Pred necelými dvomi rokmi po prijatí do Selekcie som napísala okrem iného …že je to akoby som sa vrátila domov teda že viem že som na správnom mieste …. doma ….
Ale som naozaj na správnom mieste ? je Selekcia to čo chcem v svojom živote ? čo pre mňa znamená byť členom Selekcie?

Byť doma ale znamená prijať všetkých členov rodiny so všetkými radosťami, starosťami, odlišnosťami …a to už také jednoduché nie je ….
Pred cca 25 rokmi som si dala vytetovať na istú časť tela srdce kotvu a kríž ako symbol viery lásky a lojálnosti či vernosti … farba síce vybledla ale sila symbolov nie … ale nikdy som nepodstúpila tak ťažké skúšky svojich symbolov ako za posledných 19 mesiacov ….
Prečo ?
– Viera tú som síce v Selekcii nestratila a ona bola myslená ako viera v seba …ale musela som sa prispôsobovať čo ľahké veru nebolo …som introvert a začleniť sa do kolektívu bolo naozaj ťažké …. pri poslednej návšteve kaštieľa všetci v našej skupine cítili že niečo nie je v poriadku iba ja nie… overili sme si že v kaštieli niekto fyzicky bol a tak nás kaštieľ na to upozorňoval …iba ja som toto ignorovala …ale keď sme neskôr vyhodnocovali situáciu uvedomila som si že som mohla vystaviť kolegov zbytočne nejakému nebezpečenstvu … myslela som na kolegov nie na seba…. Ako to súvisí s vierou ? nuž tak že počas celej doby výučby či už teoretickej alebo praktickej som nikdy nemala pochybnosti o jej správnosti …takže som mala vieru nielen v seba ale aj v tých, ktorí ma učili…
– Vernosť …. nech už sa udialo v „rodine“ čokoľvek vždy som sa snažila hľadať riešenia a nikdy som nemala ani náznak pochybností či som na správnom mieste … skôr som mala problém zostať objektívna pretože ak niekto „ublížil“ kolegovi bolo to akoby ublížil mne… proste mi od určitého momentu príde prirodzené rozmýšľať čo môžem ja urobiť pre Selekciu a nie čo Selekcia môže urobiť pre mňa…
– Lojalita možno trošku inak mnou vnímaná …. väčšiu časť svojej dospelosti som sa snažila byť úprimná vždy a všade …bez ohľadu na to ako moja úprimnosť ublíži …. nie žeby som teraz nebola úprimná …iba som sa naučila pozerať na veci z nadhľadu a hlavne ako na celok … neposudzovať a neodsudzovať niekoho len preto že má iný názor … čo ale ešte neviem je dávať druhé či tretie šance …stále si totiž myslím že ak niekto oklame raz oklame aj druhý krát …ak niekto nie je úprimný k sebe nie je úprimný ani k ostatným…
Som len na začiatku svojej cesty a čaká ma ešte veľa práce na sebe … ale viem že som na správnom mieste …

Ako viete že aj vy ste na správnom mieste ?

Tagy: čierna mágia, Mágia