Démon
Kolegovia občas píšu o nástrahách mágie. Snažia sa tak dostať do povedomia akolitov, alebo prípadných záujemcov podstatu nebezpečenstva práce s mágiou.
Avšak, môžeme písať tak či onak, aj tak prakticky nikoho neodradíme od toho, aby to skúsil. Ja sám som neraz počul vetu: „aj s diablom sa spojím a rád podpíšem zmluvu, lebo ja sa nebojím. Ja viem, že ho prekabátim.“
Čo by som teraz a tu mal napísať? Nuž viete, tá predstava o tom, ako si sadnete a niekde na zvinutý pergamen svojou krvou podpíšete zmluvu, ktorá vás zaväzuje k tomu, že po smrti bude vaša duša patriť diablovi, je fikcia. Diabla vy v skutočnosti ani nikdy neuvidíte, ale on vidí vás. Nepríde si len tak pokecať, aby získal vašu dušu. Ó nie, to vy mu ju ponúknete sami a bez zmluvy. A možno sa to ani nikdy nedozviete, že ste takúto zmluvu urobili.
To, čo nazývate zlom, je prosto len sila, ktorá ovláda rovnako, ako ovláda sila dobra. V čom je primárny rozdiel? Nuž v prvom rade je to v tom, ako je vaša duša koncipovaná a spojená s nervovou sústavou a čo dokážete zvládnuť. Sila sa prejaví postupne. Nepríde len tak, že hup a som tu! Nie, ono sa to bude plaziť a vy sa budete len potom diviť, čo sa to stalo, veď doteraz bolo všetko fajn, tak čo sa to deje? Najprv logicky začnete hľadať, kto to na vás útočí, kde je nepriateľ a koho podobu má. Diabol vo vás vám ho ukáže a logicky vyargumentuje, prečo je tomu tak. Dokonca sa možno nebudete ani mýliť, pretože v tom čase už bude aj v tom druhom jedincovi a postará sa, aby ste si to vzájomne uvedomili. Následne príde pochybnosť a triezvy úsudok, nie on to nie je, je to mýlka a našepkávanie a ja som mu len podľahol.
Potom sa začne pátranie po ďalšom nepriateľovi, ktorý pochádza z paralely. On je ten zloduch, ktorý útočí, prenikol do našej reality a teraz sa tu aktivoval a útočí.
Nehmatateľné, ťažko dokázateľné a možno realistické. Avšak, ako to dokázať, ako ho zdolať? Ak máme za sebou tvrdý výcvik a nie len pár načítaných literárnych diel, alebo pár hodín základných teórii, tak máme šancu. Načo? Nuž na to, aby sme sa zbadali a začali sa brániť proti sile démona, ktorý tak často a tak tvrdohlavo útočí. Tá realita medzi počutým, čítaným a osobnou skúsenosťou vás riadne otrasie. Tí, čo majú šťastie, z toho vycúvajú a po mesiacoch si možno vylížu rany a ujmu na tele, i duši. Tí menej šťastní to budú mať ťažšie.
Čo však tí, ktorí ostanú v tomto svete, kde sila ducha pomaly ale isto podlieha tomuto neustálemu boju? A čo ho živí ešte viac je, že silou ducha si síce možno poradíte a zvládate ten neúprosný boj, ale telo to prestáva zvládať.
V taký čas sa možno dozviete ďalšiu krutú realitu, ktorú vám ale do očí povie málokto. Začnú na vás pozerať ako na niečo menej cenné, lebo vy ste to nezvládli, ale oni to majú pred sebou a veria, že sú nielen vyvolení, ale hlavne si myslia, že sú povolaní!
Na svoj omyl prídu, až keď bude neskoro a pochopia, že tí, ktorí v ich očiach boli tými porazencami, sú v skutočnosti možno jediní víťazi.
Pretože v tomto boji nevyhráva ten, kto sa udrží na nohách, ale ten, kto si uchová šancu na nadvládu nad svojou dušou a dostane sa s ňou domov. Nie ten prehral, kto umrie v tom boji, ale ten, ktorý stratil svoju dušu.
Poviete si, to mi už potom bude jedno, hlavne aby som bol počas života silný a mohol ovládať iných. Ach, vy duchom malinkí a trpasličí, čo namiesto ducha máte len obrovské sebavedomie a ego s potrebou ovládať.
Kiež by som vám mohol ukázať, čo to je rozorvaná duša, ktorá sa dá dostať do stavu, že rozprávkovo časť z nej umiestnite ako do depozitu.
Toto všetko sa dá a verte či nie, nestojí to zato. Viete, že dokážete tou silou nie len vládnuť, ale i zachrániť život? A viete, že týmto zásahom do veľkej knihy o duši, kde ste zmenili dátum a čas smrti, ste sebe ublížili?
Ó veru áno, je to tak. Bez ega normálne môžem prehlásiť, áno medzi iným som niektorým život zachránil. Ostali na žive, hoci už tu dávno medzi nami nemali byť. Nie, nie som boh a nedokážem všade zvrátiť osud, ale v istých prípadoch som mal tú moc zmeniť „zápis vo veľkej knihe života“.
Myslíte si, že to bolo správne rozhodnutie? Čo to však spravilo s dušou toho jedinca a čo to spravilo s mojou dušou? Je to rovnako nebezpečné, ako keď robíte mágiu s prestupom „hranice“. Niet sa preto čo diviť, ak sa časom poskladáte ako skladací meter.
Otázka zrejme príde, ako teda vlastne robiť mágiu a neohroziť seba? Jediná odpoveď je tá, ktorú napísala Tara.
Počúvajte, nechajte sa viesť a rozhodnúť tých, ktorí vás vedú, aby vedeli, kedy je ten správny čas, čas na prestup, či posun vpred.
Ani to však ešte nemusí byť úplne ono. Pretože občas aj ten najlepší učiteľ sa nechá učičíkať a pustí vás dopredu.
Bojovať teda treba vedieť od úvodu po koniec a súdiť by nemal ten, kto v „uvedených topánkach nechodil“, ale ten, kto niečo dokázal svojimi skutkami, činmi, a svojou prácou, ktorú dokázal odovzdať nasledovníkom.
Tagy: čierna mágia, démon, Mágia
4 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.