Človek svoju povahu či astrologické znamenie nemôže brať ako výhovorku, alibi, či dôvod pre svoje často nesprávne konanie. Sme tu na to, aby sme tú povahu zvládli, skrotili a dokázali prejaviť svoje Ja naplno bez tohto umelo nasadeného filtra. Je vhodné snažiť sa pochopiť, prečo niekto koná tak, ako koná, pretože na slabosti iných sa pozeráme s väčšou toleranciou, keď pochopíme príčiny, z ktorých pramenia. Nemôže to však viesť k tolerovaniu nečinnosti a ospravedlňovaniu, či priamo podporovaniu týchto slabostí.

Musíme sa oslobodiť z pút svojej povahy a spoznať svoje Ja také, aké je. Bez prikrášlení a bez hier na to, ako by sme chceli vyzerať, či pôsobiť na ľudí. Oni tak či tak časom prekuknú, či je niekto „skutočný“, alebo sa na niečo iba hrá. Nemá teda význam umelo znižovať svoju hodnotu tým, že budeme svoje skutočné Ja prekrývať niečím, na čo sa chceme hrať, pretože si myslíme, že iba vtedy nás okolie príjme. Súvisí to pravdepodobne aj s nedostatkom sebavedomia – niekde v priebehu svojho života sme zrejme nadobudli presvedčenie, že naše pravé Ja nie je dostatočne dobré a tak máme stále potrebu niečím ho vylepšovať, dokresľovať, šperkovať. Zbytočne a bezúčelne. Väčšinou sa takáto snaha stretne skôr s nevôľou, než s pochopením. Nejaký čas môžeme hrať divadlo pred ľuďmi, ale časom nás aj tí prekuknú a hrať sa na niečo aj pred sebou samým už nemá zmysel vôbec.

Netvrdím, že sa máme proste zmieriť s tým, akí sme a nič s tým nerobiť. Rozlišujme pojmy “povaha osoby, ktorou v tomto živote sme” a “skutočná podstata nášho Ja”. Povahu a svoju podstatu je podľa mňa vhodné pre potreby tejto analýzy si v sebe oddeliť ako žĺtko od bielka. Nie preto, aby sme si úspešne vypestovali schizofréniu, ale aby sme sa naučili na seba nazerať objektívne.

Svoju povahu by sme mali zdokonaľovať, pilovať a vylepšovať pravdepodobne celý život, aby sme svoje silné stránky dokázali využívať v prospech svojho rastu a tie slabé zdokonaľovali dovtedy, kým sa nestanú silnými. Ak nie sme v niečom dobrí, robme to. Vybočme zo svojej zóny komfortu, skúsme urobiť niečo, z čoho máme obavy, o čom si myslíme, že nám prinesie výsmech, či zlyhanie. V najhoršom prípade zistíme, že sme mali pravdu a nezvládli sme to. To je však len ďalší dôvod na snahu o pokrok, zlepšenie, zdokonalenie.

Na druhej strane našu podstatu, naše pravé Ja analyzujme, spoznávajme, pozorujme, vážme si ju a pestujme ju. Je naším vodítkom v tomto živote, ukazuje nám správny smer a cestu, kadiaľ sa máme uberať, aby sme svoje životné prekážky a úlohy správne zvládli.

Vôbec nie je jednoduché spoznať samého seba, možno preto sa o tom píše v každom druhom múdrom citáte. Nie je jednoduché správne identifikovať a oddeliť našu povahu, ktorá je akoby nalepená na našej podstate, od nášho vnútorného Ja. Dokážeme to naozaj len s najvyššou mierou objektivity, aby sme neskĺzli do nejakej falošnej predstavy o sebe samom a nezačali používať túto teóriu ako výhovorku pre naše nesprávne rozhodnutia, či prípadné úľavy na našej ceste. Je totiž veľmi jednoduché povedať si: „Moja cesta týmto smerom nevedie, proste to tak cítim a hotovo.“ Pritom to bude iba prezlečený strach zo zlyhania, ktorý nás bude chcieť presvedčiť, že pred touto výzvou máme radšej cúvnuť a bude sa snažiť nahovoriť nám práve takéto odôvodnenie, aby sme sami pred sebou alebo pred okolím nestratili tvár.

Tagy: duchovný rozvoj, Ezoterika, osobný rozvoj, Tara, Zamyslenia