V poslednej časti zo série článkov na tému emócie sa bližšie pozrieme, ako môžeme vnímať a ako spracovávať nasledovné konkrétne emócie:
– emócia viny
– preťaženie
– frustrácia
– letargia vs. životná vášeň.

Na konci príspevku si ešte pripomenieme spojitosť emócií a mágie.

Týmto príspevkom sa končí prvá časť majstrovskej práce Emócie a prepínanie, ktorú tu postupne publikujem.

Príspevky, ktoré budú odteraz nasledovať, budú venované už samotnej technike prepínania v rovine civilného života a v rovine mágie.

Vina

Je to najhlbšie sklamanie, ktoré môžeme pocítiť.
Vina ti hovorí: „Ohrozil si jednu zo svojich najväčších zásad a okamžite musíš urobiť niečo, aby si ju v budúcnosti znovu neohrozil.“
Porušili sme tie najdôležitejšie vlastné hodnoty, preto cítime bolesť, a tú budeme cítiť, kým si nebudeme istí, že to už viac neurobíme.

Môžu byť tieto naše zásady nerozumné? Samozrejme. Preto nám niekedy vina prichádza povedať, že máme nerozumné pravidlá a neférové nároky na seba.

Niekedy ale naozaj porušujeme to, čo je dôležité. Bolesť budeme cítiť, kým neurobíme nápravu.

Prvý krok pri pocítení emócie viny je uvedomiť si ho a včas zastaviť konanie, ktoré by mohlo vyplynúť z pocitu viny. Skonzultujme so svojím vnútrom – Prečo cítim vinu? S akým správaním, hodnotou či pravidlom, ktoré som porušil, vina súvisí? Čo mi vina prišla signalizovať? Je toto moje pravidlo rozumné? Ak nie je, môžem ho zmeniť alebo úplne odstrániť?

Po tomto zanalyzovaní si úprimne priznajme, že sme nedodržali zásadu, ktorá je pre nás životne dôležitá. Prijmime pevné predsavzatie, že v budúcnosti sa takéhoto správania už vyvarujeme. Môžeme si naplánovať či vizualizovať, ako sa budeme správať, ak by sa podobná situácia znovu zopakovala.

Naša emócia previnenia odíde, keď budeme znova jednať podľa našich najhlbších zásad a štandardov, resp. keď si ich správne nastavíme.

K tejto téme ešte treba doplniť, že je vhodné zanalyzovať aj zdroj tej viny – či náhodou v našom blízkom okolí nie je a nevplýva na nás manipulátor (sociopat), ktorý nás šikovne dostal do stavu, kedy si myslíme, že za všetko zlé môžeme my sami a len my sme na vine. To môže priniesť spŕšku pocitov viny za veci, ktoré sme v skutočnosti ani neurobili, alebo za ktoré nemôžeme. V takomto prípade treba zrealizovať aj vhodné opatrenia na sebaobranu.

Preťaženie (stres, tlak, úzkosť, zármutok, depresia)

Keď cítime, že je toho na nás priveľa, je to preto, že sa snažíme riešiť všetko naraz, no nezvládame to.
Preto posolstvom pocitu preťaženia je: „Zaoberáš sa príliš veľa problémami naraz. Nevyhnutne musíš prehodnotiť svoje priority.“
Stupňujúci sa tlak nás postupne ochromuje – čím je toho stresu viac, tým cítime väčšiu úzkosť až paniku. V istom momente vnútorného vyčerpania sa to láme už do smútku, bezmocnosti, zúfalstva, až depresie.
Je málo známe, že všetky tieto uvedené stavy pochádzajú z pocitu preťaženia.

Ak si uvedomíme a identifikujeme, že sa nachádzame v niektorej podobe preťaženia, uvedomme si, v akých oblastiach života to najviac pociťujeme a kde sa uzatvárame.

Spravme si zoznam pre nás najdôležitejších vecí, ktoré chceme vyriešiť. Píšme tam všetko, čo nás trápi. Už to, že si ich takto zapíšeme, nám dá pocit, že začíname mať veci pod kontrolou. Následne tento zoznam úloh a problémov zoraďme podľa priority od tej najvýznamnejšej po
najmenej významnú. Je potrebné sa jednoznačne rozhodnúť, ktorá je na prvom mieste.

Túto najvyššiu prioritu začnime vykonávať. Sústreďme sa na ňu, ostatné sa pokúsme nechať zatiaľ bokom, a túto jednu riešme dovtedy, kým ju úspešne nezvládneme. Keď úspešne zvládneme jednu, bude to pre nás silným impulzom a zdrojom sily pre ďalšie konanie.

Pocit preťaženia transformujeme na prioritizáciu, poriadok, a výber tej najdôležitejšej priority na riešenie. Vtedy príde pocit úľavy a pocítime, že sme sa rozhodli správne.

Frustrácia (závisť, žiarlivosť)

Je v podstate dlhodobý hnev. Hovorí nám: „Vieš, že môžeš uspieť. Tvoje Ja verí, že máš na viac, než v súčasnosti dosahuješ, ale musíš niečo zmeniť.“

Frustrácia na nás kričí: Zobuď sa! Musím zmeniť svoj prístup, pretože to, čo som doteraz robil, nefunguje. Viem, že môžem vyriešiť svoj určitý problém, ale moje súčasné konanie k tomu nesmeruje a hnevá ma to. Dokelu, prečo má tá ženská lepšiu postavu? Dokelu, tamten je menej vzdelaný ako ja, a predsa sa mu v kariére darí viac než mne?

Frustrácia nás učí stať sa pružnejšími, nájsť si lepšiu cestu k dosiahnutiu nejakého svojho cieľa. Transformuje sa na nájdenie nového prístupu, nového, správneho spôsobu konania. Začnime sa tešiť, že sa učíme, ako uspieť, ako zvládnuť túto výzvu.

Životná vášeň (vs. nuda, prokrastinácia, letargia, nezáujem)

Na to, aby sme rozvinuli vo svojom vnútri vášeň pre naše činy, potrebujeme poznať naše hlbšie „Prečo“. Prečo niečo robíme. Prečo niečo chceme. Často si ľudia predstavujú, že motiváciu a vášeň by mali nájsť niekde externe, niekde navôkol seba. Je však potrebné rozlišovať medzi motiváciou a inšpiráciou. To, čo môžeme nájsť vonku, je inšpirácia. Tá sa ale iba dotkne tej motivácie a vášne prebývajúcej v hĺbke nás.

Ak vidíme, že prepadáme nude, nič nás nebaví, prokrastinujeme, táto emócia nám prináša posolstvo: „Ideš hlboko pod svoje možnosti a kapacity. Nemáš v živote dostatok výziev! Nežiješ svoju vášeň, nečerpáš jej potenciál.“
Našou úlohou je priniesť si do života kvalitnú zmenu a výzvy (viď článok Emócie 4 o ľudských potrebách).
Aj prokrastináciou si vlastne len zabezpečujem zmenu a výzvu, ide mi o potrebnú hladinu adrenalínu – odkladám povinnosti a potom stresujem, že nestíham a všetko doháňam…

Nemusíme teraz postaviť na hlavu celý svoj život a obrátiť všetko naruby. Pokojne môžeme ostať tam, kde sme, a pri tom, čím sme a čo robíme, ale postúpme o level vyššie. Neustále sa zlepšujme, nezastavujme svoj rast. Trénujme svoje zručnosti, získavajme nové. Robme to, čo milujeme, pri čom strácame pojem o čase. A pestujme si detskú vášeň, hravosť a zvedavosť.
Nedovoľme, aby nám naučené predstavy o sebe zabránili naplno žiť svoj život.

Emócie a mágia

V prvých 7 príspevkoch (a teda v prvej časti práce Emócie a prepínanie) sme sa venovali emóciám skôr všeobecne a v rovine ľudskej, ale potom v druhej časti práce v kapitolách venovaných už priamo prepínaniu, teda v spojitosti
s rovinou mágie, bude ozrejmené, že keď zvládneme kvalitné prepínanie, bude ľahšie ovládnuť svoje emócie.

Prepnutie znamená odosobnenie sa od roviny ľudského života a tým akoby nám dokázalo odrezať“ ľudské emócie. To znamená, že aj keď sú prítomné, ale plynú len „po povrchu“ a nedovolíme im, aby na naše vnútro mali neželaný vplyv, teda že by nás premohli.
Dokážeme ich uchopiť a pracovať s nimi vedome.
Aj napriek tejto výhode plynúcej zo zvládnutia techniky prepínania ale musíme emócie dobre spoznať a kvalitne zvládať, ako v rovine ľudskej, tak aj v rovine mágie, pretože sú tam veľmi dôležité.

V bežnom slovníku sa dosť miešajú pojmy emócia, cit, alebo pocit. Bežne sa považujú v podstate za to isté. Nevyhla som sa občas tomuto laxnejšiemu prístupu ani vo svojej práci.
Avšak je potrebné aspoň na tomto mieste uviesť, ako by sme mali chápať význam a rozdielnosť týchto slov:
Cit, emócia = je to jemnohmotná vec, príklad: emócia hnevu.
Pocit = fyzický prejav citu, teda to, čo cit vyvoláva (t.j. pocit nasleduje po cite). Príklad: tlak na hrudníku, knedlička v krku…

Z akého dôvodu sa to rozlišuje? V tom momente, keď fyzicky zacítime pocitový prejav, teda vo svojom tele zacítime, že sa emócia aktivuje, to znamená, že nám fyziologicky začína nabiehať do krvi adrenalín, treba to okamžite zastaviť (resp. využiť), pretože sa to veľmi rýchlo blíži k hranici, kedy nás emócia ovládne.

Keď je emócia iba v štádiu, že sa nejako intenzívne nekumuluje v tele, je to v poriadku, máme nad ňou kontrolu. Akonáhle sa biochemicky niečo už mení v tele, znamená to aj iné vyžarovanie do priestoru.

Tieto procesy je potrebné si v sebe vysledovať.

Ako mágovia budeme potrebovať napríklad si určitú požadovanú emóciu navodiť. Musíme vedieť zastaviť a uchopiť silu svojej emócie ešte pred tým, ako by nás ovládla a podľahli by sme jej, teda v štádiu, kedy sa jej energia ešte len „zbiera“, teda tieto štádiá musíme rozlišovať a mať tento proces v sebe detailne preskúmaný a pod palcom.
Navodenie emócií pri magickej práci vyžaduje nenechať sa ovládnuť tou emóciou, vedieť si ju navodiť a aj ju pustiť, bez zvyšku ju zo seba „odpratať“. Vedieť uchopiť jej podstatu, jej silu. Nenechať ju však vystúpiť až tam, kde nás ovládne ona.
Keď už sme pri tom navodzovaní emócií, je potrebné vytvoriť si v sebe „archív“ obsahujúci „pomôcky“ vo forme spomienok či predstáv, pomocou ktorých si vieme vyvolať požadovanú emóciou. Mali by sme mať aj viacero
takýchto barličiek, teda spúšťačov, pretože naše rozpoloženie je dynamické, sme ľudia a sme dosť premenlivé tvory, v jeden deň nám môže niečo dobre zafungovať, ale v druhý deň zas zafunguje niečo iné a to prvé nie.

Emócie sú v mágii veľmi dôležité aj vtedy, keď pracujeme pre klienta. Musíme ho hlboko pochopiť, a to nielen psychologicky a vedecky, ale musíme pochopiť napríklad jeho hnev a nenávisť. Cez emóciu musíme pochopiť tú silu a produkt sily.

Alebo keď budeme potrebovať emóciu vyvolať u inej osoby, alebo ju vycítiť u inej osoby a použiť ju nejakým spôsobom – nedokážeme to, ak nebudeme hlboko chápať a poznať, ako funguje ľudský emočný svet, a teda v prvom rade ten svoj vlastný.

Ďalšou oblasťou je preciťovanie. Aby sme mohli spoľahlivo dešifrovať správy z nášho podvedomia (napr. o nabitom predmete), potrebujeme vedieť rozlíšiť našu obyčajnú ľudskú asociáciu a skutočný hlas intuície. Nepomôže iné, než tréning.
Alebo budeme potrebovať spoľahlivo rozlíšiť, kedy sa jedná o dôsledok vplyvu energetických zón či vplyvu paralelných svetov na nás, a kedy ide iba o to, že sa hlási o slovo naša ľudskosť. Na problémy a všetky javy by sme mali najprv hľadať prirodzené vysvetlenia a riešenia v súlade so známymi zákonmi prírody, biológie, fyziky, psychológie. A potom, keď tieto možnosti
vyčerpáme, môžeme sa obrátiť k hľadaniu vysvetlení a riešeniam nadprirodzeného charakteru, aby sme nelietali niekde vo fantázii a mimo skutočnosti.

Minimálne pre všetky tieto uvedené dôvody potrebujeme mať najprv kopec praxe a vedomej práce, dôkladne zmapované svoje emočné vnútorné pochody a vyznať sa v sebe čo najlepšie. Mať vedomý dosah na svoje vnútro, poznať ho, mať ho ako na dlani.