Vykročil som na cestu poznania, zažil som pocit ako keď väzeň po dlhých rokoch v cele zrazu vyjde von na svetlo. Spoznal som bližšie sám seba, niečo alebo niekoho, čo som doteraz nepoznal, iba tušil. Zároveň sa moje fyzické ja, ktoré poznám už tak dlho, rozplynulo predo mnou ako keď ranné svetlo pohltí tmu. Zmenil sa mi život.

Hovorí sa, že zmeniť môžeš len budúcnosť – minulosť už zmeniť nemôžeš. A predsa sa to dá. Mení sa mi pred očami. Keď si prechádzam svoj život, začínam vnímať veci ináč. To, čo som bral ako porážku, začínam chápať ako dôležitú lekciu. Kde som videl nepriateľov, ktorí ma kritizovali a zhadzovali, vidím učiteľov. Kde som videl priateľov a zábavu, vidím teraz smútok stratených dní. Kde som videl lásku a naplnenie života, vidím teraz bolesť.

Pravda, ktorej som sa kedysi tak obával a stránil, sa mi rozprestrela pod nohami a ja som jej už ďalej nemohol ujsť. Zmenilo sa všetko. Už nikdy nebudem tým, kým som bol. Zmenil som sa a zmenil sa môj svet.
Koľkokrát sa mi ešte pravda zjaví predo mnou, aby mi ukázala, že som doteraz žil v ilúzií? Koľkokrát sa pred poznaním budem cítiť nahý a prázdny? Koľkokrát moje ego musí pocítiť bolesť a pád, aby som znovu vstal a vedel sa pozrieť do zrkadla svojho života? Koľkokrát musím zomrieť, aby som spoznal život?

Vstávanie a prebúdzanie sa do reality je ako vytriezvenie z prebujnenej noci. Bolí duša, hlava a všetko sa zdá byť čierne. Ale stále kdesi vnútri bdie malá iskierka, že všetko je ináč a celá realita je len jeden sen bez farieb.

Tagy: Stratus