Upozornenie:
Tento materiál som vytiahol zo svojho archívu. Je autentický a neupravený.

I. Časť.

Človek si občas vybíja svoje veci svojimi vlastnými vecami. Keď chcem robiť program stabilný a nemenný, tak ho treba urobiť a nechať pôsobiť. Pretože keď doňho stále dávame novú silu, tak ho stále nanovo nabíjame a keď už jeden možno začal pracovať, tak doňho hodíme druhý, tretí, štvrtý, každý deň doňho pošleme zo dva programy. Treba si uvedomiť, že mu musíme nechať priestor. Urobiť program a nechať ho pôsobiť. Niektoré programy takto chcete spraviť silnejší a tým ich sami zničíte. Keď urobíme program, tak ho už ďalej nebabreme, necháme ho fungovať. Ak si spomínate, u mňa v izbe visí jedno vrecúško, ktoré sa nesmie otvárať. To bola jedna silná vec, ktorú som kedysi dávno spravil, ale nikdy viac som sa tomu už nevracal, nevenoval som sa tomu. Pretože keď už raz niečo uzavriem, tak nie je dôvod znovu to otvárať znovu do toho zasahovať. Keď je dôvod do toho ešte šiahať, tak len v prípade, že sa mi ten program nepodarí, že je nefunkčný, zlý, alebo som minul cieľ. Takže keď niečo idete robiť, tak si dobre rozmyslite časové ohraničenie, ako dlho má program pôsobiť.

Otázka: Keď si chcem vytvoriť program, ktorý má pôsobiť po celý môj život, tak ho musím z času na čas vyživovať?

Podľa mňa je blbosť robiť taký program. Robíme si programy do budúcnosti – vidím nejakú osudovú situáciu a keďže neviem presne, ako sa má vyvinúť, tak proste urobím program, aby sa tá situácia otočila v môj prospech. Ale programovať že chcem byť milionár? Potom na konci života zistíš, že si bol bohatý, lenže počas toho, že si to stále programoval, si to vlastne nevidel. Je otázne, čo je pre koho bohatstvo. Alebo si roky programuješ, že chceš vyhrať v Športke. Ty síce vyhráš, ale o dva dni na to zomrieš. V princípe sú veci, ktoré je strata času programovať. Veci musíme robiť tak, aby mali zmysel. Programovať niečo dlhodobo dopredu má zmysel pre firmu, pre osobný život, ale nie na celý život. Napríklad: raz chcem mať takéto auto. Možno nebude presne také, ale aspoň bude podobné.

Myšlienku upravím do tvaru programu, ten program vyšlem von a nechám to pôsobiť, nebudem sa stále k tomu vracať. A je jedno, akým spôsobom sa to splní. Nejako sa to otočí a možno to auto o pár rokov budeš mať. A vtedy si spomenieš, že si kedysi vyslal ten program, a ono sa mi to vrátilo. Niektoré veci sa nedajú časovo ohraničiť.

Niekto si postaví podmienku, že do roka chce zarábať sto tisíc. A zrazu zistí, že všetci okolo neho už zarábajú 130tisíc, a on stále bude na tých 100tisícoch, pretože taký bol jeho program. Keby ten program bol taký, že chce do roka zarábať minimálne sto tisíc, tak to má iný zmysel.

Možno je to „slovíčkarenie“. Ale niekedy len blbá myšlienka vám pokazí celý život. Napríklad: naštvem sa na niekoho a chcem zabiť človeka X. X je bežné krstné meno. A ty zabiješ človeka menom X, akurát s iným priezviskom, povedzme čírou náhodou pri autonehode. A keď sa dozvieš meno toho, koho si zrazil a zabil, zrazu zistíš že tvoj program sa naplnil a vaše osudy sa skrížili.

Takže pri programovaní, si musíme sakramentsky dávať pozor na to, čo programujeme. Napríklad si niekto naprogramuje, že chce zabiť konkrétneho človeka X, ale ten dotyčný je príliš silný, tak sa to od neho odrazí. Ale ten program je tiež silný a musí sa naplniť. Tak pre ten program je meno ako meno. Málokedy vyslovíme aj priezvisko, ale keď ho aj vyslovíme – koľko ľudí je s tým istým priezviskom?

Takže sa na to treba pozrieť takto: keď ideme pracovať v mágii, tak musíme dbať aj na takúto maličkosť a musíme vedieť pracovať s týmito vecami aj z tohto pohľadu. A treba si rozpracovať detaily. V tomto majú určitú výhodu puntičkári – vedia si do detailov rozpracovať určitý harmonogram toho, čo vlastne chcete robiť a na čo to chcete robiť.

Niekedy to funguje aj tak, že keď sa na ten program vykašlete, tak vtedy začne pôsobiť. Vtedy, keď sa do toho už prestanete montovať a dáte tomu priestor, aby to mohlo pôsobiť, tak to začne fungovať.

Takže keď niečo idem robiť, tak to urobím a kašlem na to. Keď aj programujem pravidelne ráno a večer, tak stále niečo iné, čo si potrebujem vybaviť, čo ma čaká o týždeň, tak si to chystám dopredu. To neznamená, že stále robím program, že moja firma musí byť úspešná. Musíme si najprv ustrážiť čiastočné, dielčie veci a tie sa potom odvíjajú.

Otázka: Keď chcem urobiť program na ukľudnenie situácie v práci, tak stačí spraviť globálny program, alebo radšej na každého z tých ľudí osobitne?

Stačí globálne naprogramovať, aby sa tá vec otočila v tvoj prospech. Keď je niekto veľmi problematický, tak toho môžeš ešte osobitne, ale ostatných stačí v rámci globálu.

Vždy je prípustná odchýlka, pretože ten program sa vždy snaží urobiť čo najlepšiu vec v tvoj prospech. Napríklad si budem programovať, že sa chcem vo firme dostať na lepšiu pozíciu. Nepovýšia ma, budem sklamaný, že to nevyšlo. Ale musím brať do úvahy okolnosti, či som mal alebo nemal šancu. Možno o mesiac zistím, že podobnú pozíciu s malou odchýlkou mi znovu ponúknu, ale v kariére pôjdem vyššie. To znamená, že ten program sa naplnil. Nie v tom čase, v ktorom som ja dúfal, a došlo k odchýlke, ale v princípe to ostalo zachované a ja som predsa dosiahol to, čo som chcel.

Ten program časom neslabne, pretože nie je časovo ohraničený. V princípe pôsobí  do naplnenia svojej podstaty. Keď už dôjde k tomu, čo chce, tak vtedy zaniká.

Otázka: Keď ti vždy vyjde len polovička z toho programu? Vidíš, že je to práca toho programu, ale splní sa len polovica

Musia na to byť okolnosti. Keď skladník môže predať maximálne 80metrákov obilia, tak ty ho síce naprogramuješ že ti predá sto a on by ti ich aj predal, ale v sklade bude mať len 70. Len toľko dosiahneš, koľko tam fyzicky je. Keď potrebuješ z obchodu dostať peniaze a tie peniaze tam nie sú, tak môžeš programovať koľko chceš. Možno keby si to nerobil, tak nemáš ani tú polovičku.

Otázka: Keď robím program, je jedno akou energiou ho posilním? Nemá to naňho nejaký vplyv?

V princípe som vám hovoril, že poznáme dva druhy energii – živú a mŕtvu. Hovorili sme, ako sa ktorá získava a ako sa s ňou pracuje. To, s akou energiou ty pracuješ, je len domnienka. Je to jedno. Je to energia, s ktorou vieš pracovať a je jedno, či bude živá alebo mŕtva. Keď tú energiu zo seba dostaneš, tak predpokladáme, že je funkčná a otázka je len v tej úrovni profesionality, že či vieš ku ktorej viac inklinuješ. Ale je to dosť široký pojem. V podstate je to úplne jedno, keď to vieš urobiť. Je mi jedno, ako to urobíš, podstatný je výsledok. Takže keď tú otázku položíš takto, tak je to jedno.

Niektorí hovoria, že zo stromu sa dá dobre nabiť. Druhí mi povedia, že je to blbosť. Niektorí tvrdia, že zo zeme sa dá ťahať a ďalší povie, že je to blbosť. Niektorí sa dokážu nabiť zo slnka, ale nedokážu sa až tak dobre nabiť z mesiaca. Aj keď pracujú s temnom, tak zdroj ich sily je inde – v slnku, v dni. A keď to zničíš, tak si ho zabil.

Nedá sa jednoznačne povedať, že len toto je pravda. Pravda je v mágii veľmi širokospektrálna. Čo a ako vieš použiť, je nepodstatné. Podstatný je výsledok. Ja keď vás do niečoho tlačím, tak to je jedna vec. Aj v škole vás do niečoho tlačili a v praxi ste zistili, že to treba robiť úplne ináč. Ja vám síce hovorím, akým smerom sa môžete uberať, ale v tej skutočnej praxi si už každý sám zvolí, ako mu to vyhovuje a funguje.

Pokračovanie budem dávať postupne, ak budete mať záujem. Je to na jeden krát veľmi dlhý text.

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie