Priatelia vo svojom archíve som našiel prepis nahrávky výučby v skupine Lotos. Táto nahrávka vznikla v Januári/Februári 2007. A prepis som ponechal bezo zmeny, tak ako ho autor, či autorka zachytil. Niektorí si možno aj zaspomínajú. Našiel som niekoľko prepisov zo skupiny Lotos a tak Vám ich postupne sprístupním. Snáď to niekomu niečo dá.
Možno niektoré veci sa Vám budú zdať aj podivné. Nuž uvidíme 🙂

Čo sa týka kontroly emócii, je tu jeden dôležitý aspekt. Sú miesta, kde tie emócie proste musíte pustiť von. Sú situácie, keď emóciám musíte nechať voľný priechod, ale musíte si vybrať miesto a spôsob. Musíte mať jedno miesto, kde napríklad emócie nekontrolujete a necháte im voľný priebeh. Musíte mať rozdelené, že napríklad v práci musím kontrolovať emócie, lebo som v takom postavení, keď si nemôžem dovoliť si ich prejaviť, vtedy si nájdem nejakého koníčka, kde vypustím emócie. Kedysi sa dali emócie dobre zužitkovať napríklad pri rúbaní dreva. Fyzicky pri takejto „demolačnej“ aktivite vybijete strašne veľa emócii a viete ich takto ventilovať, alebo treba ísť do telocvične a vyskákať to, vybiť zo seba, vyrevať sa na to vrece piesku a vymlátiť to do toho. Niekde musí byť ventil, kade emócie idú von. Ovládanie emócii je veľmi dôležité aj preto, že musíte vedieť jednať tak, že prepnete do polohy, keď vás emócia neovládne alebo ju využijete vo vlastný prospech.
Ako sa naučiť ovládať emócie? Jedna technika je v skriptách, ale je aj iná cesta. Dá sa to robiť napríklad v práci. Musíte tam ostať v kľude a musíte vedieť emócie ovládnuť tak, že nikto nezistí, že vám niečo je. Veľakrát len z vyžarovania môže byť vidno emócie, ale navonok musíte ostať kľudný a pokojný. Dosiahnete to tak, že oddelíte seba od svojho problému a problém oddelíte od seba. Ten problém nechám tu a ja si idem dať vedľa kávu. Všetko ostane v tej miestnosti, ale vedľa som v kľude. Treba prepínať z jednej pozície do druhej, odosobniť sa od toho problému, dať ho nachvíľu bokom, aby sa ma teraz netýkal, lebo som príliš rozčúlený na to, aby som správne reagoval. Je to super tréning na to, aby ste sa naučili ovládať. Možno je dobré ten problém hneď v tej chvíli neriešiť, lebo z neho môže vzniknúť ešte väčší problém. A keď sa na to pozriem inými očami, zistím, že sa to dá riešiť úplne ináč. Ja a problém sa od seba oddelíme.
Druhá forma je to, že keď mám problém, a neviem si s ním dať rady, tak sa idem vybúriť. Toto je ešte len riešenie problému, ešte nie je ovládnutá emócia ako taká. Emóciu ovládnem tak, že sa snažím pozrieť do seba a poviem si dýchaj, ukľudni sa, zameraj sa na inú činnosť v myšlienkach a potom rieš problém. Keď už nie je na výber, tak treba vyblokovať mozog. To znamená, že síce registrujem, ale nevnímam. Takto sa začnete učiť sami seba kontrolovať a ovládať.
Emócie nikdy neovládnete normálne, pokiaľ budete mať strach. Základ je potlačiť strach, lebo ak k niečomu pristupujeme so strachom, tak tie emócie neovládame a ešte aj to, čo sme ovládali sa zosype ako domček z karát a reagujete skratovo – plač, výbuch, zemetrasenie, pokus o samovraždu. Máte strach z toho, že ten problém je tak veľký, že ho nedokážete vyriešiť a následne máte strach. Pokiaľ je tam strach, nedokážete sa ovládať. Voči problému sa musíte postaviť bez strachu, až potom viete ovládnuť emócie.
A keď nevieme ovládnuť strach? Tak neviete ovládať emócie. A ako sa naučíme ovládať strach? Prekonávaním ho. Individuálne, musíš sa naučiť prekonať to, z čoho máš strach. Keď nevieš z čoho máš strach (strach z neznámeho), návod na boj s tým je v skriptách – ako ten strach odblokovať. Pokiaľ by sme si vedeli dať program na konkrétne miesto, možno to prispeje k ovládnutiu emócii. Treba to vyskúšať.
Strachom sa vlastne prejavuje pud sebazáchovy. Keď má človek strach, nedokáže kontrolovať svoje emócie a prenáša sa to ďalej.

Aký je rozdiel medzi strachom a inštinktom? Keď máš inštinkt, vieš že ti tam niečo hrozí ale nemáš strach. Strach už je emócia, ktorá sa ťa vnútorne dotkne.
Keď sa človek často vystavuje nebezpečenstvu, aj tak ho cíti, ale napríklad pri adrenalínových športoch strach chce cítiť aby mohol fungovať. Vníma strach, ale posilňuje ho to, ženie ho dopredu. Ale nie u každého to tak funguje, niektorých ochromí, zabraňuje v práci, v normálnom úsudku a nevedie sa rozhodovať.
Strach nám nedovolí robiť niektoré veci. Hanba je istá forma strachu (ako budem vyzerať keď to spravím/nespravím). Aj to je forma ovládnutia emócie, či dokážem prepnúť a zabudnúť na to, kto som a v akom postavení som. Tu sa odvíja to, ako prežívate tie emócie, či svoje vnútorné výlevy viete odpojiť a vtedy viete ovládnuť emócie, ktoré s vami lomcujú, alebo nie. A keď to neviete ovládnuť a mylne si nahovárate, že keď raz bude treba tak to dokážete, tak raz keď to bude naozaj treba, tak to nedokážete. Je rozdiel veriť si a vedieť, že to dokážete. A toto si treba vedieť pripustiť, ovládnuť emócie . Nie je hanba ujsť, hanba je dostať. Len blbec neujde, keď nemá na to, aby sa bránil. Hrdinov je plný cintorín. Dôležité je prežiť, nie byť hrdinom. Buď na niečo mám, alebo si len verím, že na to mám. Treba vedieť zvážiť, na čo mám a podľa toho reagovať. Keď ste na niečo pripravený, tak aj tie emócie vnímate ináč. Keď už začneme kričať na seba, tak už sa neovládame a chcem len prekričať ten problém, a chcem dať niečo najavo. Keď sa to udrží v rovine diskusie a debaty, tak sa rýchlo zhodnete – ak ste obidvaja ovládli svoje emócie, tak z debaty odchádzate posilnení, že ste v problematike doma. Ak začnete byť zúriví, nešťastní, nasrdení, tak je jasné že v tom nie ste doma. Pokiaľ v probléme nie ste doma, tak si premietnite, ako reagujete. Ale takto emočne reagujeme len vtedy, keď si s problémom nevieme dať rady a evidentne sme v tom slabí. Keď sa niečo deje v mágii a niekto dá najavo emócie, je jasné, že má problém a je oslabený. Pri útoku, keď začne byť nervózny, nič sa mu nedarí, vtedy je jasné, že si príliš veril, ale nezvládol to. A potom si to už sám násobí.
Emócie sa dajú ovládnuť aj tak, že činnosť, ktorá vás strašne serie, budete nútení robiť dovtedy, až kým vám to nebude úplne jedno.
Keď reagujete na nejaký podnet tým, že sa vaše vnútro rozvibruje, tak sa neviete ovládať. Keď to rozdýchate a potlačíte, a vo vnútri necítite nič, tak vtedy tú emóciu ovládate. Ale vždy je emócia symbolom strachu z niečoho. Obavy pred zbytočným prúserom a snaha vyhnúť sa mu ešte neznamená strach. Ak mám intuíciu a nereagujem na ňu, tak som blbý a nie odvážny. Pokiaľ zostanete chladný a kľudní – vo vnútri, nie len navonok – však sa ma to netýka, tak toto sú tie momenty, ako sa učíte ovládať. Odosobníte sa. Na seba sa dívaj ako na svoje druhé ja.
Emócie budeš ovládať vtedy, keď ťa nič nenaserie a nezdvihne ti to krvný tlak. Kým ti konkrétny problém dvíha tlak, tak neovládaš emócie. Aj keď to vo vnútri zavibruje, tak aspoň navonok to ovládneš a neukážeš to ľuďom. Treba nájsť ventil, kde to vypustiť. Keď chceš seba samého kontrolovať, či ovládaš svoje emócie, tak to môžeš zistiť podľa toho, či si ľudia okolo teba všimnú, že sa niečo deje. A keď si všimnú, tak už si tie emócie v tej chvíli neovládol. Otázne je, či v tej chvíli chceš ovládnuť emócie, alebo tomu chceš nechať voľný priebeh.

Otázka: Môže nastať situácia, keď na teba niekto prenesie emóciu a ty ju zrazu cítiš?
Človek, ktorý dokáže precítiť emóciu a prijať ju za svoju, má problém a je na niečo precitlivelý. Keď niekto obviňuje tebe blízkeho človeka, tak je jedno, kde je pravda a automaticky precítim problém. Prevezmeš emóciu tak, že sa niečo emočne týka tebe blízkeho človeka – či ho niekto ohrozuje alebo sám je rozčúlený.
Druhá možnosť je, že na teba niekto hodí program. Buď je ten človek nablízku a vieš, kto to je, alebo nevieš kto to je a len to cítiš. Jednoducho nasypem trošku soli za dvere a nechám človeka prejsť cez tú zónu. Pokiaľ ten človek programom na mňa vplýva, tak toho dotyčného to začne rušiť. Alebo mám amulet, ktorý si nabijem na konkrétnu vec a zavesím ho do miestnosti, aj toho bude rušiť. To sú také rušičky programu a dotyčný začne byť v mojej blízkosti nepokojný a odíde. Bude sa snažiť vrátiť, ale nevydrží to a nepochopí dôvod a odíde a stiahne so sebou aj ten program. Program emočného charakteru je viazaný na jeho emóciu. On ti odovzdá emóciu, ktorou ti chce znepríjemniť život a ty urobíš tieto ochrany a keď on neodkáže tú emóciu živiť, tak stráca silu a program odchádza s ním. Môže to nechať určitú stopu, ale už ťa to nebude ťažiť. Keby tá emócia vychádzala z útoku, tak jednoznačne ochrana, ako sme už veľakrát hovorili. Možno to v tebe nechá stopu, ale to už iba od teba závisí, či to pustíš z hlavy alebo sa s tým ešte budeš zaoberať. Keď to aj vylúčiš zo seba, tak ťa už nemôže nijako ovplyvniť. Vtedy si tú emóciu ovládla a už ťa neťaží. Ak ju však nesieš so sebou ďalej, tak si ju neovládla, len čiastkovo spracovala – vieš fungovať, ale je to stále tam.
Môže to byť aj tým, že niekto ti kradne energiu a príde ti z toho zle. To isté treba urobiť – ochrániť sa. Sú aj ľudia, ktorí sú proste vyčerpaní a automaticky vysávajú okolie.

Najväčší boj je boj so sebou samým. Pretože bojovať sa dá s každým, ale boj so sebou samým je ten najväčší boj, ktorý musíte zvládnuť. Je to presne o svojom vlastnom strachu a o vlastných emóciách. Je to najťažší boj, ktorý vás môže v živote postretnúť. Musíte vedieť problém odložiť a zabudnúť naňho. Keby som všetky emócie z roboty stále nosil so sebou, tak by to bola katastrofa. Zavriem za sebou dvere a všetko ostáva tam. Nesmiem to niesť so sebou ďalej. Keď sa vrátim a otvorím dvere, tak môžem mať zase tú emóciu a môžem to riešiť ďalej.

Teoreticky keď ti nie je dotyčný človek blízky, alebo s ním nesúcitiš, tak by sa na teba jeho emócie nemali prenášať. Keď už niečo také cítiš, tak je to program.

Otázka: napríklad sedíš vedľa niekoho nervózneho v čakárni a po chvíli to tam nevieš vydržať?
Stala si sa súčasťou jeho deja. Chcela si to prevziať, podvedome si sa s ním stotožnila. Ak máš dôvod byť nervózny, tak sa nediv, že sa stávaš súčasťou toho kolektívu, ktorý je nervózny. Pokiaľ ty sám nemáš dôvod byť nervózny, tak to máš na háku. Ak ty nemáš na to dôvod, tak tá emócia ťa nemôže ovplyvniť.
Emócia je len dovtedy, kým máte strach a neviete s tou emóciou pracovať. Keď sa už niečo stalo, tak nič nevyriešim s tým, že sa budem rozčuľovať. Veľakrát ľudia nevedia pracovať s mágiou, ale neovládajú svoje emócie.
Veľakrát keď sám ovládneš svoje emócie, tak ľudí okolo teba to vytočí a v situácii, v ktorej by si mal klasicky byť nervózny ty, znervóznejú tí ostatní. A ty budeš v pohode.

Aj zabúdanie patrí k emóciám. Zabúdame, lebo chceme zabudnúť. Vytvoríme si sami program. Smiech, plač aj hnev sú povolené emócie, len musia byť na správnom mieste a v správny čas. Pretože tým všetkým uvoľňuješ napätie.

Keď sa nejaké bytosti chcú nacucať z tvojej emócie, tak ju v tebe vyvolajú programom, ktorý ti vložia do hlavy. Ty niekoho neznášaš a toto môžu využiť tak, že mňa ovplyvnia, prídem za tebou a mám ti niečo povedať. Prídem s absolútne nevinnou záležitosťou, ale vtedy budeš práve v takom duševnom rozpoložení, že ťa to zasiahne na citlivom mieste a začneš byť emočná. A takto tie paralelné svety pôsobia – človek niečo koná a ani nevie, že je ovplyvnený a nechtiac vyvolá v niekom reakciu. Takto oni pôsobia cez naše emócie a získavajú z toho energiu. Keď si v pohode, skôr sa nabíjaš. Keď si emočná a rozladená, tak energiu vydávaš. Smiech je emócia pohodová, blahodarná, vypúšťaš tie energie ktoré vytvárali napätie. Takto funguje aj plač – zbavuješ sa blokov, ktoré v sebe máš. Ale hnev, zúrivosť vyvoláva vyžarovanie emócie, ktorá je pre nich vhodná. Smiech im až tak nevyhovuje.

V čchi-kungu sa hovorí, že smiech, plač, zúrivosť – všetko sú rovnocenné emócie. Že nie je podľa toho dobrá ani prílišná radosť ani prílišný smútok.
Podľa mňa, keď je človek zablokovaný a tie bloky vyvolávajú vyžarovanie, tak smiechom sa uvoľníte. Aj keď sa vyplačete, tak uvoľníte zo seba všetko von. Pre určité svety je to nevhodné, pre nich je dobré to napätie. Keď sa už vybijeme, pohádame, tak sa to uvoľní a na druhý deň sa stretneme a budeme sa na tom smiať, ako keby sa nič nestalo. Keď vieš ovládať emócie, tak paralelné svety neživíš. Tým sa pre nich staneš nezaujímavý. Keď nad tebou stratia kontrolu, tak nemáš pre nich význam. Nechajú ťa tak.
Aj v orgazme je skrytá energia, ale tá vyživuje iný paralelný svet a to je iná kategória mágie, kde sa s tým pracuje.

Niekedy sú na vyšších stupňoch ľudia, o ktorých si poviete, že sú strašne emoční. Nával energie, ktorú dostaneš pri zasvätení (najvýraznejšie pri stupni veľmajstra), pôsobí tak, že sa dotyčný otočí sám proti sebe aj proti nám. Len veľmi málo ľudí to zvládlo tak, že to s nimi nezakývalo. Keď človek je pripravený, alebo ma presvedčí že na to má a dostane zasvätenie a potom ma obviňuje, že som mal vedieť, že na to nemal. Preto nechcem veľmi ľudí púšťať na tú sedmičku, lebo sa bojím, že bude málo kvalitných veľmajstrov.

V živote máme veci, na ktoré sme veľmi citlivý a vždy nás zasiahnu. Na to je jeden liek – odosobniť sa alebo sa obrniť voči tomu. Napríklad rodičia sú automaticky citliví na svoje deti. A keď učiteľka chce na rodičovskom niečo vytknúť deťom, tak sa naštvú. Ale keď to neberiem citlivo, že sa nejedná o moje dieťa, tak ten problém riešim s odstupom. A toto sa musíte naučiť. Nesmiem byť citlivý na nejakú vec a potom ma to nerozhádže. Proste ostanem neutrálny, obrnený, nepripustím si to. A keď sa tá citlivá téma blíži, tak to rozdýcham, prepnem. Keď to ináč nejde, tak prepnem do polohy, ktorú mám naučenú a vtedy môže prísť aj zemetrasenie a mňa sa to nesmie nijako dotknúť. Stačí vo svojej hlave prepnúť gombík, potom riešiť tú vec a zase sa prepnúť naspäť.

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie