Len taký drobný príbeh…
Kdesi ďaleko kedysi dávno žili dve čarodejnice – také ako z veľkej knihy. Staručké, múdre, oblečené v čiernom a so špicatými klobúkmi na hlavách. A žila tu aj skupinka mladých dievčat, ktoré veľmi chceli byť “modernými čarodejnicami”. Pod pojmom mágia si predstavovali čierne krajky, sviečky, pentagramy, čierne vlasy a čierne nechty a ani nie tak vedomosti, ako skôr strašidelnú povesť.
Jedného dňa prišli za tými dvoma starými čarodejnicami, že by sa u nich teda chceli niečo priučiť (aj keď v myšlienkach nimi pohŕdali. Však čo ich už môžu naučiť dve staré babky?).
“Čo sú to za ľudia?!” zamračila sa prvá starenka, volala sa Esmeralda. Tri dievčatá sa tvárili dosť rozpačito.
“Pozri, prišli sem a povedali mi…” začala druhá stará čarodejnica, tá miernejšia. Volali ju Gyta.
“Nič nehovor, nechaj ma hádať. Tri dievčatá, ktoré sa chcú stať čarodejnicami. Mám pravdu? ‘Pani Esmeralda, my sme si uvedomili nesprávnosť svojho konania a chceli by sme sa naučiť skutočnú mágiu’. Však?”
“No.. ehm.. tak nejako.” neurčito prikývla Gyta.
Esmeralda prišla k prvej dievčine: “Hmm.. Chceš byť trošku tajomná, čo? Chceš, aby si ľudia mysleli, že ovládaš okultizmus? Že vieš používať mágiu? Vaša šéfka vás už určite niečo naučila, že? Tak mi zhoď klobúk z hlavy.”
“Čože, madam?” vyvalilo na ňu oči dievča.
“Zhoď mi klobúk. Nepokúsim sa ti v tom zabrániť. No tak, do toho!”
“Ehm.. ja som sa nikdy nenaučila tú.. teleki … čosi…”
“Ale boožičku.. No tak sa pozrime, čo dokážu ostatné!” zalomila rukami Esmeralda, “Napríklad ty. Čo dokážeš ty?”
Druhé dievča preľaknuto odpovedalo: “Ehm.. ja… Keď sa na mňa tak pozeráte, tak nedokážem… ehm..”
“No, to je dosť hanba. A čo ty tam vzadu? No tak, skús to.” pokračovala Esmeralda.
Posledné dievča zavrelo oči a začalo sa pekelne sústrediť.
Po chvíľke Esmeralde došla trpezlivosť: “No jeeje.. A predstavte si, môj klobúk je stále na svojom miesta. Gyta, tak im to predveď!” oslovila druhú starú čarodejnicu.
Gyta si povzdychla, zobrala zo zeme suchú vetvu a hodila ňou po Esmeraldinom klobúku. Esmeralda ho zachytila rukou vo vzduchu.
Dievčatá prekvapene protestovali: “Ale.. Ale to.. Povedali ste, že máme použit mágiu!”
“Nie, to som nikdy nepovedala.” podotkla Esmeralda.
“Ale takto by to predsa dokázal každý!” zamračilo sa jedno z dievčat.
“Áno, ale to nie je dôležité. Dôležité je, že vy ste to nedokázali. Viete čo, nechcem byť na vás zlá. Bežte domov. Neskúšajte byť paranormálne, kým sa nenaučíte byť normálne.”
“Ale to sú len obyčajné triky! Presne to hovorila naša vodkyňa – používate len slová a triky!” rozhnevali sa dievčatá.
Esmeralda zdvihla hlavu s pohľadom, pred ktorým psi zaliezali do búdy.
“Gyta?”
Gyta zobrala do rúk svoj klobúk. “Esme, počuj, ten klobúk ma stál celé dva toliare…”
Vtom Esmeralda namierila naňho svoj prst a celý les sa otriasol ozvenou výbuchu. A z neba pomaly dopadali na zem zvyšky Gytinho klobúku.
——————————————————————————————————————
Tento príbeh je z jednej fantasy knihy, ale myslím, že sa sem celkom hodí. Aj medzi humornými riadkami sa občas dá nájsť múdrosť.
Tagy: magické príbehy
Jeden komentár
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.