupine sme na začiatku aj pár minút stáli pred Centrálou, kaštieľom, vchodom do cintorína.., a prepínali a nalaďovali sme sa. A ak sme aj tvrdili, že sme už hotoví, vyučujúci nás niekedy aj poslali späť, ak videli, že ešte stále sme sa nedostali do požadovaného rozpoloženia. Podľa reakcií sa to dá vidieť.

Nie je dôvod, aby sme sa niekam ponáhľali, lepšie je dať si na čas. Aj tu si trénujme trpezlivosť sami so sebou a s naším netrénovaným mozgom. Snažme sa prepnúť čo najkvalitnejšie.
Časom si samozrejme mozog aj celé telo zvykne a tento proces sa zautomatizuje a zrýchli. Na prepínanie a nalaďovanie sa môžeme využiť cestu napríklad od auta k vstupnej bráne do nášho priestoru.

Skutočný mág ale musí zvládnuť plynule prechádzať z civilnej roviny do magickej roviny a naspäť bez toho, aby sa nad tým 5 minút pozastavoval. Tak plynulo, ako keď prechádzate z jedných dverí do iných, alebo ako keď prídete do práce a nestojíte 5 minút pred kanceláriou. Pretože v realite sa môže stať, že budete potrebovať náhle uprostred bežného života prepnúť a použiť mágiu, aby ste zasiahli do vzniknutej situácie. Môže ísť o všelijaké situácie. Hoci aj o záchranu kariéry alebo o záchranu života.

Do tejto fázy sa ale netreba hrnúť s prehnaným egom, že „nebudem tu predsa 5 minút stáť ako stĺp, však ja už mám všetko zmáknuté“. Každý nech si dá toľko času, koľko vo svojej fáze vývoja potrebuje, netreba sa hrať na frajera hneď po pár pokusoch.

Podobne, ako sme sa v predošlej kapitole bavili o „bode zlomu“, tak isto aj pri tomto prepínaní civil vs. mág je dobré vytvoriť si určitý zvyk, ktorý nám v momente navodí prepnutie. Napríklad som u niekoho videla používať myknutie hlavy. Ja mám momentálne zaužívaný moment, keď sa oblečiem do rúcha vrátane kapucne na hlave. Nemusí to byť oblečené fyzicky, stačí aj predstava. Akonáhle som komplet od hlavy zahalená do rúcha, som prepnutá, som mág.

Môžeme prepínanie „našiť“ na konkrétne miesto, napríklad niekde na cestičku pred kaštieľom, na chodník pred cintorínom… A postupne, ako kráčame, zhadzujeme zo seba problémy. Toto trénujme kdekoľvek. V žiadnom prípade to neznamená nafixovať sa s prepínaním na jedno miesto, lebo človek sa potom ocitne v inom priestore a neprepne.
Poďme prejsť k jednotlivým krokom spomínaného troj-fázového prepínania.

1. krok: Odložíme svoje fyzické, telesné záležitosti

V prvom kroku prepínania odkladáme nabok hmotu a všetko spojené fyzickým telom a fyzickým životom. Prestávame byť zameraný na naše fyzické telo. To vnímame už len ako náš obal, a ako náš pracovný nástroj.

Môžeme si krátko premietnuť a „zrekapitulovať“ fyzický život a všetko toto odložiť bokom. Pri tomto kroku môže byť veľmi fajn pomôcť si aj vizualizáciou, že si fyzické telo a starosti fyzického života vyzliekame ako skafander či kabát, necháme ho skĺznuť k nohám a vykročíme z neho, alebo to proste odložíme niekde nabok, alebo za seba. Alebo si možno predstaviť, že skladáme z chrbta batoh a odkladáme náklad všetkého fyzického. Alebo čokoľvek iné, komu sa aká predstava najviac páči a vyhovuje.

Tento „balíček“ nechávame za sebou, niekde pri aute alebo v mieste vstupnej brány do priestoru a už na to viac nemyslíme. Svetské starosti pre nás týmto momentom prestali existovať, existuje len prítomnosť.

Aj keď sme od tela odpútaní a odosobnení, to neznamená, že už vôbec fyzické zmysly nepoužívame. Očami a ušami normálne sledujeme, čo sa okolo nás deje – nezabúdame na BOZP a okolo seba sa pozerať a počúvať. Dokonca sa nám zmysly ešte aj zostria. V tele môžeme cítiť aj prejavy energií v podobe mravčenia, chvenia, roztrasenia, ťažoby, ľahkosti, chladu, tepla, búšenia srdca, atď., mnohých veľmi rozmanitých pocitov, ktoré si potrebujeme vysledovať a zapamätať, akým spôsobom na aký typ energií reagujeme. No aby sa nám otvorili aj tie vnútorné „senzory“ a aby sme mohli vnímať aj jemnohmotné svety, musíme sa na ne naladiť, musíme sa sami stať jemnohmotnou bytosťou a prestať sa identifikovať s telom, s hmotou.

Mierne spomalenie svojich fyzických pohybov nám môže pomôcť nadobudnúť stav koncentrácie, neutrality a odosobnenia sa od tela.

Musíme dokázať odložiť nabok aj bolesť a telesné problémy a choroby. Síce hovoríme „niečo ma bolí“, ale ono to nebolí mňa, bolí to iba moje telo. Veľkňaz Ašarat neraz pracoval aj cez bolesti a choroby. Dokázal prepnúť a vstať, dá sa povedať, až zo smrteľnej postele a plnohodnotne sa venovať naplánovanej akcii. Pretože tie choroby a bolesť sú súčasťou ľudského fyzického života, sú niečím vonkajším, čo nás postretlo, alebo čo si možno aj naša Duša vybrala, že potrebuje v ľudskom živote prežiť, ale keď idem pracovať, tieto vonkajšie vrstvy musia odpadnúť, prepnem sa a som tým, čo je mojou podstatou, som Bytosť.

Na bolesť sa pozerajme ako na stav a že je to náš priateľ, pretože ak mám bolesť, znamená to, že som živý a môžem splniť svoju misiu.

Keď dokončíme svoju prácu, nezabudnime sa vrátiť po náš balíček a znovu si ho celý prevziať a poobliekať.

2. krok: Odložíme svoje emocionálne záležitosti

Svoj balíček emócií v tomto druhom kroku odkladáme rovnako, ako sme predtým odložili balíček fyzickej úrovne.

Ak by náhodou niekto mal strach, alebo by ho brzdila logika a jednoducho by mal problém s tým, že teraz ako ja môžem odložiť bokom seba samého, alebo strach, že by som ako keby stratil seba samého, tak si treba iba uvedomiť, že toho batôžka sa nezbavujem naveky, on tu na mňa počká, je môj a patrí mne, nikto mi ho nevezme, ja si ho iba na chvíľu odložím nabok a potom si ho tu znovu vyzdvihnem.

A treba si uvedomiť: Ja nie som moje telo. Ja mám telo. Rovnako tak ja nie som moja emócia. Ja mám emóciu a emočné telo. Ja nie som moja myseľ a nie som ani moje myšlienky. Ja mám myseľ a myšlienky. – Ja SOM, som bytie, bytosť, a to ostatné iba MÁM.

Čo sa týka emócií, tak veľmi pomáha, keď sa už v sebe dobre vyznáme a zvládli sme introspekciu a prácu s emóciami.

Často si môžeme myslieť, že niečo (napr. minulú traumu alebo silnejšiu udalosť) už máme spracované. Už na to nemyslíme, život ide v pohode ďalej. A aj keby nám to náhodou niečo pripomenulo, už len mávneme rukou a nič sa nedeje, nestrhne nás to, pohoda… vieme to od seba „odraziť“. No v skutočnosti to spracované nemusí byť. Niekedy si vlastne iba vybudujeme okolo našej emočnej „boľačky“ veľké opevnenie, veľký komplex postavený z obranných postojov, názorov, myšlienok, slov, reflexov, … aby sa našej boľačky nič nemohlo priamo dotknúť. Ale ona je tam a nejaká cestička k nej sa vždy môže nájsť.

Aj keď je pravda, že nespracované emócie sa dajú kvalitným prepnutím od seba „odseknúť“ na obmedzený čas, t.j. priamo počas tréningu/práce, aj tak však je tu veľké riziko, že keď sa ozvú (a to aj dodatočne), nezvládli by sme ich a vyrobíme si problém. Nespracované emócie majú veľkú silu a môžu ľahko získať nad našimi reakciami moc. Z toho dôvodu je najlepšie nezanedbať prevenciu – teda venovať čas kvalitnej introspekcii a umeniu emócie spracovávať, konštruktívne transformovať a teda „zneškodniť“ ich možnú deštruktivitu.

Využime nástroje sebapoznania a spracovania emócií, aby sme boli v tomto čím menej zraniteľní, aby sme čím menej museli ochraňovať a tajiť svoje „boľačky“.

Čím vyššie pôjdeme v mágii, tým to bude dôležitejšie, v niektorých okamihoch sa môže odkryť priamo naše vnútro, takže pozor, aby nás to neprekvapilo a nezasiahlo nepripravených. Lebo aj keď sa to možno nemusí zdať tak vážne, len jeden „nešťastný pád“ by nás mohol odstaviť na veľmi dlho, alebo aj na vždy.

A samozrejme už ani nehovoríme o tom, koľko zbytočných škôd a rozvratov v rámci spoločenstva už zapríčinilo obyčajné človečenstvo s jeho prejavmi ega… Čím vyšší (silnejší) mág, tým viac škody dokáže narobiť, ak má nevyrovnané vnútro. Ego je dobrý sluha, ale veľmi zlý pán. Netreba ho mať primálo, pretože ego je fantastickou hnacou silou dopredu v našom rozvoji. A netreba ho mať priveľa, pretože vtedy ničí a rozbíja celok. Spoločne a v spolupatričnosti sa kráča vpred ľahšie. V jednote je sila. Raz pomôžem ja Tebe, potom zas potiahneš vpred Ty mňa. Aj v tomto všetkom je to o zachovaní rovnováhy. V učení spoločenstva Selekcia sa odovzdáva, že samotný pradávny Domov, odkiaľ kedysi prišli na Zem pôvodné Duše, fungoval a prosperoval v pokoji a v spolupráci. A bol to len dôsledok nešťastného experimentu a havárie, ktorou sa rozšíril vírus agresivity a bojovnosti a tým sa narušila rovnováha, a jej obnovenie a zachovanie je naším poslaním už tisícročia. Do toho pokoja a rovnováhy sa túži vrátiť Duša každého z nás.

3. krok: Nalaďujeme sa na prácu a do popredia vystupuje bytosť mága

Odložili sme bokom ľudský fyzický a emocionálny život, ale to neznamená, že v nás zostane prázdno. Mozog nedokáže mať prázdno. Preto sa upriamime na to, kým sa teraz stávame, teda bytosťou v rovine mágie a cítime svoje vnútro a to, že sme pripravení, naladení a nakoncentrovaní na prácu, pozorovanie, trénovanie, pozorovanie.

Potrebujeme si naozaj vytvoriť, vypredstavovať toto svoje „alterego“. Musíme pochopiť svoje vnútro a to, akí naozaj sme, a musíme si aj reálne vysnívať a vytvoriť túto magickú osobnosť a stať sa ňou. S týmto vysnívaným Mágom sa stotožníme. Ak chceme, môžeme dať svojej magickej bytosti aj konkrétnu vizuálnu predstavu. Príklady predstáv kolegov: a) éterická postava so žiarivou hviezdou v hrudi, ktorá zosobňuje zdroj jeho sily, b) bytosť podobná mimozemskému tvorovi s krídlami, ktoré jej slúžia napríklad pri práci s energiami. Pre mňa je to iba chápanie seba ako jemnohmotnej postavy v plášti, pričom mojou podstatou je nehmotný bod vedomia a sily, menší než atóm, vďaka čomu sa viem vedomím dostať napríklad aj hlboko do štruktúry (na odzbrojenie logiky). Mať konkrétnu vizualizáciu nie je nevyhnutné.

Veľmi pomáha zvoliť si správne meno, ktoré v nás evokuje silu a vážnosť a spája sa s niečím, čo cítime, že nás vyjadruje v hĺbke bytosti. Potom pre prepnutie stačí v podstate naladiť sa na toto meno.

Neraz sa stáva, že sa žiak rozhodne zvoliť si nové meno pri dosiahnutí istých míľnikov – štandardne hierarchický stupeň 4 – Majster, 7 – Veľmajster a 9 – Veľkňaz (viď Zákon o menách). Pôvodné meno nám môže prestať dávať to, čo nám dávalo a nevyjadruje až tak dobre naše vnútro. Vďaka výučbe sa posúvame ďalej a naše vnútro sa viac otvára a vynára na povrch a možno zistíme, že súznieme s iným menom.

Mága z nás nerobí samotné prepínanie, ale to, akí sme vo vnútri. Musíme pochopiť mágiu svojho vnútra. Mág sa stáva mágom nielen v plášti, nielen vo tme, ale kdekoľvek je, musí sa vedieť kedykoľvek presunúť do roviny mágie a vonkajší svet si to nesmie všimnúť.

V ďalšej časti zhrnieme dôvody, prečo je dôležité nepodliehať emóciám v úrovni mágie a tiež zachovať si primeraný odstup od logiky.